História

2010/11 – 2019/20

2019/20

Stalo sa už tradíciou, že každoročne počas letnej prestávky sa Michalovciam rozpadol káder. Inak tomu nebolo ani v lete 2019 po predchádzajúcej úspešnej sezóne. Po hosťovaniach odišli Špiriak, Beskorovainyi, Sulley a Tounkara, s klubom sa rozlúčili aj Bieszczad, Zakharkiv, Casado, Regáli, ktorý sa upísal konkurenčnému Ružomberku, a študovať do USA zamieril Petro. Pri skromnom rozpočte nebolo jednoduché dotiahnuť adekvátne náhrady, a tak na úvodný zápas so Žilinou nemal tréner Anton Šoltis k dispozícii ani jednu novú tvár! A tak to aj v úvode sezóny – podobne ako v tej vlaňajšej – vyzeralo: Po troch kolách bolo mužstvo posledné bez bodu a streleného gólu. Postupne však do kádra začali prichádzať posily. Kvalitu predstavovali hlavne Gréci Kyriakos Savvidis a Dimitrios Popovits, Španieli Ian Soler a Pedro Martínez, Milan Kvocera či Issa Modibo Sidibé, útočník z Nigeru, ktorý v 14 dueloch nastrieľal 7 gólov. Opäť sa vrátil Ghančan Emmanuel Mensah, pribudli aj Ukrajinec Vadym Chervak, Turek Emre Bekir a Brazílčan Palmyere Bezerra. Poslední dvaja menovaní však v lige nenastúpili ani raz… Mužstvo sa rozbiehalo pomalšie, aj keď od 4. do 9. kola v šiestich zápasoch zaknihovalo iba jednu prehru. Následne však v rovnakom rozmedzí nevyhralo ani raz a po debakli 0:4 v Senici sa rozhodli funkcionári MFK Zemplín konať. Odvolali trénera Šoltisa a kolektív do konca jesene zverili do rúk jeho asistentovi Jozefovi Majorošovi. Ten zažil rozprávkovú premiéru, keď doma vyhral nad druhou Dunajskou Stredou 5:0, pričom všetky góly strelili jeho zverenci už do prestávky! A keď zvládol aj zvyšné dva zápasy jesene po výhrach 2:0 – so Sereďou a Trnavou – razom sa žlto-modrí dostali do boja o prvú šestku. Vedenie klubu pochopiteľne predĺžilo Majorošovi zmluvu. V mužstve zimujúcom na výbornej 5. pozícii sa pred jarou udiali iba kozmetické zmeny. Odišli Chervak, Bekir, Mensah, Mavretič, Bezerra aj opory Martínez (do Zlína) a Rota (do Fortuny Sittard), ktorých nahradili Šimon Kozák, Gréci Georgios Neofytidis a Dimitrios Konstantinidis, Španiel Alejandro Méndez a Ukrajinec Maksym Hirnyi. Aj keď východniari vstúpili do jari potupnou prehrou 1:8 v Žiline proti Trenčínu, doteraz najvyššou v prvej lige, záverečné tri duely základnej časti zvládli a vďaka domácej výhre nad nováčikom FK Pohronie (1:0) obsadili skvelé 4. miesto. Opäť sa dostali do skupiny o titul, avšak prvý súboj v nej odohrali až s vyše trojmesačným sklzom. Celú ligu – a vlastne aj šport na Slovensku – totiž stopla pandémia koronavírusu, ktorá ochromila život na celom svete. Kluby istý čas dokonca nemohli ani trénovať, ale napokon sa súťaž, aj keď v skrátenom 5-kolovom formáte, v júni a júli dohrala. V nej už nemal Majoroš k dispozícii kompletný káder, chýbali mu nielen zranení hráči, ale aj tí, ktorým končili zmluvy. Zemplínčania zaknihovali v nadstavbe iba dva body a inkasovali až 17 gólov, takže výsledkom bola konečná 6. priečka. Dokonca si zahrali aj v semifinále baráže o poslednú miestenku do EL na ihrisku Ružomberka, kde po góle z penalty v 82. minúte prehrali 0:1.

Výsledky MFK Zemplín: Základná časť: Žilina 0:3 a 1:1, Slovan Bratislava 0:3 a 0:1, Zlaté Moravce 0:1 a 2:2, Senica 3:0 a 0:4, Dunajská Streda 1:1 a 5:0, Sereď 1:1 a 2:0, Trnava 1:2 a 2:0, Trenčín 2:1 a 1:8, Nitra 2:0 a 1:0, Ružomberok 0:1 a 1:1, Pohronie 2:2 a 1:0. Nadstavbová časť: Dunajská Streda 0:5, Ružomberok 1:1, Trnava 2:2, Slovan Bratislava 0:4, Žilina 0:5. Kvalifikačný zápas o EL: Ružomberok 0:1.

Súpiska MFK Zemplín: Kira, Dráb, Dehtiar – D. Petro, Trusa, I. Žofčák, Carrillo, Kountouriotis, Sidibé, Méndez, Turík, Vojtko, Diarra, Konstantinidis, Hirnyi, M. Begala, Mavretič, M. Kolesár, Hovhannisyan, Savvidis, Kvocera, Š. Kozák, P. Kolesár, Grič, Bezerra, S. Danko, Neofytidis, R. Begala, Rota, Popovits, D. Špak, Chervak, Pásztor, Martínez, Bekir, Mensah, Soler, Lukčo. Tréneri Anton Šoltis, od 16. kola Jozef Majoroš.

2019/20

2018/19

V lete mali funkcionári opäť plné ruky práce, avšak už nie so štadiónom, ale so zháňaním nových hráčov, pretože odliv bol masívny – do Liberca prestúpil Koscelník, do Dunajskej Stredy Šimčák (v septembri ho nasledoval aj Bednár), odišli aj „požičaní“ Nishi, Kovaľ, Jankauskas, Matič a tiež i Rusi Bragin, Antonov a Shumeiko. Postupne prichádzali aj náhrady v podobe albánskeho Gréka Llazarosa Rotu, Blažeja Vaščáka, Cheicka Diarru či Denisa Petra. Po polroku sa z Poľska vrátil Jakub Grič, z dorastu boli vytiahnutí Matúš Vojtko a Roman Begala, na hosťovanie prišli Ukrajinec Danylo Beskorovainyi, Američan Brian Iloski a Poliak Tomasz Nawotka. Veľký prievan v kádri mal za následok, že žlto-modrí odštartovali svoju štvrtú prvoligovú sezónu katastrofálne. Po šiestich kolách mali na konte jediný bod za domácu remízu 1:1 so Senicou a okupovali poslednú priečku tabuľky. Z neho sa odpútali až po polovici základnej časti, keď vyhrali v Trenčíne (2:1). Po skvelom triumfe nad druhou Dunajskou Stredou (2:1) v 13. kole síce prišiel debakel na pôde majstrovského Slovana (0:6), ktorý však mužstvo nakopol, pretože v záverečných štyroch zápasoch jesene nestratilo ani bod! Postupne zdolalo Trnavu, Senicu, Zlaté Moravce a Podbrezovú a razom bolo v hre o prvú šestku. V tabuľke zimovalo na 7. mieste iba s bodovým mankom na piatu Sereď, ktorá bola nováčikom súťaže. Do jarnej časti vstupovali Zemplínčania už bez Kurminowského, Nawotku, Iloského, Kavku a Vaščáka, ale s ôsmimi novými tvárami Ukrajincami Rostyslavom Dehtiarom a Yurim Zakharkivom, Francúzom Mamadouom Tounkarom, Grékom Chrisom Kountouriotisom, Španielom Josém Casadom, Dominikom Špiriakom, Rolandom Černákom (ten však kvôli zraneniu neodohral ani jeden súťažný zápas) a odchovancom Matejom Trusom s cieľom vybojovať si miestenku v skupine o titul. Postup spečatili už v predposlednom kole základnej časti bezgólovou remízou v Ružomberku, a tak sa mohli v nadstavbe konfrontovať s najlepšími. V nej nazbierali 8 bodov, ten najcennejší asi so Slovanom, s ktorým doma remizovali 3:3, pričom nad majstrom vyhrávali už 2:0. Bez tlaku na výsledky mohol tréner Šoltis dať šancu aj ďalším novým hráčom, ktorí doplnili káder v priebehu jari – Slovincovi Tilovi Mavretičovi, Venezualčanovi Alejandrovi Mitranovi a Arménovi Armenovi Hovhannisyanovi. Aj keď v rozlúčkom dueli Michalovčania prehrali v Dunajskej Strede vysoko 0:5, nič to nezmenilo na fakte, že dosiahli najlepšie umiestnenie v histórii klubu – 5. miesto so ziskom 40 bodov. Že to bola mimoriadne úspešná sezóna podčiarklo aj výborné ťaženie v Slovnaft Cupe, v ktorom sa po dvoch rokoch opäť dostali až do semifinále. K finálovej miestenke mali veľmi blízko, pretože v prvom zápase remizovali v Žiline 1:1, no domácu odvetu nezvládli, keď prehrali 0:2.

Výsledky MFK Zemplín: Základná časť: Žilina 0:1 a 2:2, Dunajská Streda 1:4 a 2:1, Slovan Bratislava 1:2 a 0:6, Trnava 0:3 a 1:0, Senica 1:1 a 4:2, Zlaté Moravce 0:2 a 3:0, Podbrezová 2:0 a 1:0, Sereď 1:2 a 1:0, Nitra 1:2 a 0:0, Ružomberok 2:2 a 0:0, Trenčín 2:1 a 4:2. Nadstavbová časť: Žilina 0:4 a 2:1, Sereď 2:0 a 2:2, Slovan Bratislava 1:4 a 3:3, Ružomberok 0:1 a 0:3, Dunajská Streda 0:2 a 0:5.

Súpiska MFK Zemplín: Kira, Bieszczad, Dráb, Dehtiar – Beskorovainyi, Diarra, Regáli, I. Žofčák, Kurminowski, Hovhannisyan, Trusa, Grič, Casado, Vojtko, P. Kolesár, Sulley, R. Begala, Rota, M. Kolesár, Vaščák, Mavretič, Iloski, S. Danko, M. Bednár, Harutyunyan, M. Begala, Tounkara, Špiriak, Černák, Špiriak, Kavka, Zakharkiv, D. Petro, Špak, Kountouriotis, Nawotka, Mitrano, Turík, Carrillo. Tréner Anton Šoltis.

