Dočkal sa. Český gólman Patrik Macej bol v minulosti súčasťou všetkých mládežníckych reprezentácií, na pozvánku do národného tímu do 21 rokov však musel trpezlivo vyčkať. Najcennejší dres si na seba po dlhej dobe obliekol v prípravnom stretnutí proti Slovákom.

Opora MFK Zemplín Michalovce má reálnu šancu na zisk miestenky na júnové majstrovstvá Európy v Poľsku. Dvadsaťdvaročný ostravský rodák podáva na východe republiky stabilné výkony čo neušlo pozornosti trénerom národného tímu. Patrik Macej sa rozhovoril o svojom debute v ´dvadsaťjednotke´, o aktuálnej situácii na Zemplíne i o odvážnych snoch, ku ktorým sa pomalými krokmi blíži.

Absolvovali ste debut v českej reprezentácii do 21 rokov. Ako chutil? "Som veľmi šťastný, že som sa dostal do tímu, a že som odchytal prvých 45 minút v reprezentácii do 21 rokov. Utvrdilo ma to ale v tom, že je predo mnou ešte veľa roboty, aby som sa dostal do zostavy, pretože chlapci, čo sú tam, majú obrovskú kvalitu. Takže, zmiešané pocity. Na jednej strane som šťastný, na druhej sa mi ale trošku otvorili oči, že je potrebné makať ešte viac než doteraz."

Mali ste už dlhšiu dobu indície o tom, že príde pozvánka do národného tímu? "Tušil som to, pretože už asi tri mesiace pred tým, než oficiálne vyšla nominácia, tak sa hovorilo o tom, že v nej možno budem. Samozrejme, záležalo od toho, či budem naďalej chytávať v lige a či budem predvádzať stabilné výkony. Pozvánka do repre nakoniec naozaj prišla, za čo som nesmierne rád."

Keď ste sa ocitli v nominácii, už bolo jasné, že sa dostanete aj na ihrisko? "Tréner brankárov sa bol pozrieť na naše tri posledné ligové zápasy pred reprezentačnou prestávkou. Vždy sme sa spolu porozprávali o výkone, či bol so mnou spokojný a podobne. Vravel mi, že nejaké minúty určite odohrám, no nevedel som koľko, ani proti komu nastúpim. No bol som na to pripravený."

Odchytali ste druhý polčas proti Slovákom. Skazil vám debut nešťastne inkasovaný gól? "Ten gól sa asi nedal chytiť, bola to tečovaná strela. Zo začiatku som bol trochu nervózny, zvlášť, keď som hneď na úvod musel robiť kľučku na protihráča. Po čase, ako mi tá kľučka vyšla, som si však začal veriť. Dvihlo sa mi sebavedomie a zápas som dochytal v bežnom režime, tým mojim spôsobom. Vyhrali sme 4:1, hoci som inkasoval, náladu mi to určite nepokazilo."

Ako vás poznáme, tak kľučky vám idú celkom dobre. Vychutnávate si "neuerovský" štýl chytania... "Nejde o to, že by som si to vychutnával, alebo robil naschvál. Vyplynulo to zo situácie. Útočník, zhodou okolností to bol Paľo Šafranko, s ktorým sa dobre poznám, na mňa išiel ako šialený, trošku som ho zasekol a išiel do "kytek", ako sa ´hutorí´ u nás v Česku (smiech)."

Aká bola atmosféra v reprezentačnej kabíne? Prijali vás spoluhráči ako nováčika medzi seba? "Poznám trištvrte mančaftu, s tými hráčmi som hrával v mládežníckych reprezentáciách. Spolu sme vyrastali, až potom oni pokračovali ďalej do 21-tky a ja som z toho vypadol. Keď som prišiel k tímu, atmosféra bola super. Všetci sme sa spoznali, chalani ma hneď zobrali medzi seba, nebol žiadny problém."

