Nedeľňajší duel 16. kola futbalovej Niké ligy Slovan Bratislava – Michalovce bol zápas, v ktorom sa pokojne mohlo zrodiť prekvapenie. Lenže, proti boli traja muži. Za stavu 0:1 vybojoval Vladimír Weiss ml. únikom červenú kartu pre Mateja Čurmu, čím pomohol Slovanu proti Michalovciam prevziať opraty zápasu. Následne prevzal hlavné slovo Cesar Blackman, ktorý asistenciami na góly Gurama Kašiu a Marka Toliča pomohol vyrovnať domácim na 1:1 a 2:2. Honor hrdinu si však uchmatol práve druhý menovaný chorvátsky tvorca hry, ktorý utešenou strelou stanovil na konečných 3:2.
Marko Tolič nastúpil v Niké lige po šiestich týždňoch, keďže chýbal pre zranenie. „Som veľmi šťastný a zároveň vďačný, že som späť na ihrisku. Vždy je to špeciálny pocit, keď mám možnosť hrať doma pred zrakmi našich fanúšikov. V tomto prípade to bolo ešte výnimočnejšie, keďže sa mi podarilo streliť dva góly. Najmä ten druhý bol krásny, čo súvisí s tým, že prišiel tesne pred koncom zápasu. Veľmi ma teší, že som mohol pomôcť nášmu mužstvu,“ povedal Marko Tolič. Na margo zlomového gólu doplnil: „Najprv som zvažoval, či by som nemal loptu centrovať, ale potom som si povedal, že vystrelím. Ak by som neskóroval, je možné, že by na mňa fanúšikovia aj spoluhráči kričali, ale skvele to tam zapadlo. Návrat po dlhšom zranení nie je nikdy jednoduchý, pretože dlhé týždne trávite v posilňovni. Okrem toho som veľa behal a pridával si extra cvičenia. Každý, kto to zažil, vie, že je to úplne iný proces, ako keď pravidelne hrávate zápasy. Touto cestou by som sa chcel poďakovať všetkým v realizačnom tíme, ktorí mi pomohli k môjmu návratu. Títo ľudia mali obrovský vplyv na tom, že som späť na ihrisku.“
Slovan po víťazstve nad Rayom Vallecanom v Konferenčnej lige bol unavený, ale tri body vydrel. „V tomto zápase sme videli, že to z našej strany nebol najlepší výkon. No v minulosti sme už mnohokrát dokázali, že vďaka nášmu charakteru dokážeme v posledných momentoch otáčať stretnutia. Z mentálneho pohľadu je to vždy náročné, keď máte na ihrisku o jedného hráča viac a napriek tomu inkasujete. Robili sme chyby, no stále sme tlačili. Zápas bol ako na hojdačke, ale všetko zmenili dva dôležité momenty. Máme ďalšie tri body a to je to najpodstatnejšie,“ doplnil Marko Tolič.
Tréner Vladimír Weiss st. bol spokojný s víťazstvom, ale škrelo ho, že kľúčoví muži boli tí, ktorí hrali od začiatku aj v Európe. Oddýchnutí hráči nepodali požadované výkony, kritiku si vyslúžili najmä Rahim Ibrahim a Kelvin Ofori. Na belasých bolo vidieť, že majú ku koncu dosť. Všetci popadali na trávnik. „Hráči sú totálne vyšťavení. V stredu nás čaká Ružomberok a v sobotu hráme v Košiciach, hoci sme požiadali o odklad duelu na nedeľu, no všetky kluby hlasovali proti nám, hoci vo štvrtok hráme v Severnom Macedónsku. Takže všetkým ďakujem, hoci sme im vlani každému účasťou v Lige majstrov zarobili po 700-tisíc eur,“ uviedol tréner Vladimír Weiss st.
Zdalo sa, že Michalovce využijú rozpoloženie Slovana, ale dva góly inkasovali v závere zápasu. Tréner Anton Šoltis nebol spokojný s tým, ako viedol duel rozhodca Lukáš Dzivjak. „V nadstavenom čase nás rozhodca nepustil k striedaniu. Vraj nepočul. Počuje iné veci, toto nepočul. Chceli sme to rozkúskovať pred tretím gólom a striedať. Jeho manažovanie zápasu bolo zvláštne. Nadstavený čas šesť minút? Za čo…“ podotkol kouč hostí. Sklamaný bol aj Gytis Paulauskas, litovský útočník už v početnej nevýhode strelil gól na 2:1, napokon Zemplíčania nemali ani bod. „Krátko po záverečnom hvizde som trochu frustrovaný, pretože sme prehrali 2:3. Myslím si, že z tohto zápasu sme mohli vyťažiť minimálne jeden bod. Ukázali sme, že vieme hrať futbal, a to aj napriek tomu, že sme malý klub. Na slovenské pomery možno nemáme v kádri veľké mená, no aj toto stretnutie bolo dôkaz toho, že sme schopní bojovať, držať loptu vo svojej moci a strieľať góly. Slovan je veľký klub a navyše má bohatú históriu, jeho hráči vedia, ako rozhodovať takéto zápasy,“ podotkol Gytis Paulauskas.
Špecifické emócie prežíval kapitán hostí Lukáš Pauschek. Odchovanec Slovana získal na Tehelnom poli osem titulov. V nedeľu bol na Tehelnom poli prvý raz ako súper a zažil dojemné chvíle, keďže po zápase ho zavolali fanúšikovia, aby sa mu poďakovali. V žlto-modrom drese bol teda súčasť osláv belasých. „To, čo sa stalo po zápase som nečakal, úprimne ma to dojalo a mal som aj slzy v očiach. Uf… Sú to silné emócie. Som nesmierne vďačný, že ma takto privítali a že na mňa nezabudli. Ani som tam nechcel ísť, keďže to nebolo úplne vhodné, spoluhráči boli na opačnej strane. Ale chalani zo Slovana ma tam ťahali, že mám zostať. Keď sa však už išlo skandovať a skákať, povedal som, že toto nie je moje víťazstvo a odišiel som,“ skonštatoval Lukáš Pauschek.
Jeho výkon vyzdvihol aj tréner domácich Vladimír Weiss st.: „Zaslúžil si to. Je to slušný chlapec a stále výborný hráč. Prezidentov Michaloviec som povedal, že im priniesol do tímu tridsať percent, a to do kabíny aj na ihrisko. Pásku nedostal zadarmo. Dnes by som ho už nepustil a určite by sme mu predĺžili kontrakt. Ale je preč a treba to rešpektovať. Je legenda Slovana, výborný hráč a má srdce, ľudia na to nezabudnú.“
Zdroj: denniksport.sk