2018/19

2017/18

Letná prestávka v Michalovciach bola opäť perná. Na štadióne bol znovu čulý pracovný ruch, keďže sa inštalovalo umelé vyhrievanie a položený bol nový trávnatý koberec, takisto bol dokončený aj turniketový systém. A tak už Zemplínčanom nič nebránilo vrátiť sa po polročnej pauze na svoju vlastnú pôdu, pretože ich domovský stánok spĺňal už všetky kritériá pre účinkovanie vo Fortuna lige. Tá sa už hrala novým systémom – tucet tímov najprv absolvovalo 22-kolovú základnú časť a následne sa podľa umiestnenia rozdelilo do dvoch vetví (horná šestka bojovala v skupine o titul, spodná o udržanie sa), kde sa hralo ďalších 10 kôl. Novinkou bola baráž predposledného celku s druhým z II. ligy, posledný vypadával priamo. Žlto-modrí, ktorých naďalej viedol Anton Šoltis, ale už s novým asistentom Jozefom Majorošom a trénerom brankárov Marekom Rodákom starším, si opäť vytýčili cieľ vyhnúť sa bojom o záchranu. Pozmenený káder – odišli z neho Macej, Kunca, Qose, Sipľak, Sedlák, Podhorin, Dimitriadis a Leško, ktorých nahradili José Carrillo, Gerard Bieszczad, Ladislav Šosták, navrátilci Aliaksandr Sviarchynski, Miroslav Božok a dorastenci Tomáš Dráb, Vladislav Bragin a Anton Antonov – nevstúpil do sezóny najlepšie. V úvodných štyroch kolách nestrelil ani gól a získal iba bod za remízu 0:0 na pôde nitrianskeho nováčika. Mužstvo však kvôli spomínanej rekonštrukcii ihriska odohralo prvé tri duely u súperov. Potom však z ďalších štyroch súbojov – už aj s posilami Chorvátom Tinom Matičom a Ghančanom Sadamom Sulleym vypožičanými z Legie Varšava – vydolovalo 9 bodov za výhry v Trenčíne (2:1) a doma so Zlatými Moravcami (2:0) a Senicou (2:1). Kolísavosť výkonov však pokračovala a prišli štyri prehry v rade. V závere jesene „šoltisovci“ znovu zabrali a zo siedmich zápasov vyšli naprázdno iba raz (v Poprade s Prešovom 0:1). V tabuľke tak prezimovali na 9. mieste s 9-bodovým náskokom pred poslednom Senicou a rovnakým mankom na šiesty Trenčín. Na jarnej súpiske už chýbali Božok, Kushta, Sviarchynski a Grič, namiesto ktorých prišli Poliak Dawid Kurminowski, Japonec Tsubasa Nishi, Litovčan Eligijus Jankauskas, Rus Sergei Shumeiko, Armén Hovhannes Harutyunyan a odchovanec Róbert Kovaľ. Jar začalo mužstvo cennou remízou so Slovanom (1:1), čo bol vôbec prvý ligový bod Michalovčanov proti tomuto slávnemu klubu. V záverečnom kole základnej časti potešili aj výhrou nad Žilinou (1:0), ktorá už nič nezmenila na ich tabuľkovom postavení. Výsledkom bola 9. priečka, takže východniarov čakali boje v dolnej šestke, kde si tímy prenášali všetky body. V nej dosiahli bilanciu 5 výhier, 2 remízy a 3 prehry, vďaka ktorej si vylepšili postavenie v tabuľke a skončili ôsmi s výrazným 15-bodovým náskokom pred zostupujúcim Prešovom. V nadstavbe potešili triumfom nad Nitrou 4:0, zvíťazili aj v odvete pod Zoborom (3:1) či v Senici (2:0). Vydarenú sezónu mal krídelník Martin Koscelník, ktorý si 8-gólovým nástrelom vyslúžil prestup do českého Liberca.

Výsledky MFK Zemplín: Základná časť: Trnava 0:1 a 0:3, Nitra 0:0 a 0:0, Podbrezová 0:1 a 2:1, Prešov 0:1 a 0:1, Trenčín 2:1 a 1:1, Zlaté Moravce 2:0 a 1:0, Ružomberok 1:2 a 1:1, Senica 2:1 a 1:1, Slovan Bratislava 1:3 a 1:1, Dunajská Streda 1:2 a 0:2, Žilina 1:2 a 1:0. Nadstavbová časť: Prešov 0:0 a 1:2, Podbrezová 1:2 a 1:0, Nitra 4:0 a 3:1, Senica 2:0 a 1:2, Zlaté Moravce 2:0 a 2:2.

Súpiska MFK Zemplín: Kira, Bieszczad, Dráb – Šimčák, Božok, Bragin, S. Danko, Shumeiko, Kovaľ, Antonov, I. Žofčák, Koscelník, Šosták, Sviarchynski, Nishi, Grič, Kavka, Jankauskas, Turík, Carrillo, Kushta, P. Kolesár, T. Matič, M. Bednár, Harutyunyan, Kurminowski, M. Begala, Sulley, Regáli. Tréner Anton Šoltis.

2017/18

2016/17

Po nesmierne ťažkej – aj krásnej zároveň – historickej sezóne sa Michalovčania museli rýchlo pripraviť na nový fortunaligový ročník, pretože letná prestávka bola veľmi krátka. Klubových činovníkov opäť čakalo roboty ako na kostole. Museli riešiť trénerskú otázku, doplnenie kádra aj odstránenie nedostatkov na svojom štadióne. Po zvládnutých záchranárskych bojoch sa rozhodol pri Laborci nepokračovať lodivod Stanislav Griga. Vedenie zverilo kormidlo do rúk jeho asistentovi Antonovi Šoltisovi, pre ktoréhoto bola prvoligová premiéra na pozícii hlavného trénera. Za asistenta si vybral Ivana Lapšanského, brankárov mal naďalej na starosti Martin Raška. Z kádra odišli Votinov, Serečin, Savvidis, Sviarchynski, Lukič, Khubutia, Bayón a tiež aj brankár Kelemen, veľký líder a opora tímu. Namiesto neho sa do klubu vrátila iná ikona – Igor Žofčák. Po pol roku si michalovský dres znovu obliekol aj Emmanuel Mensah, pribudli i Dávid Škutka, Michal Sipľak, Ivan Kotora, Nigérijčan Celestine Lazarus, Albánci Kristi Qose a Kristjan Kushta, dorastenec Illia Tereshchenko. Keď sa zvykne hovoriť, že druhá sezóna býva pre nováčika kritická, tak v michalovskom prípade to vôbec neplatilo. Žlto-modrí začali šokujúcou domácou výhrou nad majstrom z Trenčína (2:1) a vzápätí si doviezli bod aj z pôdy staronového účastníka ligy Prešova (0:0). Do karát im hral aj žreb, keďže vďaka výmene prostredia absolvovali až desať zo 17 jesenných duelov pred vlastnými fanúšikmi. V 15. kole doma po najvyššej výhre 5:1 nad Zlatými Moravcami dokonca v tabuľke figurovali na skvelom 5. mieste. V jeseni potešili „šoltisovci“ aj víťazstvami nad Dunajskou Stredou (1:0), Trnavou (3:2), Trenčínom (2:0) či Myjavou (3:2). O to posledné však prišli, pretože po jeseni sa „kopaničiari“ odhlásili zo súťaže a ich výsledky boli anulované. Myjava sa tak stala zostupujúcim celkom a MFK Zemplín mohol v pokoji dohrať sezónu. V neúplnej tabuľke zimovali Michalovce na 8. pozícii, k dobru však mali dohrávku s Ružomberkom, keďže v pôvodnom termíne sa súboj neodohral pre nespôsobilý terén. Tento rest však už nemohli absolvovať v domovskom stánku, pretože celú jarnú časť museli hrať vonku. A to z dôvodu, že klubu vypršala polročná výnimka od zväzu, lebo ich štadión nespĺňal náročnejšie kritériá – chýbal vyhrievaný trávnik a turniketový systém. Spomínanú dohrávku s Ružomberkom tak odohralo mužstvo v Žiline, kde prehralo 1:3. V porovnaní s jeseňou už v obmenenom zložení, pretože v zime skončili Mensah, Tereshchenko, Kotora, Škutka, Lazarus, Perez a z kádra boli vyradení Kunca, Podhorin a Koscelník, ktorým končili zmluvy a na nových sa s vedením klubu nevedeli dohodnúť. Novými tvárami boli Peter Kavka, Grék Anastasios Dimitriadis, opäť sa vrátil Filip Serečin a z vlastnej liahne dostali príležitosť Pavol Bellás, Jozef Vajs, Peter a Martin Kolesárovci či Vladislav Bragin. Jar už pochopiteľne pre michalovských „kočovníkov“ nebola taká úspešná ako jeseň, vyhrali len v Poprade nad Trnavou (2:0), v Zlatých Moravciach (2:1) a v Podbrezovej (4:1). Napriek tomu si vylepšili pozíciu oproti vlaňajšku a v tabuľke obsadili so ziskom 29 bodov 8. miesto. Famózne si mužstvo počínalo v pohárovej súťaži, kde sa postupmi cez Vrbové, Patu, Nový Život, Nitru a Liptovský Hrádok historicky prebojovalo až do semifinále. V ňom narazilo na bratislavský Slovan, na ktorý po tesných prehrách 1:2 (doma – bol to jediný jarný zápas odohraný na vlastnom štadióne) a 0:1 (vonku) nestačilo, a zostalo tak pred finálovými bránami Slovnaft Cupu. Jednou z podstatných udalostí, ktorá sa udiala počas sezóny, bol koniec Igora Šoltinského na poste predsedu predstavenstva po desiatich rokoch. Udialo sa tak v októbri 2016, Šoltinský sa vzdal funkcie na vlastnú žiadosť. Jeho nástupcom sa stal doterajší technický riaditeľ klubu Štefan Laurinčík.

Výsledky MFK Zemplín: Trenčín 2:1, 2:0 a 1:4, Prešov 0:0, 2:2 a 2:2, Senica 0:2, 0:0 a 0:1, Zlaté Moravce 0:0, 5:1 a 2:1, Podbrezová 0:1, 1:3 a 4:1, Dunajská Streda 1:0, 1:2 a 1:2, Ružomberok 0:4, 1:3 a 1:3, Žilina 0:2, 1:7 a 0:1, Trnava 3:2, 2:0 a 0:1, Slovan Bratislava 1:3, 1:3 a 1:3, anulovaný výsledok Myjava 3:2.

Súpiska MFK Zemplín: Kira, Macej, Prysiazhniuk – De Marco, Grič, Škutka, Perez, Kavka, Hamuľak, M. Bednár, S. Danko, Bellás, Sedlák, Koscelník, J. Vajs, Kunca, M. Kolesár, Šimčák, Serečin, Qose, Žofčák, A. Leško, Dimitriadis, M. Janočko, Sipľak, Turík, Kushta, Mensah, Bragin, P. Kolesár, Kotora, Podhorin, Lazarus, Regáli, Tereshchenko. Tréner Anton Šoltis.

2016/17

2015/16

Vďaka historickému postupu zavládol nielen v meste, ale aj v celom širokom okolí veľký futbalový ošiaľ. Veď Michalovčania boli jediným východoslovenským zástupcom vo Fortuna lige a na Zemplín sa najvyššia súťaž vrátila po dlhých 15 rokoch, keď predtým účinkoval medzi elitou ešte v sezóne 1999/2000 humenský Chemlon. O úvodný duel s Trenčínom bol obrovský záujem – tobôž, keď AS bol úradujúcim majstrom – a podľa očakávania bol štadión MFK Zemplín zaplnený do posledného miesta. Žlto-modrí nevstupovali do premiérového ročníka v lige s veľkými očami. Káder sa veľmi neobmenil, keď odišla iba trojica „požičaných“ Chovanec, Bališ a Streňo, na druhej strane pribudli navrátilci z hosťovaní Patrik Macej a Tomáš Sedlák, Martin Bednár z dorastu aj legionári do ofenzívy – Nigérijčan Peter Nworah a Ghančan Emmanuel Mensah. Vedenie klubu vložilo dôveru do rúk, či skôr nôh, hráčom, ktorí sa o postup zaslúžili. S najvyššou súťažou mnohí z nich nemali žiadnu skúsenosť, čo sa prejavilo aj na výsledkoch. Spomínaný historicky prvý duel vo Fortuna lige s Trenčínom prehrali Zemplínčania po bojovnom výkone a góle z 84. minúty 0:1, následne rovnakým výsledkom podľahli aj Skalici na jej pôde a v Brezne dostali od Podbrezovej šestku (2:6), keď premiérový gól Michaloviec v lige zaznamenal Vernon De Marco, Španiel s argentínskymi koreňmi v súčasnosti vlastniaci už aj slovenské občianstvo. Vo 4. kole sa „šturmovci“ konečne dočkali prvého triumfu, doma zdolali Zlaté Moravce 2:1. Potom však prišli tri zápasy, v ktorých získali iba jeden bod a zákonitý pád na samé dno tabuľky. Funkcionárom neostávalo nič iné, iba káder doplniť skúsenejšími hráčmi, a tak v septembri prišli Gruzínec Akaki Khubutia, Chorvát Andrej Kerič, Španiel Eric Barroso a po dlhých rokoch v zahraničí sa vrátil ostrieľaný gólman a odchovanec klubu Marián Kelemen. Šnúru bez výhry pretrhli v Trnave, kde v 9. kole šokovali triumfom 1:0, a do konca jesene naplno zabodovali ešte dvakrát – doma so Skalicou (3:1) a Podbrezovou (2:0) – a s kalendárnym rokom sa rozlúčili remízou 1:1 na pôde Senice. Mužstvo prezimovalo na 10. mieste spomedzi 12 tímov. Súboj na Záhorí bol pre trénera Šturmu posledným na michalovskej lavičke, pretože vedenie ho z funkcie odvolalo. Na jeho miesto prišiel bývalý reprezentačný lodivod s bohatými ligovými skúsenosťami Stanislav Griga, asistentom ktorého sa stal Anton Šoltis. Po vydarenej zimnej príprave, v rámci ktorej bolo mužstvo aj na hernom sústredení v španielskom Alicante, odštartovalo tuhý jarný boj o udržanie sa medzi elitou. Už bez Nworaha, Barrosa, Caballera, Montera, Keriča a Mensaha, ktorých nahradili Rus Maksim Votinov, Bielorus Aliaksandr Sviarchynski, Srb Nikola Lukič, Gréci Kyriakos Savvidis a Panagiotis Deligiannidis, navrátilec Filip Serečin a z dorastu boli vytiahnutí Jakub Straka, Pavol Bellás a Jozef Vajs. Nesmierne dôležité body získali Michalovčania už v druhom zápase v Žiline (3:2) a hneď potom v dohrávke na Slovane prehrali gólom z 90. minúty 0:1. Doma sa im však dlho nedarilo, prehrali s Trnavou (0:1) a Trenčínom (1:3), remizovali 1:1 so Zlatými Moravcami a Dun. Stredou, keď v oboch prípadoch stratili vedenie. Po roku sa do posledného kola znovu bili so Skaličanmi, no tentoraz o záchranu, a znovu vyšli z tohto boja ako víťazi. Po remíze v predposlednom dueli doma so Slovanom (1:1) mali „grigovci“ všetko vo svojich rukách – v záverečnom zápase potrebovali na vlastnej pôde zdolať Žilinu a nemuseli čakať na výsledok Skalice. Napokon v skvelej atmosfére sfúkli „šošonov“ 3:0 a v konečnom účtovaní obsadili 11. miesto, pričom zostupujúcich Záhorákov predstihli o päť bodov. Opomenúť nemôžeme jednu štatistiku – v rebríčku návštevnosti skončil MFK Zemplín so zápasovým priemerom vyše 3-tisíc divákov tretí za Trnavou a Dunajskou Stredou!