Debut prišiel, paradoxne, proti Slovákom. Vy sa v našej krajine cítite už ako doma, dokonca vám nerobí problém ani slovenčina. Bolo to špecifické? "Bolo, no snažil som sa to nevnímať. Popravde, zo slovenského tímu som poznal len Paliho Šafranka a možno Aďa Chovana, s ktorým sa vídam v lige. Inak som chalanov nepoznal. Nebral som to tak, že som akoby polovičný Slovák. Reprezentujem Českú republiku a chcel som vyhrať za svoju krajinu."

Zo slovenskej ligy sa len málokto prepracuje do zahraničnej reprezentácie. Asi to hovorí o vašich kvalitách... "Je pravda, že do reprezentácie sa nedostáva veľa hráčov zo slovenskej ligy. V Michalovciach som dostal šancu, chytávam pravidelne a snažím sa udržať si stabilnú formu, aby si ma tréneri všimli. Asi som podľa nich podal nejaké dobré výkony, keď ma povolali. Som za to rád. Budem robiť všetko pre to, aby som sa prepracoval aj do konečnej nominácie na európsky šampionát."

Aká je momentálne konkurencia na brankárskom poste v českej ´dvadsaťjednotke´? "Je tam Lukáš Zima, Luděk Vejmola, Ondřej Kolář, Vojta Vorel. Gólmanov máme dosť. Tiež je možné, že ešte niekto vystrelí, bude mať dobrú formu a podobne. Nesústredím sa na boj o miesto, sústredím sa len na seba. Chcem sa na turnaj dostať svojimi výkonmi."

To, že ste debutovali dva a pol mesiaca pred šampionátom ale asi značí, že šancu máte... "Nejaká šanca tam asi je, no stále zostávajú viac než dva mesiace. Nie je to síce dlhá doba a toto bol prakticky posledný takýto zraz pred šampionátom, na ktorom si tréneri mohli vyskúšať aj nejakých nových hráčov, no dôležitejšie bude, aby som týždeň čo týždeň, zápas čo zápas predvádzal perfektné výkony. Hlavne stabilné, aby som bol pripravený, keď tá šanca na Euro príde."

Bol by to doterajší vrchol kariéry? "Určite. Vrchol bol už teraz, že som sa vôbec dostal do 21-tky a odchytal som 45 minút za repre. Otvorilo mi to oči. Viem, že musím ďalej makať. Ešte viac ako doposiaľ."

Vo veľkej miere vám pomohol fakt, že v Michalovciach ste sa na jar stali brankárskou jednotkou, zatiaľ čo na jeseň ste sa medzi tromi žrďami striedali s Matúšom Kirom. Je známe, že s Matúšom máte skvelý vzťah. Stále to platí? "Na našom vzťahu sa nič nezmenilo. Na ihrisku sme rivali, mimo neho sme veľmi dobrí kamaráti, stále si rozumieme. Samozrejme, jeden chce byť lepší ako je ten druhý. Momentálne dostávam šancu ja a nechcem ju pustiť z rúk. Tým, že Matúš na mňa tlačí sa aj ja posúvam vyššie. Iste, pre "Kiriho" by bolo lepšie, keby pravidelne chytával. Tiež má šancu zabojovať o Euro. No to sú jeho záležitosti, do ktorých mňa nič nie je."

Do sezóny ste vstupovali ako rovnocenná dvojica, teraz máte navrch. Matúš Kira sa tak už do konca sezóny v bránke neobjaví? "Na túto otázku sa dá odpovedať len jedným spôsobom. Mám pred sebou cieľ, chcem sa dostať na Euro, takže musím stabilne predvádzať perfektné výkony v klube. Samozrejme, že urobím všetko pre to, aby som zostal medzi troma žrďami."

