Krátko po rekonštrukcii zlyhal terén v Michalovciach i Zlatých Moravciach, výnimka pre Nitru spôsobila odloženie duelu a následne v dohrávke historicky najnižšiu účasť na ligovom stretnutí. Zimné termíny sú tŕňom v oku viacerých zainteresovaných i fanúšikov. Po jesennej časti sme na túto tému vyspovedali aj Michala Mertinyáka, výkonného riaditeľa Únie ligových klubov, ktorá je riadiacou organizáciou našej najvyššej súťaže.
V 16. kole sa na čerstvo zrekonštruovanom trávniku v Michalovciach nedalo hrať, po výdatnom úhrne zrážok bola plocha výrazne podmočená a ligové stretnutie sa muselo odložiť. V 18. kole vypadla časť vykurovania v Zlatých Moravciach a terén proti Senici nebol ideálny, sťažovali sa aj futbalisti Trenčína po rozcvičke na Pasienkoch, no a ligové stretnutie sa muselo presúvať i v Nitre, kde mrazivé počasie terén bez potrebného vyhrievania nebolo možné pripraviť. Ako sa k hlavnej téme záveru jesene stavia Únia ligových klubov?
Sú pre vás zimné termíny samozrejmosťou – má sa hrať aj v tomto počasí; alebo z núdze cnosť – musí sa hrať? Michal Mertinyák (ÚLK): „Tieto termíny sme mali v strategickom pláne už keď sme do funkcií nastupovali a boli odkomunikované aj s jednotlivými klubmi, ktoré to chápu ako prirodzený vývoj do budúcnosti. Aj v okolitých štátoch, kde sú klimatické podmienky rovnaké, hrajú ligové súťaže do polovice decembra, taktiež aj európske pohárové súťaže ako Liga majstrov či Európska liga končia v druhom decembrovom týždni. Futbal chce byť čo najdlhšie aktívny a nechce mať dlhý zimný spánok.“
Termínovú listinu Fortuna ligy si prostredníctvom Prezídia ÚLK schvaľujú samotné kluby. Vyskytli sa počas rokovaní nejaké sťažnosti na zimné termíny? „Práveže nie, termínová listina sa schvaľovala jednohlasne alebo minimálne výraznou väčšinou. Všetky kluby s ňou, a teda aj so začiatkom a koncom jesennej či jarnej časti vyjadrili súhlas.“
Veľakrát sme počuli kritiku na tieto termíny aj od viacerých hráčov, negatívne ich hodnotil aj tréner majstrovskej Žiliny Adrián Guľa. Úniu ligových klubov tvoria účastníci našej najvyššej súťaže, ako teda vnímate kritiku z vlastných radov? „Pri Aďovi Guľovi to je trochu zaujímavé, pretože keď sme sa stretli osobne na seminári trénerov, tak sme sa dostali aj k tejto téme a sám uznal, že futbal v decembri problém nepredstavuje. Aďo tiež videl termínovník pri jeho tvorbe, keďže diskusia prebehne vždy aj na úrovni klubov, a sám s ním nielen pracoval, ale aj sa vyjadril, že tento trend je správny. Je dobré, že sa o tom diskutuje verejne, pretože futbal je vec verejná, ale skracovanie zimnej prestávky vnímajú všetky kluby spolu s nami ako prirodzený jav. Dvojmesačná prestávka je i tak mimoriadne dlhá.“
Fortunaligové stretnutia sa podľa pravidiel nemôžu hrať počas asociačných termínov FIFA a UEFA, teda počas reprezentačných duelov, takisto počas Slovenského pohára, musia končiť aj niekoľko týždňov pred majstrovstvami sveta či Európy, novú sezónu štartujeme medzi prvými v Európe. Môžeme teda brať zimné termíny aj ako nevyhnutnosť? „Voľných termínov naozaj nie je veľa. Boli reakcie, navrhoval to napríklad Martin Ševela, aby sa začínala sezóna už v júni, reálne to ale nie je možné. Ďalšiu sezónu chceme začať tradične v