Zahodil brankárske rukavice a urobil dobre

2018-03-29 12:39:39

Michalovský MFK Zemplín je známy svojou kvalitnou prácou s mládežou. Môže sa pochváliť tým, že spoločne s Nitrou či Prešovom má vo svojom A-mužstve najviac odchovancov spomedzi všetkých prvoligistov. Posledným objavom žlto-modrých, ktorý do prvého tímu vytiahli z vlastnej liahne, je šikovný stredopoliar Matúš Begala, ktorý si premiérový štart vo Fortuna lige pripísal už ako 16-ročný!

Chcel sa dať na hokej

Begi, ako znie jeho prezývka, pochádza zo Starej Ľubovne, kde aj začal robiť prvé futbalové kroky. Najprv s kamarátmi pod oknami svojho paneláku a vo veku 6 rokov aj v miestnom mládežníckom futbalovom klube Junošport. Zaujímavé je, že prvé roky si odkrútil medzi troma žrďami. „V prípravke som bol ešte brankár, ale neskôr ma chytanie prestalo baviť, a tak som zahodil rukavice a presunul sa do stredu poľa,“ prezradil Matúš, u ktorého bolo asi len otázkou času, kedy vymení post brankára za iný. „Keď sme hrávali turnaje na menších ihriskách a v zápase sme vyhrávali vyšším gólovým rozdielom, tak som si hodil loptu a prešiel s ňou celé ihrisko. Stále ma to ťahalo dopredu a chcel som byť viac v pohybe.“ Jeho veľkou záľubou bol pred niekoľkými rokmi aj ľadový hokej, ku ktorému ako sám hovorí veľmi inklinoval. „V Starej Ľubovni sa však hokej nehral, najbližšie až v Poprade, ktorý je vzdialený približne hodinu cesty. Rodičia mi stále vravievali, že na tréningy a zápasy do Popradu by so mnou nemal kto chodiť, aj že je to oveľa finančne náročnejší šport. Tak som napokon zostal pri futbale,“ podotkol.

Odchod v dvanástich

Až po presune do stredu poľa sa naplno prejavil Matúšov talent, ktorý neunikol ani pozornému oku michalovských „skautov“. „Keď som mal dvanásť rokov, prišla možnosť ísť na skúšku do MFK Zemplín. Tamojším trénerom som sa asi zapáčil, keďže som odvtedy v Michalovciach.“ Už po polroku sa jeho hosťovanie pri Laborci v marci 2014 zmenilo na trvalý prestup. Technicky výborne vybavený mladík, ktorý vyniká aj postavou, pravidelne nastupoval za vekovo staršie kategórie a momentálne hráva predovšetkým za starších dorastencov (U19), ktorí bojujú o záchranu v najvyššej súťaži. Trénuje však s A-mužstvom, a ak sa dá, chodí vypomáhať aj mladšiemu dorastu (U17). Krok ísť do Michaloviec v takom mladom veku rozhodne neľutuje. „Musím povedať, že MFK Zemplín pre mňa doteraz urobil veľmi veľa. Neviem, či by mi iný klub takto dokázal pomôcť. Som veľmi šťastný, že môžem hrať za Michalovce,“ skonštatoval Begala.