Ako sa cítite vo Fortuna lige? V Michalovciach si aktuálne zachytáte do sýtosti, na druhej strane, mužstvo dosť často inkasuje... "Ak mám byť úprimný, odkedy sme zachránení a prakticky o nič nehráme, tak naše výkony nie sú také, ako boli na jeseň. Veľa sa zmenilo, šancu dostali aj mladší hráči, niektorí chlapci odišli. To, že sa skúšajú mladí je normálne, no prístup hráčov by mal byť iný. Je dôležité ísť vždy na sto percent. Hoci sme zachránení, musíme sa snažiť podať maximálny výkon, predať sa. Michalovce by pre nás nemali byť konečnou stanicou. Máme tu možnosť nazbierať čo najviac štartov v slovenskej lige a vystreliť von. Predať sa a ísť ďalej do sveta."

Nedávno ste mi hovorili, že vašim vysneným klubom je severolondýnsky Arsenal. Blíži sa splnenia sna? "Keď sme sa spolu zhovárali prvýkrát, vtedy som prichádzal do Lokomotívy Košice. Tam som sa stal hráčom roka. Prebojoval som sa do Michaloviec. Striedal som sa s Matúšom Kirom. Dnes som stabilnou jednotkou. Teraz som sa dostal do reprezentácie do 21 rokov. Krok po kroku idem za tým, čo chcem. A to je vlastne ten Arsenal, ako som v minulosti povedal. Stále je to však beh na dlhú trať, no postupnými krokmi sa dostávam bližšie a bližšie."

Veď Petr Čech tam ešte odchytá dve - tri sezóny a... "Keď som mal asi deväť či desať rokov, povedal som, že raz budem hrávať s Petrom Čechom, či už v repre, alebo v klube. Ktovie, možno, že sa mi to ešte raz splní."

Poznáte sa s ním? "Tak trochu. Keď som mal pätnásť rokov, absolvoval som s ním nejaké tréningy, po ktorých mi vystavil hodnotenie. Nepamätám si presne, čo tam bolo napísané, dôležité pre mňa bolo, že sme sa stretli."

Je to váš vzor? "Samozrejme, keď som bol mladší, tak v tej dobe bol Petr Čech najlepším brankárom na svete. Vnímal som ho ako môj vzor. Podľa neho som sa obliekal, snažil som sa chytať ako on. Postupom času som však zistil, že to nie je o tom kopírovať niekoho, treba si nájsť svoj vlastný štýl. Stále zostáva mojím vzorom, čo sa týka úspechov a podobne. No čo sa týka samotného chytania, vzorom je pre mňa Joe Hart, momentálne brankár Turína."

V sobotu cestujete na ligový zápas do Senice. Hlavami ste už ale asi pri utorkovom pohárovom semifinále so Slovanom... "Mali by sme postupovať od zápasu k zápasu, či je liga zachránená, alebo nie. Ten prístup by mal zodpovedať tomu, že hráči chcú napredovať a predať sa ďalej. Pokiaľ to tak nebude, tak hráči nepomôžu sebe, ani klubu. To všetko, čo necháme na ihrisku, sa nám v budúcnosti vráti. Možno v budúcej sezóne, to teraz ešte nevieme. Ja idem od zápasu k zápasu, nesústredím sa len na pohár. Pre klub je pohár nesmierne dôležitý, no pre mňa osobne je dôležitý každý jeden duel. Všetky stretnutia chcem odchytať na sto percent, stabilne, neurobiť žiadnu chybu a ukázať, čo viem, aby si ma ľudia všimli."

Slovan bude v semifinálovom dvojzápase jasný favorit. V utorok proti nemu odohráte jediný jarný domáci zápas na vlastnom štadióne. Máte šancu postúpiť do finále Slovnaft Cup-u? "S každým súperom sa dá hrať, či je to Slovan, alebo Prešov. Prečo nie? Všetko je možné, pokojne môžeme Slovan vyradiť z pohára a dostať sa do finále. Najdôležitejší bude domáci zápas. Verím, že nás poženú vpred naši fanúšikovia, že bude vypredaný štadión, čo môže Slovanu spôsobiť problém. Ak v Michalovciach uhráme dobrý výsledok, tak urobíme veľký krok pred odvetou na pôde súpera."

Zdroj: profutbal.sk