druhej polovici júla, už tak je prestávka v lete enormne krátka. Dostávame sa do stretu s tým, že na prelome júna – júla sa hrajú veľké medzinárodné turnaje, medzi ktoré patrí aj šampionát hráčov do 21 rokov, pričom aktuálne tri štvrtiny našej nominácie tvoria hráči Fortuna ligy, tímy by to výrazne ovplyvnilo. V júli a auguste sa navyše hrajú predkolá európskych súťaží a neviem si predstaviť, že hoc by sa do play off prebojovalo čo i len jedno naše mužstvo, ako by sme riešili prípadné vložené kolo. Termín začiatku jesennej či jarnej časti sezóny je dôležitý aj pre kvalitu prípravy, chceme dopriať mužstvám rovnaký priestor, aký majú aj kluby v okolitých krajinách. Zo skúseností vieme, že pre skorý štart v lete a neskorý štart jari bola adekvátna príprava našich mužstiev prakticky nemožná. Nájsť kvalitných súperov bol vždy problém, pretože mali prípravu v inej fáze. Z určitého hľadiska teda môžeme zimné termíny považovať aj za nutnosť.“
Jarná časť sa začína pomerne skoro a prináša ešte väčšiu hrozbu problémov. V decembri býva tradične lepšie počasie, čo čakať uprostred februára? „Počasie sa dá v našich klimatických podmienkach len ťažko predpovedať, v tomto kalendárnom roku sme mali problémy s prekladaním stretnutia aj v druhej polovici apríla, keď nasnežilo v Poprade. Zmeny v našej lige boli naviazané tak, aby každý klub v tomto období hral na štadióne, kde sú všetky možnosti na dokonalú prípravu trávnika – buď vlastného, alebo náhradného ako v prípade Prešova. Treba pripomenúť, že aj teraz v enormne ťažkých podmienkach dokázali fantasticky pripraviť ihrisko v Poprade proti Dunajskej Strede, chválili sa aj ihriská v Ružomberku a Podbrezovej, kde boli mínusové teploty a napadlo veľa snehu, výborné plochy boli aj v Dunajskej Strede či Trnave.“
Existuje nejaká alternatíva, aby zimné termíny zmizli z termínovníka našej ligy? „Jedinou alternatívou, o ktorej sa dá diskutovať, je systém jar – jeseň. Tam by bol však princíp veľmi podobný, navyše by sa na trištvrte roka stratil efekt, keď klub získa majstrovský titul a do európskych pohárových súťaží by vstupoval v rozohranej sezóne a možno s výrazne zmeneným kádrom. Asociácií, ktoré týmto systémom hrajú, zostalo minimum. Nehodnotia ho pozitívne a menia systém na ten, ktorý používame aj my.“
Zápasy v zimných termínoch verzus zápasy v strede týždňa na jar či na jeseň – s čím máte lepšie skúsenosti? „Keď sa na to pozrieme z hľadiska čísiel návštevnosti, veľký rozdiel nemáme. Iste, negatívne nám vyskočilo 18. kolo, v ktorom sa hral zápas medzi Nitrou a Trnavou na neutrálnej pôde, ale ak porovnáme záverečné 19. kolo (druhý decembrový víkend – pozn. red.), priemerné číslo je prakticky identické ako v septembri uprostred týždňa za výrazne lepšieho počasia. Rozdiel sa pohybuje maximálne v pár desiatkach divákov na jedno stretnutie. Aj v zahraničných súťažiach vidíme, že ľudia chodievajú na zápasy aj za horšieho počasia kvôli futbalu a svojmu klubu, motivácia teda musí vychádzať zvnútra jednotlivých účastníkov Fortuna ligy.“