Debut na senickej pôde

Veľký moment v jeho kariére prišiel v závere minulého roka. V sobotu 9. decembra debutoval v najvyššej seniorskej súťaži, keď v nadstavenom čase duelu v Senici vystriedal Martina Regáliho. V tom čase mal presne 16 rokov, 8 mesiacov a 2 dni. „Ani vo sne by mi nenapadlo, že v takom mladom veku si pripíšem prvý ligový štart medzi mužmi. Síce som na ihrisku pobudol len čosi vyše minúty, ale veľmi ma to potešilo. Verím, že tých štartov bude na moje konto pribúdať viac a viac,“ zaželal si. S michalovským prvým tímom absolvoval prvé tréningy v priebehu uplynulej jesene a pravidelne s ním začal trénovať od začiatku zimnej prípravy. Dokonca sa mu už za „áčko“ podarilo aj skórovať, keď sa presadil v januárovom prípravnom súboji v Trebišove. „Jasne cítim, že vďaka príprave s A-mužstvom sa posúvam dopredu. Tréningy s mužmi mi dávajú oveľa viac ako so svojimi rovesníkmi. Je to úplne o niečom inom, rozdiel je predovšetkým v rýchlosti.“ Napriek raketovému vzostupu zostáva Matúš stáť pevne nohami na zemi. „Treba na sebe poctivo pracovať, lebo samo od seba nič nepríde. Mojim cieľom je hrať na profesionálnej úrovni a živiť sa futbalom, teda tým, čo ma baví. Verím, že sa moje sny naplnia. Dosiahnem to však iba tvrdou prácou.“

Ďalšie tri štarty za „repre“

Od pätnástich rokov je „Begi“ aj súčasťou reprezentačných výberov. Pred niekoľkými dňami sa vrátil z Portugalska, kde so slovenskou 17-tkou bojoval o postup na majstrovstvá Európy tejto vekovej kategórie. Mladí „sokolíci“ však na Pyrenejskom polostrove zažili sklamanie, pretože turnaj 2. fázy kvalifikácie im vôbec nevyšiel. „Do Portugalska sme išli s cieľom postúpiť, nebrali sme to ako žiadny výlet. Chceli sme nadviazať na dobré výsledky a výkony z predošlého turnaja v Minsku, čo sa nám však nepodarilo,“ povzdychol si. Slováci vedení trénerom Samuelom Slovákom prehrali všetky tri zápasy v skupine. Najprv podľahli domácim rovesníkom 1:2, potom Fínom tiež 1:2 a napokon neuspeli ani so Švajčiarmi po výsledku 2:4. „Všetci sme počas turnaja išli naplno, bojovali sme, nechýbalo tam ani chcenie. Škoda, že sme v prvom zápase nevyužili šance a nešťastne sme prehrali po góle z nadstaveného času. S Fínskom nám zápas nevyšiel, v ňom sme asi hodinu hrali bez vylúčeného hráča. A proti Švajčiarom sme urobili zbytočné chyby, za ktoré sme boli potrestaní,“ zhodnotil zápasy Slovenska Begala. Zasiahol do všetkých troch stretnutí, dvakrát ako striedajúci hráč. „S Portugalskom som hral len dve minúty, takže môj výkon sa ani nedá hodnotiť. Proti som Fínsku nastúpil v základe a z mojej strany to nebolo také, ako som čakal. V poslednom súboji som hral vyše polhodiny a na ihrisku som sa cítil veľmi dobre. Škoda, že mi takto nevyšiel zápas aj proti Fínsku.“ Ako každý športovec, aj Matúš sa vždy teší, keď si môže na seba obliecť najcennejší dres. „Je to krásny pocit, keď pri nástupe spievate hymnu svojej krajiny. Hoci si reprezentáciu cením, rozdiely medzi zápasmi v nej a v klube nerobím. V každom chcem podať čo najlepší výkon,“ uzavrel debatu.

MAJÚ EŠTE JEDNÉHO BEGALU

V prvoligovom staršom doraste majú Michalovčania okrem Matúša ešte jedného Begalu – Romana. Zaujímavé je, že aj ten hráva v strede zálohy, ale má viac defenzívnejšie úlohy. Roman pochádza z Banského pri Vranove nad Topľou, čo je od Starej Ľubovne dosť ďaleko. „Roman je len môj menovec, nie sme v žiadnom príbuzenskom vzťahu. Je to možno rarita, že hoci nie sme rodina, tak hrávame v jednom tíme,“ pousmial sa Matúš Begala, ktorý je od Romana mladší o necelé dva roky.

Zdroj: MY Zemplínske noviny