Futbalový svetobežník je v Poľsku veľmi spokojný

2012-07-10 12:00:00

Michalovský odchovanec Marián Kelemen získal s Wroclawom svoj prvý titul. Viac o tomto skúsenom brankárovi v článku z denníka Korzár.

Vo svojej doterajšej kariére chytal v šiestich krajinách, rodné Slovensko je siedmou. Až v poslednej zastávke sa mu na klubovej úrovni konečne podarilo dosiahnuť veľký úspech. S poľským Slaskom Wroclaw vyhral tamojšiu najvyššiu futbalovú súťaž pod názvom Ekstraklasa a stal sa poľským majstrom. Marián Kelemen sa bol oporou tímu a vo veku 32 rokov potvrdil, že rozhodne nepatrí do starého žezla.

Ísť medzi tri žrde neľutuje

Kariéra M. Kelemena odštartovala v michalovskom FK Zemplín VTJ. Futbalu sa začal venovať v ôsmich rokoch. „Bavil ma už odmalička, preto som si ho vybral. Podporovali ma v ňom aj moji rodičia,“ povedal na úvod. Spočiatku bol postrachom súperových brankárov, keďže hrával na poste útočníka, no dlho tam nevydržal. „Postupne som presedlal na brankársky post. Dodnes to neľutujem. Zapáčila sa mi totiž výstroj gólmana, predovšetkým rukavice. Je tomu tak až doteraz, často si ich veľmi rád zamieňam za nové,“ usmieval sa a dodal: „Brankár je špecifický post a ja som doň úplne zamiloval.“ M. Kelemen si už na premiérový zápas medzi troma žrďami nespomína, ale na svojich prvých trénerov, ktorí ho viedli v Michalovciach nezabudol. „Prvé futbalové kroky som robil pod vedením Jána Cinu, bolo to v prípravke a u žiakov. Neskôr ma trénovali aj Martin Melník, Igor Remák, Ján Polák, spomínam si aj na Alexandra Sopka, ktorý sa mi venoval osobne. Zabudnúť nemôžem ani na Ľuboša Babjaka, bývalého brankára Michaloviec či Humenného. Všetci mi určite dali veľa, preto na tieto chvíle spomínam veľmi rád,“ lovil v pamäti skúsený gólman, ktorý ešte nezabudol poďakovať dvojici trénerov, ktorí viedli: „Stanislav Seman a Miroslav Kováč, tréneri brankárov, ma naučili veľmi veľa. Ďakujem im za výborné tréningy a podporu.“

Prvý odchod za hranice

M. Kelemen si dobre pamätá aj na spoluhráčov, resp. spolužiakov zo športových tried na základnej škole. „Do jednej triedy som chodil napríklad s Ľubošom Uhľárom, Martinom Poľaškom či Marekom Dankom. Starší odo mňa boli Adrián Devečka, Tomáš Kozár alebo Zdeno Marjov a mnoho ďalších. Veľmi rád si na nich spomínam, boli to krásne časy,“ hovoril. Po skončení žiackeho veku si talentovaného mladíka všimli skauti z holandského klubu NAC Breda, kam nakoniec aj odišiel. „V krajine tulipánov som pôsobil od pätnástich do osemnástich rokov. Hrával som tam za juniorov aj za rezervný tím,“ povedal o svojej prvej zahraničnej stáži brankár, ktorý je fanúšikom španielskeho veľkoklubu FC Barcelona. Po návrate z Bredy sa už začala Kelemenova seniorská kariéra. Krátko pôsobil v Bardejove, Ozete Dukla Trenčín, Kobe Senec aj v košickom 1. FC, odkiaľ jeho kroky viedli do najslávnejšieho slovenského klubu Slovana Bratislava. Práve tam sa mu v jari 2001 začali otvárať dvere do svetového futbalu. V belasom drese absolvoval 24. februára 2001 ligovú premiéru. „Ak si dobre spomínam, bolo to v domácom stretnutí proti Ružomberku. Vyhrali sme vtedy 4:1,“ odvetil.

