Michalovskí futbalisti majú za sebou druhú sezónu v najvyššej súťaži – Fortuna lige. V nej obsadili konečnú ôsmu priečku, čo je oproti premiérovému ročníku skok o tri miesta. Žlto-modrí dokonale vyvrátili starú pravdu o tom, že druhý rok v súťaži je pre nováčika kritický. Medzi slovenskou elitou sa už „zabývali“, čoho dôkazom je nielen spomínaný tabuľkový vzostup, ale aj ten herný, pretože vyrovnanú partiu dokázali odohrať s každým mužstvom, aj s majstrovskou a suverénnou Žilinou. Konečné ôsme miesto sa cení o to viac, že zverenci kormidelníka Antona Šoltisa odohrali celú jar mimo svojho štadióna, na ktorom v jeseni potrápili nejedného protivníka. Nesmieme zabudnúť ani na historický úspech v pohárovej súťaži – Slovnaft Cupe, v ktorom zostali tesne pred finálovými bránami. O nedávno skončenej sezóne, ale aj o budúcnosti, sme debatovali s hlavným trénerom MFK Zemplín, 41-ročným Antonom Šoltisom.

V porovnaní s vlaňajškom ste skončili o tri priečky vyššie a hoci ste odohrali o tri zápasy menej, získali ste rovnaký počet bodov a strelili viac gólov. Ako ste videli sezónu 2016/17?

„Myslím si, že môžeme s ňou byť spokojní. Po turbulentnej letnej príprave, kedy nám odišlo množstvo hráčov, sme to museli dávať dokopy a zháňať nových hráčov. Podarilo sa nám to, výsledkom čoho je spomínané ôsme miesto a k tomu ešte aj účasť v semifinále Slovnaft Cupu. Chlapci odviedli dobrú robotu, za to ich treba pochváliť. Chceli sme nastaviť nejakú hernú tvár mužstva spojenú s výsledkami, čo nám vychádzalo. Stále je však čo zlepšovať, vieme, kde nás tlačí topánka.“

Pristavíme sa aj pri jarnej časti, ktorá pre vás bola poriadne špecifická – z ligy odstúpila Myjava, na svojom štadióne ste v lige neodohrali ani jeden zápas. Čo k tomu poviete?

„Bola to zvláštna polsezóna. My sme ani zimu nemali úplne pokojnú, lebo z kádra nám odišlo päť hráčov. Opäť sme mali čo robiť, ale mali sme viac času na zohratie ako v lete. Po odstúpení Myjavy sa pohľad na ligu zmenil aj v našom klube, dávali sme príležitosť mladším hráčom, čo je však dobré. Získali sme aspoň o nich prehľad. Je veľká škoda, že doma sme nehrali ani jeden zápas. Nacestovali sme sa až-až, nebolo to nič príjemné presedieť toľko času v autobuse. Verím, že už taký polrok nezažijem.“

Skončili by ste vyššie, keby ste v jari mali výhodu domáceho prostredia?

„Určite áno. V jarnej časti sme nazbierali dokopy desať bodov. S podporou našich fanúšikov by sme určite na domácom trávniku vyťažili viac. Napríklad v Dunajskej Strede alebo v Žiline s Ružomberkom sme odohrali vyrovnané partie, ale chýbala nám práve tá divácka podpora, ktorá by nás dotlačila do lepších výsledkov.“

Mužstvo herne pokročilo, ale – ako ste sám povedal – stále je čo zlepšovať. Čo napríklad?

„Musíme zastabilizovať výkonnosť. Naši mladí chlapci odohrali dobré aj zlé zápasy. Bolo to ako na hojdačke, nie raz sa stalo, že v jednom stretnutí podali veľmi dobrý výkon a o týždeň na to výrazne zaostali za očakávaním. Počas sezóny nás trápila aj efektivita streľby. Veľakrát sa stalo, že hoci sme v zápase mali rovnaký počet šancí ako súper, ale dali sme menej gólov. Zlepšenie musí prísť aj v obrane, lebo dosť gólov sme aj inkasovali.“

Ako bude vyzerať letná príprava?

„Začíname ju 15. júna, opäť bude krátka, len päťtýždňová. Odohrať by sme mali sedem, možno osem zápasov, prevažne vonku. Prvý júlový týždeň strávime na sústredení v českom Uherskom Brode, kde chceme utužiť kolektív a nastúpime tam aj proti dvom kvalitným súperom Zlínu a Karvinej. Možno tam ešte jeden zápas pribudne. V generálke si zmeriame sily s košickou Lokomotívou. Veríme, že ihrisko sa zrekonštruuje čím skôr a v druhom alebo treťom kole už konečne nastúpime pred vlastným obecenstvom.“

Ktoré posty potrebujete posilniť?

„Takmer celú sezónu nám chýbal typický pravý obranca. Po zranení Marcosa Calera Pereza ešte v septembri musel na tomto poste zaskakovať Martin Koscelník, v jari tam alternovali aj Kristi Qose, Tomáš Sedlák, Jozef Vajs či Martin Kolesár. Takže určite potrebujeme pravého beka. Ak sa chceme posunúť ešte ďalej, musíme priniesť aj ďalšie posily. Nejaké príchody budú, lebo potrebujeme zvýšiť konkurenciu v mužstve. Uvidíme, kto odíde, lebo sú tu nejaké ponuky na hráčov a podľa toho sa zariadime. V žiadnom prípade však neočakávam také turbulentné leto ako vlani, lebo hráčov sme si zmluvne podchytili už skôr. Zopár hráčov určite skončí, zopár určite príde. Máme niečo vytypované, dúfam, že sa nám podarí ich dotiahnuť.“

Akú očakávate novú prvoligovú sezónu?

„Bude náročnejšia ako uplynulá. Latku sme nastavili vysoko, udržať si ôsmu priečku nebude jednoduché. Aj chlapci si budú musieť dať vyššie méty, aby sme hernú stránku, ktorá sa niekedy javí dobre, premenili vo výsledok. Verím, že zúročia skúsenosti, ktoré už v prvej lige nazbierali. Budeme chcieť skončiť v tabuľke ešte vyššie, ale primárnym cieľom zostane záchrana. Nemôžeme zaspať na vavrínoch, lebo už aj predposledný tím tabuľky bude hrať v baráži o udržanie.“

PRVÝ V TOMTO TISÍCROČÍ

Od začiatku tohto milénia sa pri michalovskom A-mužstve vystriedali viac než dve desiatky hlavných kormidelníkov. Medzi nimi nechýbali ani také trénerské esá ako Karol Kisel, Ján Kozák, Mikuláš Komanický, Vlastimil Petržela či Jozef Bubenko. Avšak Anton Šoltis tromfol všetkých z nich. V čom? Stal sa totiž prvým slovenským lodivodom, ktorý v tomto tisícročí vydržal na lavičke celú jednu sezónu! Okrem neho sa takýto kúsok podaril len Čechom Vlastimilovi Petrželovi a Františkovi Šturmovi. Aj to „len“ na druholigovej úrovni. „To vážne? O tom som vôbec netušil. Určite ma to teší. Nie je to však len moja zásluha, ale celého trénerského kolektívu, teda aj Ivana Lapšanského a Martina Rašku, no predovšetkým hráčov, lebo oni sú na ihrisku. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť, možno vydržím aj dve sezóny,“ zasmial sa dobre naladený Šoltis.

Zdroj: MY Zemplínske noviny