Výsledky MFK Zemplín: Trenčín 0:1, 0:2 a 1:3, Skalica 0:1, 3:1 a 0:0, Podbrezová 2:6, 2:0 a 0:2, Zlaté Moravce 2:1, 1:1 a 1:1, Myjava 1:2, 1:2 a 0:3, Dunajská Streda 0:3, 1:3 a 1:1, Ružomberok 2:2, 1:3 a 0:0, Senica 1:3, 1:1 a 2:1, Trnava 1:0, 0:1 a 0:3, Slovan Bratislava 1:2, 0:1 a 1:1, Žilina 0:2, 3:2 a 3:0.

Súpiska MFK Zemplín: Kira, Raška, Kelemen, Macej – Šimčák, Sedlák, Kerič, Votinov, Caballero, Mensah, Michal Gallo, Koscelník, S. Danko, Savvidis, Turík, A. Leško, Sviarchynski, Podhorin, M. Bednár, Grič, Nworah, Lukič, Perez, Regáli, De Marco, Serečin, Barroso, Kunca, Bayón, Khubutia, Hamuľak, L. Tóth, Deligiannidis, Bellás, Montero. Tréneri František Šturma, od 20. kola Stanislav Griga.

2015/16

2014/15

Po vydarenej minulej sezóne došlo na trénerskej lavičke MFK Zemplín k zmene. Ondrej Duda odišiel trénovať do Saudskej Arábie, spolu s ním skončil aj jeho asistent Anton Šoltis. Náhradu našli Michalovčania u našich západných susedov, odkiaľ prišiel Čech František Šturma, ktorý už tri roky dozadu pri Laborci pôsobil, keď bol pravou rukou krajana Vlastimila Petrželu. Za Šturmovho asistenta bol vybraný michalovský rodák a bývalý hráč Adrián Devečka. Zásadnou novinkou bol aj nový hrací systém súťaže, ktorá už niesla názov DOXXbet liga. Zrušil sa trojkolový formát, ktorý sa využíval sedem rokov. Druhá liga sa po novom rozdelila na dve skupiny (západnú a východnú), v ktorých hralo po 12 tímov. Tie najprv absolvovali po 22 zápasov v základnej časti a po nej prišla na rad nastavba – šesť najlepších celkov z oboch vetví si zahrali v skupine o postup, zvyšné hrali o udržanie sa. Do nadstavbovej časti si mužstvá preniesli len body nazbierané so súpermi, s ktorými sa stretli aj v prelínačke. A nej nastúpili iba proti mužstvám z druhej skupiny. Michalovčania boli proti novému modelu, pretože úroveň súťaže išla nadol. Skoro to pochopili na zväzoví funkcionári, ktorí sa potom po dvoch rokoch vrátili k osvedčenému systému so 16 tímami…MFK Zemplín opäť vstupoval do súťaže bez konkrétneho tabuľkového cieľa. V prvom rade chceli hrať divácky vábivý futbal a pohybovať sa v popredí pelotónu. Káder sa omladil, zapracovaní doň boli ďalší odchovanci Martin Koscelník, Jozef-Šimon Turík či Michal Lechman, pribudli aj Erik Streňo, Španiel Miguel Cobo Calvo, Čech Jiří Rabiňák a Nigérijčan Hector Tubonemi, ktorý mal byť náhradou za kanoniera Hamuľaka, ktorý zamieril do Liberca. Okrem neho odišli aj Česi Micka s Čapekom, Janič, Smrek a aj Janočko, ktorý ukončil profesionálnu kariéru. Od úvodu ročníka bol kolektív na špici a po výhre v 9. kole na horúcej pôde Moldavy nad Bodvou (1:0) sa prvýkrát vyšvihlo na čelo, na ktorom zotrvalo až do konca základnej časti. Tú vyhralo s jasným 12-bodovým náskokom pred dvojicou Zvolen – Bardejov. Do prelínačky pozostávajucej z 12 kôl vstupovali z 2. miesta a mankom štyroch bodov na Skalicu. Ešte počas zimnej prestávky, počas ktorej žlto-modrí absolvovali aj sústredenie v Turecku, sa v kádri udiali kozmetické zmeny. Po polroku odišli Tubonemi, Calvo a Rabiňák, na hosťovania boli uvoľnení Gamkrelidze, Jacko, Macej a Lechman. Ich miesta zaujali Tomáš Chovanec, Antonio Montero, Boris Bališ, Lukáš Tóth a navrátilec Michal Hamuľak. Aj v nadstavbe pokračovalo mužstvo vo výborných výsledkoch, keď neprehralo ani jeden duel! Keď v predposlednom 11. kole doma zdolalo rezervu Žiliny presvedčivo 5:2, premiérovo v nadstavbe sa vyhuplo na 1. miesto. Prvenstvo potvrdilo v záverečnom súboji s priamym konkurentom v Skalici, kde triumfovalo 2:0 a začali sa pravé oslavy historického postupu. Dlhoročný sen Michalovčanov o najvyššej súťaži sa stal skutočnosťou! Treba však podotknúť, že už pred zápasom na Záhorí bolo o postupujúcom rozhodnuté, lebo do ligy išiel aj druhý celok tabuľky. V závere sezóny bolo totiž jasné, že FC VSS Košice kvôli dlhom nedostane prvoligovú licenciu a bude preradený o „level“ nižšie. V dueli o prestíž a víťazný pohár však žlto-modrí potvrdili, že boli najlepší zo všetkých a postúpili úplne zaslúžene.

Výsledky MFK Zemplín: Základná časť: Liptovský Mikuláš 1:0 a 3:0, MFK Košice B 2:1 a 2:1, Prešov 4:2 a 0:1, Bardejov 1:0 a 1:1, Rimavská Sobota 1:2 a 6:0, Zvolen 0:0 a 1:0, Trebišov 2:0 a 7:0, Lokomotíva Košice 3:0 a 0:1, Moldava nad Bodvou 1:0 a 4:0, Poprad 3:1 a 1:1, Dolný Kubín 0:2 a 1:0. Nadstavbová časť: Senec 2:0 a 2:0, Šaľa 4:0 a 0:0, Sereď 1:0 a 4:1, Nitra 1:1 a 0:0, Žilina B 1:0 a 5:2, Skalica 3:1 a 2:0.

Súpiska MFK Zemplín: Kira, Raška, Macej – Perez, Regáli, Bayón, Hamuľak, Streňo, Michal Gallo, De Marco, Turík, S. Danko, Chovanec, Calvo, Gamkrelidze, Grič, Rabiňák, Bališ, A. Leško, Podhorin, Kunca, Tubonemi, L. Jacko, Šimčák, Montero, Lechman, Caballero, L. Tóth. Tréner František Šturma.

2014/15

2013/14

Po predošlej sezóne, s ktorou v klube nevládla spokojnosť, bolo jasné, že mužstvo povedie nový tréner, keďže po odvolaní Alberta Rusnáka bol jeho nástupca z vlastných zdrojov, mládežnícky lodivod Ján Gajdoščík, iba dočasným riešením. Funkcionárom sa opäť raz podarilo dotiahnuť známu trénerskú persónu – tentoraz vsadili na ostrieľaného Jozefa Bubenka, ktorý na prelome tisícročí priviedol bratislavský Inter k dvom majstrovským titulom aj triumfom v Slovenskom pohári. Jeho asistentom sa stal Jozef Valkučák. Káder sa oproti vlaňajšku príliš nezmenil, keďže odišlo iba päť hráčov – Jurčo, Juanpe, Korijkov, Hruška a Bréda. Namiesto nich prišli futbalisti z ligovými skúsenosťami, skúsení Michal Gallo, Igor Obert, Lukáš Janič a Čech Martin Raška, ktorých doplnil aj talentovaný brankár z vlastnej liahne Matúš Kira. Žlto-modrí znovu vykročili do sezóny vynikajúco, keď po siedmich kolách boli s jedinou prehrou na líderskej pozícii. Za zmienku stojí domáci duel s exligovým Prešovom, ktorý prilákal vyše 4-tisícovú návštevu. Michalovčania zdolali súpera zvučného mena 2:0, keď oba góly strelil Michal Hamuľak. Tento útočník zažil skvelý ročník, keď sa s 26 strelenými gólmi stal najlepším kanonierom druhej ligy. Pod Bubenkovým vedením hralo mužstvo pohľadný a účelný futbal a zvlášť na domácej pôde súperov valcovalo. Zaváhalo iba s trnavskými juniormi (1:1). Body nosilo aj od súperov, keď triumfovalo v Žiari nad Hronom či Dubnici. K výhre bolo blízko aj v Trnave v poslednom jesennom zápase, kde o dva body prišlo v záverečnej minúte. Remíza 3:3 sa napokon stala osudnou pre trénera Bubenka, ktorý doviedol kolektív na 3. miesto tabuľky po jesennej časti. Spoločne s Valkučákom ich vedenie klubu odvolalo a nahradilo pomerne mladou dvojicou lodivodov Ondrejom Dudom starším a Antonom Šoltisom. Zmeny sa dotkli aj kádra – skončili Vanák, Obert, Božok, Jenčo, Sedlák a tiež nádejný Kovaľ, ktorý prestúpil do Dukly Praha. Novými tvárami boli Španieli Joan Caballero a Samuel Bayón, Česi Jan Micka a Pavel Čapek a dorastenci Milan Šimčák a Jakub Grič. Tím okolo skúseného Janočka začal jar výborne a v úvodných štyroch dueloch získalo 10 bodov. Následne však prišla prvá a jediná domáca prehra v sezóne proti Liptovskému Mikulášu (0:1), paradoxne s posledným a vypadávajúcim celkom. Zemplínčania vo zvyšnom priebehu jari už doma zaváhali iba s Prešovom (1:1), s ktorým sa až do konca sezóny – vedno s Bardejovom – bili o 2. priečku. Napokon z tohto boja vyšli víťazne práve hráči MFK Zemplín, ktorí nazbierali rovnako ako Bardejov 61 bodov, avšak o ich vyššom umiestnení rozhodlo lepšie skóre. Súťaž suverénne vyhrala s priepastným 21-bodovým náskokom Podbrezová. Nič to však nezmenilo na fakte, že vo svojej jubilejnej desiatej sezóne v druhej najvyššej súťaži dosiahol michalovský klub najlepší výsledok v podobe striebornej pozície.