Ťažký život v Turecku

V Slovne podával kvalitné výkony, vďaka ktorým prišla ponuka z tureckého klubu Bursaspor, kam odišiel v januári 2002. „V Turecku to bolo to začiatku ťažké, hlavne čo sa týka života. Musel som si však nato zvyknúť. Veľmi mi pomohlo to, že hneď po svojom príchode som začal chytávať pravidelne. Pozitívne bolo aj to, že som tam nebol sám, spoločnosť mi robila moja terajšia manželka Kristína a spoluhráč zo Slovana Miloš Soboňa.“ Po roku a pol v Turecku sa vrátil do bratislavského Slovana. Nasledoval odchod do Lotyšska, do klubu FK Ventspils, v ktorom však odchytal iba sedem duelov. V lete 2004 prvýkrát okúsil Španielsko. „Odišiel som do Tenerife, kde som strávil dve sezóny. Na tamojší život som si zvykol rýchlejšie ako v Turecku. Stále prvá zahraničná zastávka býva najťažšia, potom to už ide ľahšie. Aj v Tenerife som chytával od začiatku a všetko išlo ako po masle. Rýchlo som sa naučil španielčinu, takže odbúral som aj jazykovú bariéru.“ M. Kelemen si druhú najvyššiu španielsku súťaž zachytal aj v klube CD Vecindario, ktorý sídli na Kanárskych ostrovoch. „V sezóne 2007/08 som sa sťahoval do Grécka, presnejšie do Arisu Solún. Tam som sa tiež dorozumel, keďže trénerom mužstva bol Španiel a hrávalo v ňom aj veľa Španielov a Brazílčanov. Potom som prvý polrok 2009 strávil v Numancii, v Primera Division som odchytal jeden duel. Každý klub a krajina mi dala veľa. Spoznal som rôzne kultúry, aj to, ako sa pracuje vo veľkých kluboch. Na všetky pôsobiska veľmi rád spomínam a neľutujem ani jeden futbalový krok, ktorý som urobil, skôr naopak,“ prezradil 32-ročný strážca svätyne.

Titul s Wroclawom

Na začiatku roka 2010 odišiel zo Španielska bližšie k domovine, jeho ďalšie kroky totiž smerovali do poľského klubu Slask Wroclaw, v drese ktorého debutoval v marci 2010 a pôsobí tam dodnes. „Cítim sa tam ako doma, nemám to ďaleko a navyše poľský jazyk je tomu nášmu veľmi podobný.“ To, že u severných susedov sa naozaj cíti výborne, potvrdzoval svojimi výkonmi počas celej uplynulej sezóne, kedy sa stal oporou mužstva a dopomohol mu k titulu majstra Poľska! „Bol to neopísateľný pocit, veď to bol môj prvý majstrovský titul v kariére. Musím povedať, že „polski kibice“, tamojší fanúšikovia, ma veľmi prekvapili. Celé mesto žilo úspechom a pociťujem to aj doteraz. Wroclaw totiž na poľský titul čakal dlhých 35 rokov. Som rád, že som mohol byť súčasťou majstrovského kolektívu,“ tvrdil M. Kelemen, ktorý ako brankár dokázal už dvakrát rozvlniť súperovu sieť, najprv v drese Tenerife proti Las Palmas a naposledy za Wroclaw proti Arke Gdynia. Oba góly zaznamenal z pokutových kopov.

Zachytá si v „repre“?

M. Kelemen má skúseností aj reprezentačným dresom. Prvýkrát si ho obliekol, keď mal 15 rokov. „Pravidelne som chytával do 21 rokov. Zahral som si na Majstrovstvách Európy do 16 rokov v Rakúsku, trénoval nás vtedy Anton Valovič,“ zaspomínal si brankár, ktorý si v reprezentácii zahral aj s viacerými slovenskými futbalistami hrajúcimi v špičkových kluboch. „Môžem spomenúť Róberta Vitteka, Mariána Čišovského, Radoslava Zabavníka, Stanislava Šestáka, Ľubomíra Meszárosa, Martina Petráša, Pavla Sedláka, Petra Hlinku, Mareka Krejčiho či Pavla Piatku,“ hovoril nadšenec elektroniky, ktorá Kelemenovi poriadne učarovala. Vo voľných chvíľach sa okrem nej venuje aj tenisu, basketbalu či plávaniu, ale aj čítaniu kníh a pozeraniu filmov. Michalovský odchovanec stále čaká na premiérový štart v medzi seniormi SR. Najbližšie k tomu mal v barážovom stretnutí o postup na MS 2006 proti Španielsku, kedy sedel na lavičke náhradníkov. Verí ešte, že si niekedy zachytá v „repre“? „Predovšetkým sa sústreďujem na výkony v klube. Určite každý futbalista chce reprezentovať svoju vlasť. Ja nie som výnimkou. Preto na každom tréningu tvrdo pracujem, aby som sa posúval vyššie. Ambície a motivácia mi nechýba, či sa mi podarí dostať sa do reprezentácie, ukáže len čas,“ povedal M. Kelemen a na záver načrtol plány do ďalšej kariéry: „Chcem podávať čo najlepšie výkony v klube a vyskúšať si ešte nejakú kvalitnú súťaž. Určite chcem chytávať na vysokej úrovni čo najdlhšie.“

VIZITKA MARIÁNA KELEMENA

Narodený: 7. decembra 1979 v Michalovciach

Výška: 189 cm

Váha: 85 kg

Post: brankár

Klub: WKS Slask Wroclaw (Poľsko)

Predchádzajúce kluby: Zemplín Michalovce, NAC Breda (Holandsko), BSC Bardejov, Ozeta Dukla Trenčín, Koba Senec, 1. FC Košice, Slovan Bratislava, Bursaspor (Turecko), FK Ventspils (Lotyšsko), CD Tenerife (Španielsko), UD Vecindario (Španielsko), Aris Solún (Grécko), CD Numancia (Španielsko)

 

Zdroj: denník Korzár