Prečo Slováci nechodia na ligu čo i len trochu sa zhorší počasie – je to ich lenivosť, slabý komfort na tribúnach alebo nízka kvalita futbalu? „Nemyslím si, že je to o kvalite futbalu, aj v poslednom kole sa hralo na vynikajúco pripravených terénoch, zápasy mali napätie i emóciu. Padlo veľa gólov – v Dunajskej Strede šesť, v Trenčíne sedem. Aj toto je cesta, ktorou sa ľudia majú pozývať na stretnutia. Komfort je dôležitý, avšak nemajú ho úplne vyriešený ani vo veľkokluboch v popredných asociáciách, všade je komfort v zime o čosi nižší. Treba sa tým však zaoberať a robiť ďalšie kroky, aby sme ľuďom dávali dôvod chodiť na Fortuna ligu aj počas zimných dní. Veľmi cenné sú sprievodné aktivity, z ktorých ľudia môžu cítiť záujem klubu. Nitra mala trebárs milú akciu na posledný domáci zápas, ktorý sa žiaľ nemohol odohrať, keď pre fanúšikov varili čaj, pre najmenších pripravovali mikulášske balíčky. Nemenej podstatný je aj fakt, že väčšina štadiónov už disponuje plne krytými tribúnami. Zároveň by som rád podotkol, že by sme konečne mali začať porovnávať porovnateľné. Ak sa pozrieme na priemerné návštevy v okolitých krajinách, mali by sme zároveň hovoriť aj o tom, koľko obyvateľov (a teda potenciálnych fanúšikov) má Poľsko, Česko či Maďarsko. Vždy je to vec tej správnej optiky. My nie sme spokojní a robíme maximum, aby si ľudia našli cestu k našej lige, našim talentom, našim klubom. Tie im vedia poskytnúť emóciu, ktorú im zahraničné súťaže na televíznych obrazovkách nedajú. Vo futbale je taká konkurencia ako v žiadnom inom športe, no našich fanúšikov by malo tešiť, že boli pri prvých krokoch viacerých významných slovenských futbalistov. Fortuna liga je liga nás všetkých - fanúšikov, hráčov, funkcionárov, ale aj novinárov.“
Aby ľudia chodili na tribúny, musí im byť v prvom rade ponúknutý dobrý futbalový zážitok. Ten je v úzkom spojení s kvalitou terénu. Ako vnímate odložené stretnutie v Michalovciach či problémy v Zlatých Moravciach? „Vnímame to, samozrejme, negatívne. V Zlatých Moravciach vypadol obvod iba na určitom úseku, problém sa vyskytol možno na dvadsiatich percentách ihriska, ale na zvyšku všetko fungovalo. S Michalovcami sme veľa komunikovali a čo máme informácie, chyba nebola vo vykurovaní, pretože tým disponujú a majú ho funkčné. Problém hľadajú s dodávateľom, riešilo sa či boli vrstvy trávnika pokladané správne, a teda či bude nevyhnutný ďalší zásah na odstránenie vady. Verím, že počas zimnej prestávky dajú oba tímy všetko do poriadku. Myslím si, že v priebehu roka – dvoch odstránime tieto „detské choroby“ a všetko bude fungovať na sto percent. Je nevyhnutné, aby všetky prvoligové trávniky boli na úrovni ako v poslednom kole.“
Zápas sa odkladal aj v Nitre, ktorá dostala tradičnú polročnú výnimku. Dá sa v tomto smere robiť do budúcna niečo inak – neudeľovať výnimky alebo prípadne nastaviť zápasový harmonogram tak, aby klub bez dostatočne dobrého trávnika hral zápasy na konci jesene len na ihriskách súperov? „Zápasový harmonogram sa upravovať nedá, prispôsobujeme ho totiž spôsobom, aby boli podmienky pre všetkých rovnaké. Výnimka pre nováčika vyplýva z licenčnej smernice a vždy rešpektujeme len jednu výnimku na štadión – buď ide o terén, alebo o iný nedostatok. Aj na základe našich skúseností sme to ale začali preberať už na poslednom prezídiu, druhý rok po sebe sa nám totiž udiala identická situácia, nehralo sa ani minulú sezónu v Michalovciach. Spejeme k