Anton Šoltis je po dvoch rokoch opäť v michalovských službách, väčšinu kádra pozná. Je presvedčený, že mužstvo sa zachráni.

Pred dvoma rokmi ešte v druholigových časoch asistoval Anton Šoltis Ondrejovi Dudovi na lavičke MFK Zemplín Michalovce a s mužstvom obsadil výbornú druhú priečku, čo bolo dovtedy najlepším umiestnením tímu v druhej najvyššej súťaži. Teraz je košický rodák späť v žlto-modrom klube, tentoraz bude pravou rukou Stanislava Grigu. Staronovej tvári v realizačnom tíme Michaloviec Antonovi Šoltisovi sme položili niekoľko otázok o jeho návrate do metropoly Zemplína.

Do MFK Zemplín sa vraciate po necelých dvoch rokoch. Pomysleli ste si vtedy pri odchode, že sa sem tak skoro vrátite a dokonca do najvyššej súťaže?

„Futbalový život prináša rôzne situácie. Niečo sme zažili ako hráči, niečo ako tréneri, takže ja som to vtedy nebral tak, či sa vrátim alebo nie. Bol som tu spokojný, s Ondrejom Dudom sa nám darilo, ale prišla iná príležitosť a chcel som ju využiť. Som však rád, že som sa do Michaloviec mohol vrátiť, zažil som tu dobré časy. Spomínal som na to obdobie len v dobrom a verím, že nadviažeme na to aj so Stanislavom Grigom a najvyššiu súťaž pre MFK Zemplín zachránime.“

Ako sa po odchode z Michaloviec po skončení sezóny 2013/14 vyvíjala vaša trénerská kariéra?

„Odišiel som do prvoligového Ružomberka, kde som robil asistenta Ladislavovi Šimčovi. Tam sme pobudli zhruba pol roka. Potom som odišiel do Vyšného Opátskeho, kde som bol hlavným trénerom treťoligového A-mužstva. V priebehu uplynulej jesene som zamieril do druholigového Liptovského Mikuláša a teraz som znova v Michalovciach. Som rád, že som opäť tu a teším sa na robotu.“

V Liptove ste pobudli približne dva mesiace. Ako hodnotíte túto krátku anabázu?

„Pôvodne som bol s tamojším Tatranom dohodnutý na dlhšej spolupráci, ale liga je liga, preto som veľmi vďačný klubu, že ma uvoľnili spod zmluvy. Bol som tam spokojný, ale chcem sa posunúť vyššie. Rozišli sme sa v dobrom, na Liptovský Mikuláš mám dobré spomienky. Futbalový osud je nevyspytateľný, možno sa tam v blízkej budúcnosti ešte vrátim. Vo futbale platí, že nikdy nehovor nikdy.“

Všimli ste si nejaký rozdiel vo fungovaní michalovského klubu, odkedy ste z neho odišli? 

„Hrá sa tu najvyššia súťaž, takže organizácia klubu je tu samozrejme na vyššej úrovni, je v ňom viac ľudí. Čo sa týka mužstva, tak približne 90 percent chlapcov poznám. Trošku sa rozvinuli, kvalitatívne išli nahor, predsa len hrajú prvú ligu a sú o niečo skúsenejší.“

Zavážilo pri návrate aj to, že trénerom mužstva sa stal Stanislav Griga?

„Jednoznačne áno. Stano je skúsený tréner, ja naopak mladý začínajúci. Ja sa mám ešte čo učiť, Stano má za sebou pôsobenie aj pri seniorskej reprezentácii a v mnohých iných prvoligových tímoch. Určite pri ňom nazbieram veľa skúseností. A teším sa, že o moje služby mal záujem aj samotný klub.“

S akými osobnými cieľmi sa do MFK Zemplín vraciate?

„V prvom rade sa musíme s trénerom zohrať, lebo sme nová dvojica. Budeme sa snažiť čo najskôr do chlapcov vliať to, čo od nich chceme a vyžadujeme. Toto je základ. Verím, že sa nám to podarí a bude ísť všetko tak, ako má. Jednoznačným cieľom je zachrániť mužstvo vo Fortuna lige a všetci sme presvedčení, že sa nám to aj podarí.“

Pred pár dňami ste spoločne s napríklad Martinom Ševelom, Attilom Pintem, Branislavom Sokolim či Mariánom Zimenom úspešne ukončili štúdium trénerskej UEFA Pro licencie. Z čoho pozostávali záverečné skúšky?

„Z jazyka, analýzy zápasov, nechýbala teoretická ani praktická časť. Vytiahol som si nejakú tému, ako na maturite, a odpovedal som, kreslil na tabuľu svoju predstavu a obhajoval svoju diplomovú prácu.“

A akú tému ste si vytiahli vy?

„Ja som mal hernú prípravu a aktívnu priestorovú obranu v strednej zóne v systéme 4-3-3 proti systému 4-2-3-1. Ale to nebudem už rozoberať, to už sú veľmi odborné veci. Konečne som však štúdium ukončil, mám z toho veľkú radosť.“

Narodil sa 5. februára 1979 v Košiciach, onedlho tak oslávi okrúhle 40. narodeniny. Svoju bohatú futbalovú kariéru, počas ktorej hrával na poste ofenzívneho stredopoliara alebo útočníka, odštartoval v košickej Lokomotíve. Odtiaľ jeho kroky viedli do Trenčína a potom si postupne obliekal dresy Štúrova, Bardejova, 1. FC Košice, Prešova, českej Slavie Praha, opäť Prešova, Petržalky, Humenného, rakúskeho Köttingbrunnu, MFK Košice, Veľkého Folkmara, Vyšného Opátskeho a Krásnej. Trikrát nastúpil aj za slovenský národný tím. Počas pôsobenia v rezerve košického MFK v roku 2008 začal pomaly presedlávať na trénerskú dráhu. V B-mužstve bol jedným z asistentov lodivoda Ladislava Totkoviča. Potom bol „povýšený“ na asistenta Ladislava Šimča pri A-mužstve MFK, s ktorým neskôr pôsobil v Ružomberku. Následne ako hlavný tréner viedol Hanisku a v zime 2014 prvýkrát zamieril do MFK Zemplín, kde robil asistenta Ondrejovi Dudovi. O pol roka opäť spolupracoval so Šimčom, s ktorým sa vrátil do Ružomberka. Po predčasnom konci v Liptove koučoval Vyšné Opátske, v priebehu uplynulej jesene sa ujal kormidla v Liptovskom Mikuláši, kde nahradil Juraja Sabola, ktorý odišiel do Senice. Teraz je späť v Michalovciach, asistovať tu bude Stanislavovi Grigovi. Počas hráčskej kariéry získal v sezóne 2004/05 majstrovský titul a sezónu predtým vyhral Slovenský pohár. Oba tieto úspechy dosiahol v drese Artmedie Petržalka.

Zdroj: korzar.sk