Výsledky MFK Zemplín: Dubnica nad Váhom 3:0, 2:1 a 2:1, Rimavská Sobota 1:1, 3:1 a 2:0, Liptovský Mikuláš 1:0, 1:1 a 0:1, Žiar nad Hronom Dolná Ždaňa 3:0, 6:1 a 3:1, Prešov 2:0, 0:1 a 1:1, Podbrezová 0:1, 1:0 a 0:2, Senec 2:0, 0:2 a 2:0, Bardejov 0:1, 2:1 a 1:2, Trnava juniori 1:1, 3:3 a 2:1, Šamorín 3:0, 2:2 a 3:0, Šaľa 0:0, 2:0 a 1:2.

Súpiska MFK Zemplín: Raška, T. Jenčo, Kira – Vanák, Kunca, I. Obert, Čapek, Šimčák, Hamuľak, Michal Gallo, S. Danko, Sedlák, Caballero, Podhorin, Božok, A. Leško, Bayón, L. Janič, Kovaľ, Grič, Janočko, Regáli, Smrek, De Marco, Micka, Gamkrelidze, Perez. Tréneri Jozef Bubenko, od 21. kola Ondrej Duda st.

2013/14

2012/13

Druhá polovica kalendárneho roka 2012 sa niesla v znamení osláv storočnice založenia klubu. V Mestskom kultúrnom stredisku sa uskutočnil slávnostný galavečer, kde bolo do novovytvorenej klubovej Siene slávy uvedených 18 osobností, ktorí písali históriu michalovského futbalu. Pamätnými listami bola taktiež odmenená rovná stovka niekdajších hráčov, trénerov či funkcionárov klubu. Ešte predtým v auguste zavítali do metropoly Zemplína slávne kluby Juventus Turín, Villarreal a Legia Varšava, ktoré sa zúčastnili dorasteneckého turnaja Michalovce Cup. Mnoho noviniek sa udialo aj v A-mužstve. Lodivodovi Albertovi Rusnákovi, ktorý mal k dispozícii už nových spolupracovníkov – asistenta Milana Lalkoviča (nahradil Ondreja Dudu) a trénera brankárov Petra Pillára (vystriedal Bogdana Stefanoviča) – sa poriadne obmenil káder. Kabínu opustili Škvarka, P. Le Giang, Ceesay, Ruskovský, Rák, Uškovič, Hottek, Hořava, Isaacs a krátko po štarte sezóny aj Jakubčo, Krmpotič a Shytov, namiesto ktorých prišli títo hráči: Michal Hamuľak, Tomáš Jenčo, Ján Čarnota, Pavol Jurčo, Tomáš Sedlák, vrátil sa Michal Vanák a pribudli aj dorastenci Adrián Leško a Martin Regáli. Okrem nich klub angažoval znovu aj viacerých legionárov, pričom funkcionári sa rozhodli vydať španielskou cestou, keďže tamojší futbal v tomto období vládol svetu. Z tejto krajiny prišli Francesco Immorlano, Vernon De Marco, Marcos Perez, Manuel Grondona Sanchez, novými boli aj Brazílčan Rafael De Oliveira Torres, Francúz Kévin Garel, z hosťovania bol späť i jeho krajan Kevin Zonzon. Cieľom bolo opäť bojovať o vrchné priečky tabuľky a pekným futbalom lákať divákov na tribúny. Podobne ako vlani začali žlto-modrí sezónu výborne a po piatich kolách viedli tabuľku s 12 bodmi. Lenže následne prišli štyri porážky za sebou a pád na 7. priečku. Mužstvo sa trápilo predovšetkým doma, kde stratilo priveľa bodov. Aspoňže dokázalo vyhrať v Rimavskej Sobote (3:1) a Dubnici (2:1), ale viac ako na 7. miesto po jeseni to nestačilo. Zima bola pokojnejšia ako leto, no vedenie klubu sa opäť raz postaralo o veľký šok. Tentoraz angažovaním bývalého reprezentanta a Futbalistu roka 2003 Vladimíra Janočka, ktorý sa vrátil z Rakúska. Okrem neho sa po rokoch vrátil aj odchovanec Miroslav Božok i Stanislav Smrek. Káder vystužil aj ďalší Španiel Juan Berga Garzón. Skončili Špilár, Brudňak, Mihok, Čarnota, Garel a v realizačnom tíme nahradil Lalkoviča na poste asistenta Jozef Džubara. Výsledky však boli naďalej ako na hojdačke, potešila snáď iba výhra 3:0 nad Bardejovom. Keď v 29. kole na vlastnej pôde mužstvo podľahlo Podbrezovej 2:3, hoci viedlo 2:1 (pritom súper mal dvoch vylúčených hráčov), funkcionári poslali trénerov Rusnáka s Džubarom na dovolenku, čo de facto znamenalo ich koniec. V zostávajúcich štyroch dueloch tím oficiálne viedol Ján Gajdoščík, no v skutočnosti viedli tréningový proces skúsení hráči Janočko s Božokom. Vďaka piatim získaným bodom poskočil kolektív aspoň na konečnú 5. pozíciu.

Výsledky MFK Zemplín: Dubnica nad Váhom 2:1, 2:1 a 0:0, Ružiná 2:1, 2:0 a 3:1, Liptovský Mikuláš 1:0, 0:4 a 2:0, Šaľa 1:3, 1:2 a 0:1, Bardejov 4:3, 0:1 a 3:0, Dunajská Streda 1:2, 1:0 a 1:2, Podbrezová 0:1, 0:2 a 2:3, Dolný Kubín 1:3, 1:1 a 2:2, Senec 0:2, 2:2 a 1:2, Rimavská Sobota 3:1, 1:2 a 0:0, Šamorín 0:0, 0:0 a 2:0.

Súpiska MFK Zemplín: Jenčo, Bréda, Brudňak – J. Čarnota, Juanpe, Krmpotič, D. Horňák, Dargaj, Smrek, Vanák, Božok, Garel, Janočko, A. Leško, L. Jacko, S. Danko, L. Hruška, Zonzon, De Oliveira Torres, Gamkrelidze, Perez, Kovaľ, Sedlák, Hamuľak, Podhorin, Kunca, Korijkov, De Marco, Shytov, Immorlano, P. Jurčo, Regáli, Grondona. Tréneri Albert Rusnák st., od 29. kola Ján Gajdoščík.

2012/13

2011/12

Michalovský klub neustále napredoval a vďaka skúsenostiam trénera Petrželu aj oveľa viac sprofesionalizoval. Podmienkami sa mohol rovnať tímom z najvyššej súťaže, mohol sa pochváliť až ôsmimi mládežníckymi reprezentantmi, takže kvalitná práca s mládežou začala prinášať ovocie. Po desiatich rokoch mali Zemplínčania znovu B-mužstvo, ktoré hralo Majstrovstvá regiónu Východ, teda tretiu najvyššiu súťaž. Viedol ju Marek Ondrík, ktorý sa po odchode Františka Šturmu stal zároveň aj asistentom Petrželu. Realizačný tím doplnil aj ďalší asistent Ondrej Duda st. Pochopiteľne, vedenie klubu malo opäť smelé ambície a túžilo vylepšiť 4. miesto z poslednej sezóny. Káder prešiel rozsiahlymi zmenami. Až päť hráčov prišlo na hosťovanie zo Žiliny (Patrik a Emil Le Giangovci, Michal Škvarka, Dominik Fótyik, Ali Ceesay), novými boli aj Francúz Ousmane Samba, Chorvát Milan Krmpotič a neskôr pribudli i Andrej Hesek, Jozef Dolný, Brazílčan David Faleiro a Čech Stanislav Nohýnek. Z vlaňajšieho kolektívu odišli Mižík, J. Marcin, Knobloch, Pillár, Trninič, Gamkrelidze, Janek, Seman a Hořava, ktorý sa však v zime opäť vrátil. Najväčšou stratou bol odchod strelca Serečina, ktorý po 7. kole prestúpil do prvoligového Ružomberka. Žlto-modrí vstúpili do súťaže, ktorá sa znovu vrátila k názvu II. liga, famózne a po prvej tretine boli s jedinou prehrou (v 6. kole v Petržalke 0:2) na vedúcej pozícii! Potom však prišli štyri zápasy bez výhry a zosun na 4. miesto, na ktorom aj prezimovali. To už mala prvá Myjava pred nimi priepastný 12-bodový náskok. Zima bola znovu bohatá na zmeny v kádri – odišli E. Le Giang, Fótyik, Vanák, Zonzon, Samba, Faleiro, Hesek, Dolný, Nohýnek a prišli Uškovič, Korijkov, Forgáč, Mihok, spomínaný Hořava a prestupovou bombou bol príchod dvojnásobného najlepšieho strelca I. ligy Róberta Ráka. Veľkou udalosťou bolo aj vybudovanie umelého osvetlenia, ktoré malo premiéru v 22. kole proti Dolnému Kubínu (0:0). Mužstvo sa v úvode jari trápilo a po domácej prehre 1:3 s Lipt. Mikulášom v dohrávke 20. kola po vzájomnej dohode ukončil pôsobenie v klube tréner Petržela (s ním skončil aj asistent Ondrík). Jeho nástupcom sa stal Albert Rusnák st., ktorý dovtedy viedol starších dorastencov MFK Zemplín. Ten v ôsmich dueloch získal s mužstvom 11 bodov, čo stačilo na konečnú 6. priečku. V záverečnom súboji na pôde Dolného Kubína, kde sa vyhralo 4:2, dal priestor v základnej zostave aj mladučkému iba 16-ročnému Jakubovi Hromadovi, ktorý zakrátko prestúpil do talianskeho veľkoklubu Juventus Turín.

Výsledky MFK Zemplín: Lučenec 2:1, 0:2 a 4:0, Ružomberok B 3:3, 2:3 a 0:4, Myjava 1:0, 0:3 a 1:4, Dubnica nad Váhom 1:0, 0:0 a 1:2, Rimavská Sobota 3:0, 3:4 a 0:2, Petržalka 0:2, 1:0 a 1:0, Podbrezová 3:0, 1:3 a 0:0, Senec 2:2, 1:2 a 0:2, Liptovský Mikuláš 2:1, 1:3 a 1:0, Moldava nad Bodvou 1:0, 1:1 a 0:0, Dolný Kubín 1:0, 0:0 a 4:2.

Súpiska MFK Zemplín: P. Le Giang, Bréda, Brudňak – Isaacs, L. Hruška, Hottek, Vanák, Ruskovský, Jakubčo, Uškovič, Kovaľ, Zonzon, O. Špilár, Hromada, Mihok, Korijkov, Fótyik, Serečin, Kunca, L. Jacko, Dargaj, Škvarka, S. Danko, Krmpotič, Samba, Kokočák, Faleiro, E. Le Giang, Nohýnek, Hesek, A. Ceesay, Dolný, Gamkrelidze, Rák, Hořava, Forgáč, A. Leško, Podhorin, P. Fedor, A. Devečka. Tréneri Vlastimil Petržela, od 26. kola Albert Rusnák st.

