Zápasový adrenalín mu už chýba

2025-01-17 13:48:43

Čo je s brankárom Patrikom Lukáčom?

Začal ako brankárska jednotka Michaloviec a odchytal prvú polovicu jesennej časti. Domáci zápas s úradujúcim šampiónom Slovanom Bratislava na konci septembra bol však nateraz posledným, kedy sa predstavil medzi troma žrďami. Patrik Lukáč sa v ostatných mesiacoch vytratil z trávnika aj povedomia fanúšikov MFK Zemplín. Skúsený 30-ročný brankár záver uplynulého roka kvôli zraneniu premaródoval. Aktuálne sa dáva dokopy a pomaly odpočítava dni do návratu. S prešovským rodákom sme sa na túto tému pozhovárali.

Aké zranenie vás vyradilo z hry?

„Niekedy v novembri, keď sme v tréningovom procese striedali prírodnú trávu s umelou, som začal pociťovať bolesti v pravom kolene. Postupne sa to stupňovalo a problémy som mal už aj pri bežnej chôdzi. Musel som to začať riešiť, a tak som vyhľadal lekársku pomoc.“

Čo nasledovalo potom?

„Najprv som išiel na magnetickú rezonanciu a podľa nej doktori určili, že musím podstúpiť artroskopiu kolena. Vyčistili mi chrupavku a meniskus. Zákrok mi robili tesne pred Vianocami, konkrétne 20. decembra, v michalovskej nemocnici doktori Maroš Eľko a Michal Geroč.“

Ako prebieha rekonvalescencia?

„Prakticky hneď po artroskopii som začal s rehabilitáciou. Doma som bicykloval a keď sme odštartovali zimnú prípravu, tak som začal cvičiť s našou fyzioterapeutkou, masérom a kondičným trénerom. Okrem toho ešte chodím na injekcie na výživu kolena. V priebehu budúceho týždňa by som sa už mal zapájať aj do tréningov a postupne prejdem aj do brankárskych vecí. Verím, že na sústredení v Turecku už budem úplne fit a začnem naplno trénovať.“

Kedy môžeme očakávať váš návrat medzi tri žrde?

„To ešte neviem povedať. Ťažko odhadnúť, nechcem sa uponáhľať. Uvidím, ako sa budem cítiť. Múdrejší budem po konzultácii s lekármi. Pôjdem na to pomaly. Musím si zaklopať, všetko je zatiaľ v poriadku. Hneď po operácii sa to zlepšilo, zmizol mi aj opuch a necítim žiadne bolesti. Verím, že už iba spevníme to svalstvo a pôjdem do toho na sto percent.“

Nebol to váš prvý problém s kolenom. Práve naopak, mali ste ich už niekoľko...

„Áno, to je pravda. Chvalabohu, nikdy som však nemal žiadne problémy s väzmi, tie mi stále držali. Trápili ma v úvodzovkách len menisky, vždy mi nanajvýš vyčistili chrupavku, takže nič vážne. Možno som na to viac náchylnejší, neviem. Snáď to už teraz bude držať a bola to moja posledná operácia.“

Čím ste si vypĺňali voľnejšie dni bez tréningov a zápasov?

„Keďže do Michaloviec dochádzam z Prešova, tak od operácie som bol viac doma a mal som aj viac času venovať sa rodine, predovšetkým sedemmesačnému synčekovi. Takže toto bola moja najväčšia priorita.“

Druhú polovicu jesene odchytal Muhamed Sahinovič. Ako ste vnímali jeho výkony?

„Myslím si, že si zastal svoju úlohu. Chytal spoľahlivo. Darilo sa mužstvu a zbierali sa body, čo bolo najdôležitejšie.“

Sahinoviča si v zime stiahol jeho kmeňový klub Raków Čenstochová a vyzerá to tak, že už sa nevráti. Ako ste spolu vychádzali?

„Bez problémov. Mali sme profesionálny vzťah. Trošku bola medzi nami rečová bariéra a nemohli sme si pokecať tak, ako by to bol Slovák. Vychádzali sme však spolu dobre.“

Naposledy ste chytal ešte v závere septembra proti majstrovskému Slovanu Bratislava. Ťahá vás to už do brány?

„Samozrejme, chýba mi už ten zápasový adrenalín. Aj kvôli tomu mám teraz veľkú motiváciu čo najskôr sa uzdraviť, aby som bol pripravený pomôcť mužstvu.“

BRATIA HRÁVAJÚ V RAKÚSKU

Patrik Lukáč pochádza z futbalovej rodiny. Brankárom bol aj jeho otec Ľuboš, ktorý na ligovej úrovni pôsobil v Bardejove a Rimavskej Sobote. Za mužstvo z Gemera dokonca v roku 1998 odchytal aj štyri zápasy v Intertoto Cupe, napríklad aj proti talianskej Sampdorii Janov. Po ukončení kariéry sa stal trénerom brankárov, spolupracoval najmä s Jozefom Kostelníkom, s ktorým bol v Prešove či Skalici. Mladší bratia Dominik (28 rokov) a Ľuboš (22) sa takisto vydali na futbalovú dráhu. Dominik si obliekal dresy Prešova, Hanisky, Trebišova či Bardejova a Ľuboš bol v Prešove, Skalici či Raslaviciach. Obaja momentálne popri zamestnaní ešte hrávajú futbal v nižšej rakúskej súťaži za SC Katzelsdorf. „Hlavne s otcom sa veľa rozprávam o futbale. Predsa on ma k nemu dostal a vydal som sa v jeho šľapajach. Hoci teraz pracuje v Nemecku, tak stále cez Voyo sleduje moje zápasy. Vždy sa potom bavíme o tom, čo bolo dobré a čo zlé. Samozrejme, o futbale kecáme aj s bratmi. Aj počas Vianoc, keď prišli domov, bola na pretrase táto téma. Ja som síce nemal veľkú chuť rozprávať sa o futbale, keďže som bol zranený, ale nemohol sa tomu vyhnúť. Navzájom sledujeme svoje zápasy a stále sme v kontakte,“ uviedol Patrik Lukáč.