rozhodnutiu, že budeme požadovať od nováčika, v prípade ak nebude spĺňať infraštruktúrne podmienky, zmluvu s ďalším štadiónom, ktorý podmienky spĺňať bude, už aj na jesennú časť alebo aspoň na záverečné dve – tri kolá. Nechceme totiž hľadať alternatívy na poslednú chvíľu. Je pre nás ale mimoriadne dôležité, aby mužstvo po postupe hralo doma, z našej strany je však nutný tlak, aby bolo ihrisko v zodpovedajúcej kvalite. Terén v Nitre bol v poriadku do momentu, keď sa na ňom hrala juniorská Liga majstrov, ktorá preň bola zničujúca. Pozitívom je snaha o zlepšovanie infraštruktúry už aj v druhej lige, minimálne v tímoch, ktoré sa snažia o postup, ako napríklad Skalica či Poprad. Dostávame sa do stavu, keď už aj nováčikovia budú mať štadión na zodpovedajúcej úrovni a budeme ich vedieť prijímať bez akýchkoľvek infraštruktúrnych výnimiek.“
Vie ÚLK overovať, či klub po rekonštrukcii reálne disponuje fungujúcim alebo dostatočne kvalitným systémom vyhrievania, prípadne, či kluby vynakladajú v tomto smere maximum a nešetria financie na úkor kvality ihrísk? „Toto je už zložitejšie, pretože kluby vyberajú dodávateľov na výstavbu štadiónov i plôch verejným obstarávaním. Výraznejšie do toho vstupoval Slovenský futbalový zväz (SFZ), keďže do rekonštrukcií sa zapájal v rámci spoločného projektu s Vládou SR. Verím však, že všetky zmluvy sú koncipované tak, aby sa prípadné problémy mohli odstrániť okamžite. Čo sa týka finančnej stránky, s klubmi sme sa veľakrát rozprávali. Ak si zoberieme ročné náklady na platy zamestnancov či hráčov, tak v porovnaní s týmto sa výdavky nepohybujú ani na úrovní percent, ale len promile. Ak zároveň chceme vychovávať hodnotných futbalistov ako boli Lobotka či Škriniar alebo ako sú Kružliak či Balaj, musíme to robiť na kvalitných trávnikoch, kde vedia futbalovo rásť a kde sa vedia ukázať. Investície do kvality ihriska sú logické, všetky kluby to chápu a stavajú sa k tomu zodpovedne.
Plánuje ÚLK v tomto smere aj ďalšie opatrenia, aby predchádzala nekvalitne pripraveným terénom? „Podmienky sú dostatočne prísne a sprísňujú sa z roka na rok, aktuálne sa pripravuje nová infraštruktúrna smernica, v ktorej sa bude spomínať aj kvalita trávnikov. Nemalo by sa vyslovene jednať o tresty pre kluby, ale malo by ísť skôr o pozitívnu motiváciu. Po ére rekonštrukcií totiž nastal čas, aby sme sa vrátili k nazeraniu na to, či majú trávniky zodpovedajúcu kvalitu. Budeme sa na to pozerať prísnejšie a detailnejšie, vypracovávať sa bude hodnotenie trávnikov všetkých tímov. Rovnaké hodnotenie sa robí v Anglicku i v Česku. Zároveň pripravujeme projekt, kde chceme školiť ľudí, ktorí zabezpečujú starostlivosť o ihrisko. V Anglicku je „groundsman“ vážená funkcia a my jej tiež musíme u nás dodať dôstojnosť. V tejto oblasti potrebujeme mať odborníkov, akých majú napríklad v Trnave či Dunajskej Strede, ktorí sledujú najnovšie trendy, dokonale poznajú stav trávnika na štadióne a vedia obsluhovať potrebné mechanizmy, ktorých kúpu sme už podporili v minulosti. V poslednom kole sme mohli vidieť, kde robia s ihriskami na sto percent a našou úlohou bude dostávať samotné kluby pod taký tlak, aby boli všetky terény a za každých okolností v top kvalite.“
Zdroj: profutbal.sk
Foto: Róbert Andrejov
