Predstavujeme osobnosti v Sieni slávy VI.

2012-09-23 12:00:00

S predstavovaním osobností uvedených do Siene slávy už pomaly finišujeme, dnes prechádzame do obdobia 90. rokov.

90–te roky:

Štefan Czetö

s futbalom začal vraj skôr než mu siaha pamäť. Zo žiackeho družstva v rodnej obci Bieľ ho životná púť zaviedla na strednú školu do Sniny, kde po niekoľkých dňoch sa dostal do bránky druholigového dorastu Spartaka. Zo seniorskeho "áčka" narukoval potom do Dukly Prešov, odkiaľ sa vraj kvôli Marienke vrátil a pôsobil ako brankár a v prípade potreby aj ako hráč do roku 1975, do Sniny. Po „problémoch“ s trénerom Kánásym sa rozhodol pre rozhodcovskú kariéru. Ako hráč mal, ako sa hovorí dvere otvorené (nebolo a ani nie je častým zvykom, aby sa hráči dali na dráhu rozhodovania), a už v sezóne 1981/82 zaklopal na bránu celoštátnej Československej ligy, ako jeden zo 14-tich Slovákov. V tom čase ho práve kamaráti Štefan Nadzam a Štefan Potoma zlákali do Michaloviec, kde sa presťahoval s manželkou Máriou a troma deťmi. Od tohto času dá sa povedať až do dnes pôsobí v rôznych funkciách v michalovskom futbale odhliadnúc od toho, kto ho práve „spravuje“. S píšťalkou a zástavkou pôsobil plných 10 rokov v spomínanej lige už ako „Czetö z Michaloviec“. Rozhodoval 108 ligových zápasov ako hlavný a ďalších 238 ako čiarový rozhodca. V roku 1985 sa dostal na medzinárodnú listinu ako postranný rozhodca do spoločnosti takých rozhodcov ako Vojtech Christov, Jozef Marko či Dušan Krchňak. Na medzinárodnej scéne za 6 rokov fungoval 21-krát v súťažiach FIFA a UEFA ako postranný a 37-krát ako hlavný rozhodca v mládežníckych súťažiach UEFA. Najviac si cení európske pohárové zápasy v úlohe postranného ako AS Roma – Bayern Mníchov (Na Olympijskom štadión v tom čase neprerobenom bolo 110 000 divákov), Glasgov Rangers – Osasuna Pamplona, FC Bruggy – CZ Beograd, kvalifikačné zápasy na ME ako Švédsko – Španielsko či Grécko – Dánsko, keď v drese severanov chytal známy Peter Schmaichel... Skrátka, pre chlapca z Bieľu neskutočne zaujímavý svet „veľkého futbalu“. Pišta však je známy aj ako funkcionár, keď v rôznych funkciách pôsobil od roku 1983 dá sa povedať až do dnešného času. Toho času vykonáva medzi inými funkciu delegáta pozorovateľa rozhodcov a v rámci SFZ a má na starosti odborný rast delegátov vo Východoslovenskom regióne.

- cenu prebral  osobne

 

Štefan Nadzam (in memoriam)

- narodil sa 18. januára 1940 v Budkovciach (okres Michalovce), kde začal hrávať za žiakov. Ako stredoškolák hral 1. dorasteneckú ligu vo Zvolene, kde obliekal aj dres seniorov. Na vojenčine bol hráčom Dukly Šumperk odkiaľ odišiel do Třinca, kde hrával sedem rokov aj najvyššiu súťaž a bol aj kapitánom mužstva. V roku 1967 sa vrátil medzi „svojich“ do Michaloviec. Hral pamätné zápasy pred viac tisícovou návštevou v II. celoštátnej lige, kde vtedajší Zemplín obsadil krásne 7. miesto. V roku 1971 ukončil hráčsku kariéru a začal svoju trénerskú púť v Spartaku Vihorlat Snina (1971-73) a potom sa vrátil do Michaloviec kde pôsobil päť sezón (1973-77). Na krátku dobu odišiel do Veľkých Kapušian a v roku 1981 sa opäť vrátil do Michaloviec, kde strávil nasledujúcich 6 rokov za asistencie svojho bývalého spoluhráča, žiaľ, dnes už nebohého Štefana Potomu. V rokoch 1987-89 trénoval susedný Slavoj Poľnohospodár Trebišov s nezabudnuteľným funkcionárom Jankom Baluchom. Z Trebišova viedla jeho trénerská anabáza do Tatrana Prešov, neskôr do Hradca Králové (1993-94) a späť do prešovského Tatrana. V tom čase už však mal Pišta, tak ho všetci familárne nazývali, vážne zdravotné problémy, ktoré mu nedovolili splniť jeho ďalšie futbalové ciele. Zákerná choroba premohla aj jeho silné športové srdce a 26. júla 1995 skonal vo veku 55 rokov. Pišta zostáva v našich srdciach ako skvelý hráč, tréner a človek. Na jeho počesť sa pravidelne organizuje v Michalovciach memoriál a tohto roku sa bude konať už jeho 17. ročník.

- cenu prebrala manželka pani Mária Nadzamová

 


 

Fridrich Bliščák

aktívny hráč, funkcionár a tréner v období rokov 1953–2003. Okrem desiatich rokov, počas ktorých pôsobil v iných kluboch nášho regiónu, celých 40 rokov svojho života zasvätil práci pre michalovský klub na Zemplíne. Hrával za všetky vekové kategórie Zemplína a v rokoch 1963–1965 za A-družstvo mužov. Známy je ako futbalový tréner, ktorý viedol na Zemplíne postupne družstvá všetkých vekových kategórii. S dorastencami dvakrát postúpil do najvyššej dorasteneckej ligy, mužov trénoval v rokoch 1987–1989. Ďalšie 4 roky pôsobil ako tréner a športový riaditeľ pri A-družstve dospelých v Michalovciach. Vo svojej bohatej trénerskej kariére viedol aj krajské výbery dorastencov a hráčov do 21 rokov. Hrával s ocenenými hráčmi Milanom Maťašom, Ladislavom Hurčíkom a Karolom Kráľom. Ako tréner pracoval s dnešnými ocenenými hráčmi – Michalom Vargom, Vojtom Juraškom, Jozefom Žarnayom, Igorom Remákom a Adriánom Devečkom. V roku 2005 mu bola udelená Cena primátora mesta za rozvoj športu. 

- cenu prebral osobne