Prinášame vám časť rozhovoru s trénerom MFK Zemplín Vlastimilom Petrželom, ktorý vydali Noviny Zemplína.
Futbalisti MFK Zemplín Michalovce ukončili víkendovou prehrou 1:3 na ihrisku Podbrezovej jesennú časť, v ktorej sa v II. futbalovej lige umiestnili na štvrtom mieste. Aj keď sa Michalovčania dlhý čas držali na prvom mieste tabuľky, druhá polovica jesennej časti im nevyšla podľa predstáv a po niekoľkých prehrách klesli až na terajšie štvrté miesto. O zhodnotenie jesennej časti sme požiadali trénera tímu Vlastimila Petrželu.
Pán tréner, ako ste spokojný s práve skončenou jesennou časťou.
„Samozrejme, vzhľadom na nepodarený záver s ňou nie som celkom spokojný. Prvá polovica sa nám podarila veľmi dobre. Ak mám pravdu povedať, ani ja som nečakal, že sa budeme na vrchu držať tak dlho. Po 11. kole však nastal určitý zlom.“
Čomu pripisujete ten nešťastný záver?
„Ako som už povedal, všetko to začalo v zápase 11. Kola, kde sme prehrali na pôde Lučenca. Brankár Patrik Le Giang bol pozvaný do reprezentácie, my sme si však zápas s týmto súperom nepreložili. Išli sme do rizika, ktoré nevyšlo. Jožko Brudňak v tomto stretnutí vyhorel, jeden gól si dal vlastný, druhý dostal z obrovskej diaľky. Týmto to začalo, potom sme nezvládli zápas s rezervou Ružomberka, ktorý podľa mňa ovplyvnil rozhodca, pretože za stavu 0:0 nám neodpískal čistú penaltu.“
Následne ste nezvládli zápas jesene, keď ste v Myjave prehrali vysoko 0:3.
„Presne tak. Po domácej prehre sme sa dostali pod tlak. Nezvládli sme ani zápas v Myjave, ani následný domáci s Dubnicou. Potom prišla nešťastná prehra v Rimavskej Sobote. Všetko sa to nakopilo a chlapci boli po vydarenom štarte psychicky na dne.“
Čím si vysvetľujete krízu, ktorá družstvo zasiahla?
„Pozrite sa. Máme veľmi mladé družstvo. Ja som vedel, že táto kríza určite príde, nečakal som ju však až tak neskoro. Po našich víťazstvách bola obrovská eufória, ale ja som upozorňoval nato, že hráme prakticky bez stopérov. S Hottekom som počítal na iný post, ale celú jeseň musel odohrať na stopérskom poste. Obrovským problémom bolo zranenie Hrušku, ktorý toho na jeseň veľa neodohral. Pred sezónou som počítal s tým, že bude v poriadku, no on neodohral skoro žiadny zápas.“
Čo hovoríte na eufóriu, ktorú vyvolali vaše výsledky. Na zápasy chodilo vyše dvetisíc divákov, boli ste na prvom mieste tabuľky.
„Bolo to krásne, ja som si prial, aby to vydržalo, čo najdlhšie. Samozrejme mladí hráči si to užívali, bol to pre nich nepoznaný pocit. O to tvrdšie bolo padnutie na „hubu“. Až taký pád si podľa mňa mužstvo nezaslúžilo, pretože šliapalo naplno.“
Počas jesene výkonnostne vyrástol mladík Róbert Kovaľ. Čo hovoríte na progres tohto hráča?
„Ja som Roba zaradil do prípravy už v zimnej príprave. Už tam sa ukazoval veľmi dobre. Vedel som o jeho kvalitách. Takisto aj o Stanovi Dankovi či Milošovi Brédovi. Povedal by som, že táto trojica sú moje malé zlatíčka, na ktoré nedám dopustiť. Z týchto troch hráčov mám obrovskú radosť, ale povedzme si pravdu, sú to ešte deti. Stavať na nich postup do Corgoň ligy je však momentálne nereálne a kto si myslí opak, je blázon. Sú to proste ešte deti, ktoré sa tu musia ešte od niekoho učiť. Momentálne však nie je od koho.“
Ako ste spomenul, kapitán tímu Hruška toho veľa neodohral. Nemyslíte si, že jeho návrat na trávnik bol unáhlený?
„Ťažko povedať. Každý očakával od jeho návratu veľa, no ja som už vtedy upozorňoval, že to nebude také ľahké. Problémy mal aj Urban, ktorého som tiež chcel do tímu vytiahnuť. Už na začiatku prípravy som upozorňoval, že hráme prakticky bez stopérov. Na skúške tu bol Zlatohlavý, ktorý však neukázal, že by mal byť pre tím progresom. Do súťaže sme išli prakticky bez stopérov. Až tesne pred začiatkom prišiel Krmpotič. Hruška, aj keď nebol stopercentne pripravený, musel naskočiť.“
Neublížil mužstvu podľa vás odchod Filipa Serečina?
„Ja si myslím, že nie. Tvrdenie, že keby tu bol Filip, kríza by neprišla, je podľa mňa scestné. On bol v obrannej fáze nulový. Aj v Ružomberku, pokiaľ viem, s ním nie je v tomto rade spokojnosť. Samozrejme, bol to útočník, ktorý vedel streliť gól, niektoré sporné stretnutia nám pomohol otočiť. Každá minca však má aj opačnú stranu. Na Filipa muselo hrať celé mužstvo a už v tíme bola taká atmosféra, že nie všetci chceli na neho „makať“. Naviac, on sám vyhlasoval, že chce odísť a hrať Corgoň ligu. Tak sme tu to umožnili.“
Vedenie na jeho odchod, relatívne pružne zareagovalo. Do tímu priviedli Andreja Heseka, ktorý má aj reprezentačné skúsenosti. Bohužiaľ, tento útočník zostal dlžný svoje povesti. Pripisujete to aj jeho zraneniam, ktoré jeho pôsobenie v Michalovciach sprevádzajú?
„Podľa mňa jeho angažovanie bolo takým výstrelom do tmy. My proste musíme získavať hráčov, ktorých si odsledujeme, nie tých, čo nám ponúknu manažéri. Túto politiku musíme proste robiť inak a viac sa venovať vytypovaniu hráčov. Je to však hrozne ťažké do Michaloviec dostať dobrého hráča. Keď niekde skončí nejaký šikovný futbalista, o ktorom si myslím, že bude prínosom, okamžité mu volám. Lenže, ako som už povedal, je to strašne ťažké, dostať ho tu.“
Kde vás trápi momentálne topánka najviac?
„Keď sa pozriete na inkasované góly, tak uvidíte, že najviac nás tlačí v obrane. Mňa to strašne štve. Ja som veril, že príchodom Hrušku sa to vráti do poriadku, no sami viete ako to vyvábilo. Prišiel sem Nohýnek, no aj ten sa hneď zranil. Pozrite sa na tie mužstvá, ktoré skončili pred nami. Myjava, či Podbrezová majú stabilizované obrany, v jednom zložení hrajú viac ako dva roky. Keď niekto vypadne, tak iba pre karty. Pri pohľade na nás, je to doslova Waterloo. My to vždy skladáme na poslednú chvíľu, aj ten čo k nám príde, nie je nato pripravený. Stále to nejako lepíme. Nohýnek mal byť posilou, no bohužiaľ, hneď sa zranil. Aj preto jeho pôsobenie v tíme zatiaľ nehodnotím. Povedal som si, všetko postavím okolo Hrušku, no ani on toho veľa neodohral.“
Viac si môžete prečítať tu.
Zdroj: novinyzemplina.sk