2011/12

2010/11

V lete šokovali Michalovčania celé Slovensko angažovaním renomovaného, ale aj kontroverzného českého trénera Vlastimila Petrželu, ktorý pár rokov dozadu počas pôsobenia v ruskom Zenite Petrohrad doviedol klub k Ligovému poháru, druhému miestu v ruskej lige aj do šťvrťfinále Pohára UEFA. Realizačný tím doplnil ako asistent jeho krajan František Šturma a ako tréner brankárov Srb Bogdan Stefanovič. Aj káder sa poriadne obmenil – odišli bratia Pyrkovci, Viskup, Shytov, Ljubarskij, Marec, Záhradník aj Mikulanin, ktorý však za žlto-modrých kvôli zraneniu neodohral ani jeden súťažný duel. Nových tvárí bolo takisto neúrekom: Ivan Janek, Oliver Špilár, Peter Jakubčo, Michal Vanák, František Koristek, Marek Mihok, navrátilec Tomáš Opiela a dorastenci Miloslav Bréda, Stanislav Danko. Vedenie klubu malo odvážne ciele, a to bojovať o popredné priečky v I. lige, hrať atraktívny ofenzívny futbal, ktorý bude zapĺňať tribúny nádherného štadióna, a v neposlednom rade chcelo dávať príležitosť mladíkom z vlastnej liahne. A tak tomu aj bolo. Zemplínčania strieľali veľa gólov, hlavne v domácom prostredí (Senec zdolali 4:1, Moldavu n/B a Rim. Sobotu 3:0), ale na druhej strane veľa aj inkasovali (s Trenčínom prehrali 1:5, v Púchove a Dolnom Kubíne 0:3). Do tímu počas jesene pribudli ešte ďalší hráči Filip Serečin, Michal Brašeň, Peter Ziemba, Česi Luboš Hruška, Tomáš Dočekal aj Brazílčan Jhonatan Mariano Bernardo. Výsledkom bolo 7. miesto po jeseni, avšak iba s bodovým mankom na tretiu Moldavu. Po vydarenej zimnej príprave, počas ktorej mužstvo absolvovalo sústredenie v Nymburku a zdolalo tímy ako Trnava, MFK Košice či Zlín, sa chceli Michalovčania posunúť v tabuľke vyššie, čo sa im aj podarilo. V kádri bolo až 8 legionárov, čo bolo dovtedy najviac v histórii klubu. V zime totiž prišli ďalší Česi Jan Knobloch, Jakub Hottek a Josef Hořava, Francúz Kevin Zonzon, Juhoafričan Waseem Isaacs a Srb Alexandar Trninič. Okrem nich káder vystužili Jozef Brudňak a odchovanec Ján Marcin. Aj odchodov bolo znovu dosť, skončili Opiela, Vajda, Sninský, Mihok, M. Žofčák, Blahuta, Paulovčák, Bernardo a Brašeň. V jari pokračovalo mužstvo v kolísavých výkonoch, keď doma prehralo so Sencom (0:1) či vonku utŕžilo dve trojgólové porážky, a to opäť v Dolnom Kubíne (0:3), ale aj v Petržalke (1:4). Potešili však triumfy u súperov – v Lučenci 2:1, v Šali 1:0 a v Púchove 4:2, keď sa hetrikom blysol Serečin, ktorý sa so 17 gólmi stal najlepším strelcom tímu. V poradí siedmej sezóne v druhej najvyššej súťaži dokázal MFK Zemplín vyrovnať svoje najlepšie umiestnenie z ročníka 2004/05 a so ziskom 51 bodov skončil štvrtý.

Výsledky MFK Zemplín: Ružomberok B 2:2, 3:1 a 0:0, Rimavská Sobota 0:0, 3:0 a 2:3, Liptovský Mikuláš 2:1, 0:1 a 3:0, Šaľa 1:1, 2:1 a 1:0, Senec 4:1, 1:1 a 1:2, Petržalka 1:3, 0:2 a 1:4, Trenčín 1:5, 2:3 a 1:1, Púchov 0:3, 3:0 a 4:2, Lučenec 1:0, 2:1 a 3:2, Dolný Kubín 0:3, 3:0 a 0:3, Moldava nad Bodvou 3:0, 0:2 a 1:0.

Súpiska MFK Zemplín: Bréda, M. Žofčák, Brudňak, Pillár – J. Vajda, J. Marcin, Jakubčo, Mižík, Vanák, Janek, Ruskovský, Hořava, T. Opiela, Gamkrelidze, Serečin, Yevlanov, Sninský, Mihok, Dočekal, Hreško, Žebík, E. Seman, Brašeň, S. Danko, Knobloch, Kunca, Hottek, O. Špilár, Paulovčák, Isaacs, R. Urban, Kovaľ, Zonzon, Trninič, L. Hruška, Bernardo, Ziemba. Tréner Vlastimil Petržela.

2010/11

2000/01 – 2009/10

2009/10

Udalosťou leta bola veľká rekonštrukcia michalovského futbalového štadióna, ktorej sa dočkal po vyše polstoročí. Začalo sa s ňou hneď po poslednom zápase minulej sezóny proti Interu Bratislava. Zbúraná bola stará tribúna aj betónové ovály a zmizla aj atletická dráha. Ihrisko sa posunulo bližšie k bývalej novej tribúne a nová kapacita štadióna bola 4200 divákov, pričom všetky miesta boli na sedenie. Hoci práce prebiehali rýchlo, bolo jasné, že do začiatku ročníka sa nestihnú dokončiť, preto žlto-modrí prvýkrát doma nastúpili až v 7. kole proti Liptovskému Mikulášu. K dispozícii bola iba polovičná kapacita a Michalovce v premiére remizovali s Liptákmi 1:1. Vedenie klubu vložilo trénerskú dôveru do rúk Vladimíra Rusnáka ml., ktorý v predošlých dvoch rokoch zakaždým dokončil sezónu po konci hlavných trénerov. Jeho asistentmi sa stali Emil Sudimák a Vladimír Moroz. Funkcionári nedávali mužstvu žiadny konkrétny cieľ o umiestnení, prvoradou úlohou bolo zapracovať do A-tímu čo najviac hráčov z vlastnej liahne. A tak boli z dorastu vytiahnutí Martin Blahuta, Miroslav Paulovčák, vrátil sa Erik Seman. Okrem nich do kádra pribudli Peter Pillár, Tomáš Labun, poľské dvojčatá Daniel a Mateusz Pyrkovci a skúsený Russlan Ljubarskij. S michalovským dresom sa rozlúčili Ferenc, Kovalík, Krakovský, Marián Adam, Marec, Kozár, Coulibaly a Dehamla. Napriek ťažkému štartu odštartoval omladený kolektív výborne a pred 7. kolom bol dokonca v tabuľke druhý. Lenže prišla dlhá séria bez výhry, ktorú ukončil až v 16. kole doma s „béčkom“ Ružomberka (2:0), a tak po jeseni figuroval v pelotóne na 6. priečke. V zime dostali šancu ďalší hráči z vlastného dorastu Marek Mihok a Oliver Tatár, prišiel aj Peter Zahradnik z Prešova. To už boli preč Devečka, Labun, Tirer a Gašpar, ktorí boli z kádra vylúčení ešte v priebehu jesene. V jari produkovalo mužstvo nezáživný futbal, trápilo sa v koncovke a vyhralo iba tri zápasy. V konečnom účtovaní obsadilo 6. miesto so ziskom 30 bodov. Starosti so záchranou však nemalo žiadne. A to aj vďaka tomu, že prvoligovú súťaž dokončilo iba 10 z 12 klubov! Najprv sa už po 5. kole na protest proti rozhodcom odhlásila Podbrezová a po 23. kole bola vylúčená Prievidza, ktorú postihli veľké finančné problémy. Záver ročníka bol pre Michalovce slávnostný. Na ich novučičkom štadióne sa totiž 11. mája uskutočnilo prvýkrát v histórii finále Slovenského pohára. V ňom bratislavský Slovan rozdrvil trnavský Spartak 6:0.

Výsledky MFK Zemplín: Lučenec 1:0, 1:1 a 0:3, Rimavská Sobota 0:1, 1:1 a 1:0, Šaľa 3:0, 1:1 a 0:1, Ružomberok B 2:1, 2:0 a 2:0, Púchov 0:1, 1:2 a 1:2, Liptovský Mikuláš 1:1, 0:1 a 0:0, Dolný Kubín 0:0, 2:0 a 2:1, Zlaté Moravce 0:2, 1:2 a 0:3, Trenčín 0:2, 0:3 a 1:4, anulované výsledky Prievidza 1:1 a 3:0.

Súpiska MFK Zemplín: M. Žofčák, P. Pillár – J. Vajda, Uhľár, Gašpar, A. Devečka, Mižík, Ruskovský, Kunca, Shytov, Hreško, Sninský, M. Pyrka, E. Seman, Blahuta, Viskup, Yevlanov, D. Pyrka, Tirer, Gamkrelidze, Tatár, Paulovčák, Labun, Ljubarskij, Mihok. Tréner Vladimír Rusnák ml.

2009/10

2008/09

Predchádzajúca sezóna bola varovaním, aby sa podobná situácia, keď mužstvo do posledného kola bojovalo o prvoligovú kožu, neopakovala. Vedenie klubu na trénerskú lavičku angažovalo ostrieľaného kormidelníka Mikuláša Komanického, ktorý okamžite dokázal kolektívu svoj rukopis. Už výsledky v letnej príprave, počas ktorej z deviatich duelov iba raz prehrali a zdolali aj prvoligové tímy Diósgyör a Dubnicu, naznačovala, že Michalovce môžu pomýšľať na vyššie priečky. Mužstvo posilnené o navrátilcov Tomáša Kozára Leonida Shytova, brankára Maroša Ferenca, skúseného Petra Krakovského a strelca Jozefa Gašpara (nahradili odchádzajúcich Hrdinu, Gericha, Kerbčára a Slobodu) zaznamenalo v prvých šiestich súbojoch iba jednu porážku a v tabuľke bolo na 4. mieste. Navyše po výbornom výkone v domácom prostredí v Slovenskom pohári vyradili corgoňligový Tatran Prešov po výsledku 3:1. Zemplínčania produkovali v jeseni oku lahodiaci ofenzívny futbal, napriek tomu sa nevyhli dvom zaváhaniam na vlastnej pôde s Rimavskou Sobotou (0:1) a Trenčínom (2:3). V pelotóne zimovali na 6. priečke, aj vďaka streleckému apetítu Gašpara, ktorý nastrieľal 11 gólov! V zime káder doplnili ďalší kvalitní hráči – Marián Adam, odchovanci Adrián Devečka a Dušan Sninský, legionári Sammy Dehamla a Amadou Coulibaly. Žlto-modrí sa netajili tým, že chcú v tabuľke skončiť do 3. miesta. Avšak jesenná atraktívna hra sa postupne vytrácala. Mužstvo prestalo bodovať vonku, keď dosiahlo iba jednu remízu v Ličartovciach s rezervou MFK Košice (0:0). Zahanbujúcou bola predovšetkým prehra 0:1 na pôde „béčka“ Dunajskej Stredy, ktoré počas celej sezóny vyhralo iba dva zápasy! To už na MFK Zemplín viedol doterajší asistent Vladimír Rusnák ml., pretože po prehre v 28. kole v Ružomberku s tamojším B-tímom (0:2) vedenie klubu odvolalo Komanického. Keďže Rusnák s mužstvom nedosiahol ani jednu výhru, navyše v poslednom dueli sezóny prišiel domáci debakel s víťazom súťaže Interom Bratislava 2:5, Michalovce zopakovali umiestnenie z predošlého ročníka (9. miesto), ktoré ani zďaleka nekorešpondovalo s ambíciami klubu.

Výsledky MFK Zemplín: Lučenec 2:3, 3:0 a 1:3, Rimavská Sobota 0:1, 1:5 a 1:1, Prievidza 2:0, 2:1 a 0:2, Šaľa 2:1, 0:1 a 2:1, MFK Košice B 1:1, 2:0 a 0:0, Ružomberok B 2:2, 2:0 a 0:2, Humenné 3:0, 0:0 a 1:1, Dunajská Streda B 4:1, 2:0 a 0:1, Trenčín 2:3, 2:6 a 0:0, Podbrezová 0:1, 1:1 a 0:3, Inter Bratislava 2:1, 0:1 a 2:5.

Súpiska MFK Zemplín: M. Žofčák, M. Ferenc – Krakovský, Uhľár, Gašpar, M. Lauko, Kovalík, Kozár, Marec, Ruskovský, M. Bajza, J. Vajda, Shytov, Šuster, Coulibaly, Čavojský, Kunca, Sninský, Hreško, Marián Adam, Mižík, Viskup, Humeník, Dehamla, Gamkrelidze, E. Seman, Yevlanov, A. Devečka. Tréneri Mikuláš Komanický, od 29. kola Vladimír Rusnák ml.

2008/09

2007/08

Dve najvyššie futbalové súťaže sa po roku znovu hrali novým modelom. V oboch účinkovalo opäť po 12 tímov, avšak premiérovo bojovali trojkolovým systémom, pričom pri nepárnom počte 33 zápasov mali výhodu jedného domáceho duelu navyše mužstvá, ktoré v predošlej sezóne skončili v tabuľke do 6. miesta. Na michalovskej lavičke zostal po vydarenej jari Jozef Škrlík a káder prešiel menšími zmenami – odišli hráči, ktorí boli na hosťovaní Stanislav Smrek, Tomáš Jenei, Peter Dobiáš, Roman Čavojský a Peter Murinčák. Skončil aj Ukrajinec Artem Yevlanov. Nahradili ich Ján Vajda, Martin Kerbčár a Ladislav Šuster, ktorí prišli z nižších súťaží. Vedenie klubu chcelo dať väčší priestor vlastným odchovancom a mužstvo budovať. V jeseni sa začalo s výstavbou ihriska s umelou trávou na mieste vedľajšej B-plochy, vďaka čomu sa výrazne zlepšili tréningové podmienky. Mužstvo hneď v 1. kole získalo bod na horúcej pôde Tatrana Prešov, ktorý neskôr súťaž suverénne vyhral (s náskokom 22 bodov) a vrátil sa do najvyššej súťaže. V ďalšom priebehu sezóny podávali Zemplínčania kolísavé výkony a pohybovali sa v strede pelotónu. Napokon prezimovali na 6. mieste, avšak rozdiely v tabuľke boli minimálne, a keďže zo súťaže vypadávali až 2 celky, nemohli zaspať na vavrínoch. Do jarnej časti vstupovali už bez Tomovčíka, A. Devečku, Aľušika, Rodingera, Cifraniča, Shytova, Bačíka a Beličáka. Káder sa omladil, pribudli Marek Bajza, Miroslav Hrdina, Tomáš Sloboda, Miroslav Lauko, František Viskup, Karol Kovalík, vrátil sa Roman Čavojský a vytiahnutí boli z dorastu Erik Seman, Peter Kokočák a iba 16-ročný Dominik Kunca. Mužstvo v úvode jari dokázalo vyhrať v Trebišove (1:0) a Šali (2:1), ale potom prišla štvorzápasová šnúra prehier, počas ktorej ani raz neskórovalo, a MFK Zemplín začal tuho bojovať o udržanie sa. Na zlé výsledky doplatil tréner Škrlík a sezónu dokončil jeho asistent Vladimír Rusnák ml. Ten s kolektívom v siedmich zápasoch dosiahol dve výhry, ktoré stačili na záchranu. Michalovce skončili deviate, ale pred Trebišovom, ktorý skončil na zostupovom 11. mieste, mali v konečnom účtovaní náskok iba troch bodov…

Výsledky MFK Zemplín: Prešov 0:0, 0:2 a 0:2, Podbrezová 1:2, 0:2 a 0:2, MFK Košice B 0:2, 1:3 a 0:3, Prievidza 2:0, 6:1 a 0:2, Humenné 0:0, 0:2 a 1:0, Lučenec 1:2, 2:1 a 0:2, Stará Ľubovňa 4:2, 3:3 a 0:1, Inter Bratislava 1:0, 0:0 a 0:1, Trebišov 2:0, 1:0 a 1:2, Rimavská Sobota 0:2, 0:1 a 0:2, Šaľa 3:0, 2:1 a 2:0.

Súpiska MFK Zemplín: M. Žofčák, Rodinger, Hrdina – J. Vajda, Ruskovský, Kokočák, Cifranič, Humeník, Bačík, Beličák, Shytov, Šuster, Gerich, Hreško, E. Seman, Kerbčár, A. Devečka, Liluashvili, Mižík, Uhľár, Aľušik, Marec, R. Tomovčík, M. Bajza, M. Lauko, Čavojský, T. Sloboda, Praščák, Viskup, Kunca, Gamkrelidze, Kovalík. Tréneri Jozef Škrlík, od 27. kola Vladimír Rusnák ml.

2007/08

2006/07

Letná prestávka bola krátka, no v michalovskom klube o to rušnejšia. Po dlhých rokoch sa štadión dočkal rekonštrukcie, ktorú dotovalo mesto Michalovce. Novú podobu dostal interiér i exteriér hlavnej tribúny. Skvalitnili a obnovili sa inžinierske siete, zväčšili a zmodernizovali kabíny, prebudovali VIP miestnosti či osadili sedačky na hlavnej tribúne. Do klubových štruktúr sa vrátil niekdajší šéf Jaroslav Bovan, ktorý teraz zasadol na manažérsku stoličku. Kormidelníka Vladimíra Gombára nahradil Karol Kisel, pričom asistovali mu Radoslav Kačala a Ján Bíreš, teda tréneri, ktorí de facto viedli mužstvo v jarnej časti predošlej sezóny. Obmenil sa aj káder. Odišli Lukáš Janič, Michal Áč, Vladimír Škuta, Roman Marchenko a Maksym Ivchenko. Nahradili ich Jozef Tirer, Vladimír Chovan, Stanislav Smrek, Dominik Rodinger, Hondurančania David Murillo, Antonio Dolmo Ramirez a navrátilci M. Tóth, A. Devečka a Dargaj. Najväčšou zmenou však bola reorganizácia súťaže. Druhá najvyššia súťaž sa premenovala na I. ligu a hralo v nej už iba 12 tímov. Tie odohrali 22-kolovú základnú časť, po ktorej prišla nadstavba. Prvé 4 celky postúpili do prelínačky o postup do Corgoň ligy a zvyšné bojovali o záchranu. Bohužiaľ, aj keď vidina pútavých súbojov s corgoňligistami Michalovčanov lákala, medzi najlepšie kvarteto I. ligy sa neprebojovali. Z prvého víťazstva sa tešili až v 7. kole, keď vysoko zdolali Močenok (6:1). Ďalšie triumfy prichádzali sporadicky, väčšinou zbierali nerozhodné výsledky a po remíze 0:0 (a najslabšom výkone v sezóne) v 12. kole s Podbrezovou požiadal o uvoľnenie z funkcie tréner Kisel. Jeho miesto zaujal známy búrlivák Ladislav Molnár, ktorý sa však krátko po tom presunul na post šéftrénera a mužstvo viedli Jozef Škrlík s asistentom Vladimírom Rusnákom ml. Po základnej časti obsadil kolektív až 9. miesto. Následne sa vytvorila nová tabuľka pozostávajúca iba zo vzájomných duelov tímov na 5. až 12. priečke a nej už bol ŠK Zemplín predposledný. Na jar teda čakal žlto-modrých boj o záchranu. V klube nič neponechali na náhodu a káder patrične posilnili – prišli skúsení Rastislav Tomovčík, Peter Murinčák, Rastislav Beličák, Tomáš Gerich, Peter Dobiáš, ale aj Tomáš Jenei, Roman Čavojský a aj dorastenci Matúš Humeník a Vladimír Praščák. Vďaka skvelému nástupu do nadstavby, keď vyhrali úvodných päť stretnutí, sa Michalovčania rýchlo dostali do pokojných vôd tabuľky a mohli súťaž bez stresov dohrávať. V tabuľke o záchranu napokon obsadili konečnú 4. priečku, keď v nadstavbe prehrali iba tri zápasy. V súvislosti s touto sezónou nemožno nespomenúť veľký úspech mládeže – starší dorastenci vyhrali II. ligu Východ a vybojovali si historický postup do celoslovenskej najvyššej súťaže, v ktorej pôsobia až doteraz.

Výsledky MFK Zemplín: Základná časť: Podbrezová 0:0 a 0:0, Dunajská Streda 3:3 a 2:2, MFK Košice B 2:4 a 0:2, Šaľa 1:3 a 1:1, Zlaté Moravce 1:1 a 1:1, Lučenec 1:1 a 1:0, Močenok 6:1 a 0:2, Turčianske Teplice 1:0 a 3:1, Humenné 0:1 a 0:1, Prešov 0:3 a 1:1, Rimavská Sobota 0:0 a 1:3. Nadstavbová časť: Prešov 2:0 a 0:3, Dunajská Streda 1:0 a 1:1, Lučenec 1:0 a 2:0, Humenné 2:1 a 1:2, Podbrezová 2:1 a 2:0, Turčianske Teplice 1:1 a 0:2, MFK Košice B 0:0 a 0:0.

Súpiska MFK Zemplín: Belán, M. Žofčák, Rodinger – Meliš, Uhľár, Aľušik, M. Juhás, A. Geri, Ruskovský, Dargaj, Bačík, Marec, Hreško, Murillo, A. Devečka, Tirer, Mir. Tóth, Smrek, Yevlanov, V. Chovan, Moskaľ, Cifranič, Dolmo Ramirez, Humeník, Beličák, Shytov, P. Dobiáš, Gerich, R. Tomovčík, Kokočák, Mižík, Čavojský, Murinčák, Praščák, Horochonič, Jenei. Tréneri Karol Kisel, od 13. kola Ladislav Molnár, od jari Jozef Škrlík.

2006/07

2005/06

Po úspešnej sezóne bolo v Michalovciach turbulentné leto. Klub bojujúci o prežitie sa podarilo zachránil vďaka ľuďom, ktorým osud futbalu v metropole Zemplína nebol ľahostajný. Do klubu vstúpila stavebná firma Scorp spol. s r.o. spoločne s mestom a časť akcií ostalo v rukách spoločnosti Media Group vedenej Jaroslavom Bovanom, ktorý bol dovtedy aj prezidentom ŠK Zemplín. Od novej sezóny ho na čele klubu nahradil jeden zo spolumajiteľov Scorpu Igor Šoltinský, ktorý sa stal predsedom predstavenstva. Funkciu športového riaditeľa zaujal Marián Kuchta, ale len do mája 2006, kedy ho vystriedal Gabriel Hreščák. Pracovalo sa aj na transformácii klubu z „eseročky“ na akciovú spoločnosť, čo bolo potrebné pre účinkovanie v II. lige. Všetko sa podarilo dotiahnuť v polovici sezóny, a tak od 1. januára 2006 sa názov klubu zmenil na Mestský futbalový klub (MFK) Zemplín. Z minuloročného kádra sa rozutekali takmer všetci hráči. Ostalo len torzo – brankári Belán, M. Žofčák a Šafranko, Olejár, Uhľár, Horochonič. Nový tréner Ján Karaffa s asistentom Radoslavom Kačalom mali neľahkú úlohu vyskladať nové mužstvo. Prišlo množstvo nových tvárí – Radoslav Tomko, Jaroslav Adam, Tomáš Šimko, Stanislav Svadeba, Branislav Bajza, Vladimír Škuta, Bartolomej Petro, Maroš Bačík a v priebehu jesene Artem Yevlanov, Maksym Berlizev, Ján Leško, Peter Augustíni a vrátil sa aj kanonier Miroslav Tóth. Po rozpačitom úvode sa mužstvo postupne zohralo a vďaka výbornému záveru jesene, keď vyhralo 3 zápasy v rade, prezimovalo na solídnej 5. priečke. Kormidelník Radoslav Kačala (Karaffu odvolalo vedenie klubu po 8. kole) s asistentom Jánom Bírešom museli v zime opäť plátať diery v kádri po mnohých odchodoch – Petra, Šimka, J. Leška, M. Tótha, Šafranka, Berlizeva, Augustíniho a Svadebu. Veľa bolo aj príchodov – Adam Geri, Michal Áč, Lukáš Janič, Roman Marchenko, Maksym Ivchenko, Peter Meliš, Marián Juhás a z dorastu Tomáš Stričko, Jozef Marec. Mužstvo v jari doma vyhralo iba trikrát a keď k tomu pridalo 7 bodov od súperov, výsledkom bolo konečné 7. miesto. Kvôli chystajúcej sa reorganizácii súťaže vypadlo až poltucet tímov (Humenné, Dun. Streda, Lipany, Báč a „béčka“ Trnavy a Nitry) a trojica sa tešila z postupu (MFK Košice, Slovan, Senec).

Výsledky ŠK Zemplín/MFK Zemplín: Nitra B 2:2 a 2:0, Lipany 2:1 a 1:0, Lučenec 1:2 a 2:0, Báč 1:1 a 2:0, Humenné 3:1 a 1:0, Prešov 4:1 a 0:1, Slovan Bratislava 0:0 a 1:1, Rimavská Sobota 0:1 a 1:2, Dunajská Streda 1:0 a 1:3, Šaľa 2:3 a 0:2, Zlaté Moravce 3:0 a 0:0, Podbrezová 0:3 a 1:0, MFK Košice 1:0 a 0:1, FC Senec 1:3 a 1:1, Trnava B 3:1 a 1:0.

Súpiska ŠK Zemplín/MFK Zemplín: Belán, M. Žofčák – B. Petro, T. Šimko, Aľušik, B. Bajza, Uhľár, Bačík, Horochonič, Olejár, J. Šafranko, Rad. Tomko, Svadeba, J. Leško, P. Jakub, Berlizev, J. Adam, Shytov, Škuta, Meliš, Augustíni, Yevlanov, Hreško, M. Juhás, Marchenko, Mir. Tóth, Marec, L. Janič, A. Geri, Áč, Ivchenko, Ruskovský, Moskaľ, Stričko. Tréneri Ján Karaffa, od 9. kola Radoslav Kačala (od jari bol oficiálne vedený Vladimír Gombár).

2005/06

2004/05

Michalovčania sa do druhej najvyššej súťaže vrátili vo veľkom štýle. V nových dresoch, s novou klubovou hymnou a silným funkcionárskym zázemím (manažérom klubu bol Dušan Kapráľ, ktorý svojho času šéfoval Chemlonu Humenné v I. lige). Tréner Jozef Škrlík, ktorému pribudol asistent Emil Sudimák, mal na druholigové pomery k dispozícii kvalitný káder so skúsenými hráčmi. Podarilo sa dotiahnuť ostrieľaných Jána Šafranka, Ľubomíra Horochoniča, Mareka Lukáča, talentovaného Lukáša Opielu, v priebehu jesene prišli aj Gergely Geri, Roman Lazúr a Peter Sukovský. Mužstvo hneď v 1. kole cestovalo na Tehelné pole, kde bol ich súperom slávny bratislavský Slovan. Aj keď prehralo 0:1, zanechalo sympatický dojem a bolo lepším tímom. Následne privítali doma silnú Nitru (tá napokon postúpila do I. ligy), ktorú pred 3100 divákmi zdolali gólom kanoniera Tótha 1:0. V Michalovciach vládol futbalový boom a 3-tisícové návštevy boli bežné, na výbornú hru „škrlíkovcov“ sa chodili pozerať ľudia z celého Zemplína. Keď v 10. kole triumfovali na ihrisku Trebišova 1:0, vyšvihli sa na 2. miesto tabuľky, na ktorom zotrvali do konca jesene. Rok 2004 bol teda pre michalovský futbal nesmierne vydarený. V zime sa však úspešný káder rozpadol, odišli Horvat, Geri, Sukovský, Lukáč, Juhás, ale najciteľnejšou stratou bol odchod 10-gólového Tótha. Udialo sa tak aj preto, že klub sa začal dostávať do finančných problémov. Skončil aj manažér Kapráľ, ktorého nahradil Vladimír Rusnák ml. Novými tvárami boli Michal Olejár, Tomáš Opiela, Tomáš Kozár, Stanislav Ďuriš, Vladimír Cifranič a po dlhodobom zranení sa vrátil Ľubomír Mati. Kolektív už nedosahoval výsledky ako na jeseň a v tabuľke klesol na konečnú 4. priečku, ktorá však takisto bola výborným vysvedčením. Mužstvo dokázalo na jar doma remizovať so Slovanom Bratislava (0:0), pričom zápas sledovala rekordná návšteva 4558 divákov. To už na lavičke sedel Emil Sudimák, keďže tréner Škrlík z funkcie nečakane odstúpil. Po úspešnej sezóne sa klub ocitol na hrane „života a smrti“, chýbali financie a reálne hrozilo, že do II. ligy sa už pre nasledujúci ročník neprihlási. Našťastie, k najhoršiemu nedošlo.

Výsledky ŠK Zemplín: Slovan Bratislava 0:1 a 0:0, Nitra 1:0 a 1:3, Rapid Bratislava 4:3 a 2:0, Veľký Lapáš 3:1 a 1:2, Koba Senec 0:1 a 1:0, Báč 2:1 a 0:1, Šaľa 1:1 a 0:0, Prešov 1:2 a 2:0, Prievidza 3:2 a 1:1, Trebišov 1:0 a 4:0, Podbrezová 2:0 a 0:1, Ličartovce 0:4 a 1:3, Zlaté Moravce 0:0 a 1:2, Kremnička 2:1 a 5:1, Dunajská Streda 5:1 a 0:3.

Súpiska ŠK Zemplín: Belán, M. Žofčák – J. Marcin, Uhľár, Mir. Tóth, Miloš Adam, A. Devečka, Kozár, Dargaj, Ruskovský, P. Geroč ml., J. Kročko, Capík, Mati, G. Horvat, R. Tomovčík, J. Vajda, M. Juhás, S. Ďuriš, Raškovský, Cifranič, Olejár, J. Šafranko, M. Lukáč, Sukovský, Greguš, T. Opiela, Lazúr, Horochonič, L. Opiela, G. Geri. Tréneri Jozef Škrlík, od 13. apríla 2005 Emil Sudimák.

2004/05

2003/04

Počas letnej prestávky sa naskytla futbalistom ŠK Zemplín obrovská príležitosť vybojovať si miestenku v II. lige. Z tejto súťaže totiž odstúpila Dubová a dieru po nej mohol jeden treťoligista. Šance sa chopili aj Michalovčania, ktorým uvoľnil miesto v baráži druhý Trebišov. Klub rýchlo stiahol hráčov z dovoleniek a ulovil aj strelca Miroslava Tótha. V semifinálovom dueli na neutrálnej pôde v Revúcej sa mužstvo stretlo až s piatym celkom III. ligy skupiny Stred Kysuckým Lieskovcom, ale veľkú možnosť nevyužilo, pretože zlyhalo v koncovke a prehralo 0:1. Súper síce prehral vo finále baráže s Báčom, ale keďže účasti súťaže sa zriekol Žiar nad Hronom, postúpili aj Kysučania. Premárnená šanca teda mrzela dvojnásobne. Napriek tomu si Michalovčania opäť v III. lige Východ znovu vytýčili cieľ postúpiť. Okrem Tótha posilnili káder Ján Gajdoščík a Mikuláš Ovák z Veľkých Kapušian a Viliam Šetét z Vysokej nad Uhom. Zemplín zvádzal veľký boj o prvenstvo s Trebišovom. Na jeho pôde v úvodnom kole prehral 0:3 a z tímu odišli Tomáš Kozár, Alassane Niang a Gabriel Pavlulik. Mužstvo následne vyhralo 5 zo šiestich stretnutí a po 7. kole sa vyhuplo na čelo. Prehry v Turni, Bardejove a remíza so Starou Ľubovňou však znamenali, že zimovalo až na 4. mieste. Trénera Jozefa Štafuru vystriedal v zime Jozef Škrlík (asistoval mu Vladimír Rusnák ml.), ktorý mal k dispozícii oveľa kvalitnejší káder – prišli ostrieľaní ligoví hráči Norbert Belán, Marián Juhás, Ľubomír Mati, Jozef Kročko, Rastislav Tomovčík, Vladimír Semanco a Gabriel Horvat. Mužstvo v jari doslova valcovalo súperov a zaznamenalo iba jednu prehru (v Ďurkove 0:1) a dve remízy (s Trebišovom a v Sobranciach 0:0). Náskok Trebišova sa mu však zmazať nepodarilo a za susedom zaostalo v tabuľke o dva body. Napriek tomu, že malo jednoznačne najlepší útok (82 gólov), pričom až 28 gólov nastrieľal Miroslav Tóth. ŠK Zemplín sa však predsa len tešil z postupu, pretože riadiaci orgán neakceptoval prihlášku Vranova nad Topľou, na úkor ktorého sa po piatich rokoch dostal do vytúženej II. ligy.

Výsledky ŠK Zemplín: Trebišov 0:3 a 0:0, Lokomotíva Košice 6:1 a 4:0, Sobrance 7:0 a 0:0, Čaňa 2:4 a 1:0, Lipany 3:2 a 3:1, Prešov B 5:2 a 4:1, Ďurkov 1:0 a 0:1, Turňa nad Bodvou 2:3 a 4:0, Spišská Nová Ves 2:1 a 3:0, Bardejov 0:1 a 4:0, Sabinov 3:1 a 2:1, Svidník 0:0 a 7:0, Stará Ľubovňa 2:2 a 3:0, Veľké Kapušany 2:1 a 4:1, Stropkov 3:2 a 5:0.

Súpiska ŠK Zemplín: Komenda, Belán, M. Žofčák – Pavlulik, M. Nemčík, Uhľár, T. Kostovčík, A. Devečka, Mir. Tóth, Niang, Ruskovský, Kozár, J. Marcin, P. Geroč ml., Gajdoščík, Kiršner, Šetét, Capík, M. Žarnay, Ovák, D. Vasiľ, M. Devečka, Miloš Adam, Dargaj, Mati, Suslo, J. Kročko, G. Horvat, Tomovčík, Semanco, M. Juhás. Tréneri Jozef Štafura, od 16. kola Jozef Škrlík.

2003/04

2002/03

Od zostupu z II. ligy v lete 1999 si Michalovčania každoročne dávajú za cieľ návrat do tejto kvalitnej súťaže. Inak tomu nebolo ani tentoraz. Preto vedenie klubu neponechalo nič na náhodu a do kádra pritiahlo ozaj kvalitné posily – z prvoligových celkov sa vrátili odchovanci Norbert Belán, Ľubomír Micák, Milan Capík, z 1. FC Košice prišli mladíci Štefan Leško a Tomáš Ivan, z Veľkých Kapušian skúsený Peter Vasiľ a v priebehu jesene ešte káder vystužili bývalý reprezentant Peter Slicho a kanonier Miloš Gallo. Tí nahradili odchádzajúcich Ivana Rebeja, Zdena Marjova, Milana Maščeníka či talentovaného Miroslava Božoka, ktorého zlanáril druholigová Koba Senec. Pri kormidle zostal František Karkó, ale už po troch kolách, v ktorých získalo mužstvo iba 2 body, skončil. Meno jeho nástupcu šokovalo doslova celé Slovensko – Michalovčania do svojich služieb získali Jána Kozáka staršieho! Ten začal štyrmi výhrami v rade (jedna z nich v 6. kole vo Veľkých Kapušanoch, kde sa zrodila remíza 0:0, bola kontumačná pre neoprávnený štart hráča domácich), ale v nasledujúcich šiestich dueloch už vyhral iba dvakrát. Po domácej prehre v rezervou Tatrana Prešov v 13. kole (0:1), keď ŠK Zemplín výrazne poškodil rozhodca, sa potrestaný Kozák v ďalšom zápase vo Vranove ocitol už iba na tribúne, čo bola zároveň jeho rozlúčka s Michalovcami. Po tomto vystúpení, ktoré po ďalšej rozhodcovskej fraške vyhrali domáci 2:1, sa Kozák rozhodol skončiť, pretože nechcel už viac pôsobiť v tejto skorumpovanej súťaži… Posledný jesenný duel so Stropkovom (1:0) tak odkoučoval jeho asistent Jozef Škrlík a mužstvo prezimovalo piate iba so stratou 2 bodov na lídra z Vranova. Aj ten v zime skončil a nahradil ho Štefan Voroňák. Poriadny prievan sa prehnal aj kádrom – odišli Belán, Micák, Gallo, P. Vasiľ, Bačík, Ivan, Š. Leško, Slicho a Martinek, ktorých nahradili Zdenko Tirč, Senegalčan Alassane Niang, navrátilci Marcel Nemčík a Tomáš Kozár aj dorastenci Ján Marcin, Pavol Ruskovský, Peter Geroč ml., Michal Žarnay a Tibor Kostovčík. Po úvodných troch výhrach ešte nádej na postup žila, ale postupne sa rozplynula, lebo Michalovčania sa trápili v koncovke a stratili doma body s Veľkými Kapušanmi a Turňou (0:0). Zaujímavé je, že v odvete získali o štyri body viac ako na jeseň, hoci dali o 11 gólov menej ako v prvej polovici. Ani tréner Voroňák sezónu nedokončil, po debakli 0:4 v Ďurkove (v 26. kole) skončil a jeho nástupcom sa stal Jozef Štafura. Ten s kolektívom vybojoval 3. miesto, ktoré za istých okolností ešte mohlo znamenať postup…

Výsledky ŠK Zemplín: Trebišov 0:1 a 1:0, Lokomotíva Košice 2:2 a 1:0, Sobrance 2:2 a 1:0, Poprad 3:2 a 4:0, Lipany 3:1 a 0:2, Veľké Kapušany 3:0 kont. (pôvodne 0:0) a 0:0, Svit 6:1 a 2:1, Turňa nad Bodvou 0:1 a 0:0, Stará Ľubovňa 0:0 a 1:2, Bardejov 1:0 a 2:0, Ďurkov 3:0 a 0:4, Svidník 3:3 a 1:0, Prešov B 0:1 a 0:1, Vranov nad Topľou 1:2 a 2:1, Stropkov 1:0 a 2:1.

Súpiska ŠK Zemplín: Belán, Komenda – R. Gabák, Kozár, Uhľár, P. Vasiľ, Pavlulik, A. Devečka, Kiršner, A. Ihnát, Micák, Miloš Adam, Bačík, Capík, T. Ivan, J. Marcin, Miloš Gallo, Tirč, Š. Leško, Poľaško, P. Geroč ml., Niang, Slicho, M. Žarnay, Kozár, M. Nemčík, Topoľančin, Martinek, Ruskovský, T. Kostovčík, Š. Melník. Tréneri František Karkó, od 4. kola Ján Kozák st., od 15. kola Jozef Škrlík, od 16. kola Štefan Voroňák, od 27. kola Jozef Štafura.

2002/03

2001/02

Neúspešný boj o postup do II. ligy v klube s ambicióznym vedením stále doznieval, veď ušiel mu doslova iba o vlások. Z cieľov nezľavoval ani v novej sezóne, hoci slovíčko postup sa neskloňovalo. Vedenie klubu však vyhlásilo, že chce skončiť vyššie ako vlani na 2. mieste… Na trénerskej lavičke ostal Fridrich Bliščák. Novým generálnym manažérom sa stal Radomír Štelbaský. Ani káder sa nevyhol zmenám. Odišli Marián Juhás, Tomáš Kozár, Miroslav Hajdučko, Rastislav Pavlišin a znovu aj Ľubomír Micák, novými tvárami boli Anton Ihnát, Maroš Uchytil, navrátilec Martin Poľaško či odchovanci Peter Martinek a Zoltán Csomos. Po zranení brankárskej jednotky prišiel v priebehu jesene aj skúsený Marián Rebej z Turne n/B. Kolektív mal slabší štart, keď v prvých 4 kolách vyhral iba raz (doma so Sobrancami 4:2). Michalovčania boli v jeseni mužstvom dvoch tvárí – kým na vlastnej pôde súperov valcovali a v siedmich dueloch nestratili ani bod, vonku dosiahli iba dve remízy 1:1 (v Stropkove a Turni). V tabuľke zimovali na 4. mieste, s čím spokojnosť nebola. Opäť teda prišli viaceré rošády. Novými trénermi sa stali Ľubomír Babjak a Martin Melník, pričom predchádzajúci lodivod Fridrich Bliščák sa presunul na pozíciu športového riaditeľa. Hráčsky káder sa omladil, keď odišli Viktor Senjuž, Martin Koleník, Marián Krivjančin, Milan Capík, Juraj Beňo a do prvoligového Ružomberka prestúpil iba 18-ročný talent Igor Žofčák. Z dorastu boli vytiahnutí nádejní Maroš Bačík, Miroslav Božok, Miloš Adam, Tomáš Kiš či Tomáš Virčík, z nižších súťaží Ivan Rebej a Ján Gazda, vrátili sa Peter Komenda a Milan Maščeník. Súťaž bola nesmierne vyrovnaná a prakticky od 3. miesta sa hralo o záchranu! Mužstvu štart do jari vôbec nevyšiel – síce vyhral na úvod s košickou Lokomotívou, následne však prehral 4 zápasy po sebe, načo doplatili odvolaním tréneri Babjak a Melník, ktorých po 21. kole nahradil skúsený František Karkó s asistentom Jaroslavom Komendom. Tým sa podarilo mladučké mužstvo nakopnúť a do posledného kola siahalo po 2. priečke. Prehra 0:3 v Trebišove v záverečnom zápase však znamenala konečnú 6. pozíciu v nabitej tabuľke. Súťaž ovládli „hydinári“ z Čane s priepastným 20-bodovým náskokom!

Výsledky ŠK Zemplín: Stropkov 1:1 a 1:0, Lokomotíva Košice 1:2 a 3:1, Sobrance 4:2 a 1:2, Poprad 1:3 a 0:1, Lipany 5:1 a 0:1, Veľké Kapušany 1:3 a 0:1, Svit 4:0 a 1:0, Turňa nad Bodvou 1:1 a 3:0, Stará Ľubovňa 3:0 a 1:4, Čaňa 0:1 a 1:1, Bardejov 2:0 a 1:0, Krásna nad Hornádom 1:2 a 3:0, Prešov B 3:1 a 1:2, Spišská Nová Ves 2:3 a 2:0, Trebišov 2:1 a 0:3.

Súpiska ŠK Zemplín: Moroz, Čeklovský, Babjak, M. Rebej, Komenda – J. Beňo, Virčík, Poľaško, R. Gabák, A. Ihnát, Marjov, Martinek, Uchytil, Krivjančin, Hreňo, Pavlulik, Uhľár, Senjuž, Vrábeľ, Bačík, M. Koleník, A. Devečka, Miloš Adam, F. Dudáš, Capík, Topoľančin, Kiršner, J. Soták, Csomos, I. Žofčák, Maščeník, T. Kiš, J. Sabol, Božok, R. Kováč, I. Rebej, Gazda. Tréneri Fridrich Bliščák, od jari Ľuboš Babjak a Martin Melník, od 22. kola František Karkó.

2001/02

2000/01

Nevydarený pokus o návrat do II. ligy mal nepriaznivý dopad na život v FK Zemplín VTJ. Priniesol na každom úseku vynútené zmeny. Keďže posledným zápasom predošlej sezóny sa vzdal funkcie prezident Anton Titko, v neľahkej situácii ho zaujal Dušan Dzurjo. Ten so svojimi spolupracovníkmi vyhlásil pre mužstvo jednoduchý program – budeme hrať to, na čo budeme mať. A tak to aj vyzeralo, lebo Zemplín bol po 12. kolách na 10. mieste. Keď k 30. októbru 2000 z funkcie odstúpil Dušan Dzurjo, jeseň uzavrel nový prezident Michal Vojník. To už bola na spadnutie dohoda s novou obchodnou spoločnosťou ŠK Zemplín Michalovce s.r.o., ktorá počnúc novým rokom prevzala zodpovednosť za chod klubu. Novým prezidentom klubu sa stal Jaroslav Bovan. Zaujímavý bol vývoj aj na trénerských postoch. Mužstvo do 11. kola viedol Karol Kráľ, potom ho nahradil Karol Kisel, ku ktorému pribudol na jar Ľubomír Babjak. Po prehre v Starej Ľubovni 0:1 v 20. kole sa však musel porúčať a ročník dokončil asistent spolu so šéftrénerom Fridrichom Bliščákom. So starým kádrom mužstvo zimovalo na 9. mieste so stratou 10 bodov na vedúci Stropkov. Nový šéf klubu s týmto stavom spokojný nebol a urobil prevratné zmeny. Postavil si tiež odvážny cieľ – bojovať o postup. Z kádra odišli Milan Siksa, Martin Beňák, Martin Čižmár, Martin Firda, Milan Maščeník, Miroslav Topoľančin, Martin Poľaško a namiesto nich prišli noví – Rastislav Pavlišin, Juraj Beňo, Marián Krivjančin, Miroslav Hajdučko, vrátili sa Ľubomír Micák, Tomáš Kozár a vytiahnutí boli dorastenci Igor Žofčák a Gabriel Pavlulik. Zmeny boli prospešné, lebo ŠK Zemplín bol najlepším tímom jari a v konečnej tabuľke sa vyšplhal na 2. priečku, keď od prvenstva ho delili 2 body. To, čo sa pred začiatkom jari zdalo utópiou, nakoniec mohlo byť skutočnosťou, lebo Michalovčanom chýbal na postup jediný gól! Stačilo doma zdolať Krásnu n/H aspoň 1:0 (zápas sa skončil 0:0)…

Výsledky FK Zemplín VTJ/ŠK Zemplín: Lipany 1:1 a 0:3, Veľké Kapušany 0:2 a 2:1, Svit 1:0 a 3:1, Turňa nad Bodvou 2:3 a 2:0, Stará Ľubovňa 1:0 a 0:1, Bardejovská Nová Ves 1:0 a 2:0, Spišská Nová Ves 2:0 a 1:1, Prešov B 0:1 a 2:1, Trebišov 2:3 a 2:2, Lokomotíva Košice 2:1 a 4:0, Krásna nad Hornádom 0:1 a 0:0, Vranov nad Topľou 0:1 a 4:2, Veľký Šariš 4:1 a 5:2, Humenné B 2:0 a 5:2, Stropkov 1:3 a 4:0.

Súpiska FK Zemplín VTJ/ŠK Zemplín: Moroz, Čeklovský – Senjuž, F. Dudáš, Marjov, D. Vasiľ, R. Gabák, Serdy, M. Juhás, R. Čižmár, Uhľár, Maščeník, Capík, Hloušek, Poľaško, J. Soták, Beňák, R. Pavlišin, I. Žofčák, Krivjančin, A. Devečka, M. Čižmár, Siksa, Hajdučko, J. Beňo, Pavlulik, Kozár, Topoľančin, Micák, Firda. Tréneri Karol Kráľ, od 12. kola Fridrich Bliščák, od 14. kola Karol Kisel, od 21. kola Fridrich Bliščák.

2000/01

1990/91 – 1999/2000

1999/2000

Skúsenosti nazbierané v II. lige uplatňovalo mužstvo Zemplína v najvyššej regionálnej súťaži 1999/2000. Klub však doznal radikálnych zmien. Odstúpila celá správna rada aj s prezidentom Štefanom Vargom. Žezla sa ujal Anton Titko so svojimi novými spolupracovníkmi. Trénerom zostal už len sám Jozef Štafura, a aj jeho vymenil od januára 2000 Ján Zuzčin. Hráčsky kolektív sa ani tentoraz neobišiel bez zmien. Nehral už Pavol Diňa, ktorý nedokončil v mužstve ani predchádzajúci ročník. Odišli aj Ján Gajdoščík, Juraj Sabol, Ján Fröhlich a hráči, ktorí dostávali menej príležitostí. Zase prišlo množstvo nových tvárí – Peter Kašník, František Dudáš, Milan Siksa, Ján Hajdúch, Martin Čižmár, Adrián Devečka, Tomáš Sabo, Richard Čižmár, Marián Juhás, Martin Hloušek, Marián Varga, Jozef Baník, Branislav Poľacký, Ukrajinci Andriy Gircha a Konstyantyn Larin a z vojenčiny sa vrátil Ľuboš Uhľár. Káder sa teda, najmä v odvetnej časti zmenil na nepoznanie. Nové vedenie preto postavilo pred mužstvo jednoznačný cieľ – opäť návrat do II. ligy. Štart do nového ročníka malo podľa predstáv. Deväť kôl nenašlo premožiteľa a bolo na čele súťaže. V desiatom však prišla nečakaná porážka vo Veľkom Šariši (0:1) a strata prvenstva. Z kádra museli odísť niektorí hráči, ktorí nepodávali požadované výkony. Od polovice októbra pribudol k Štafurovi na trénerskú lavičku Andrej Daňko. Spolu to dotiahli k jesennému prvenstvu o 2 body pred Čaňou. Optimizmus však schladil debakel v predohrávanom zápase prvého jarného kola v Lipanoch 0:5 a prehra doma v úvodnom jarnom súboji s Rožňavou 1:2, po ktorej kleslo mužstvo na 3. priečku. Situáciu využila Čaňa, ktorá postupne získala pred Zemplínom až 9-bodový náskok. Michalovčania sa potom síce spamätali, náskok lídra stiahli na 4 body, ale do II. ligy postúpila Čaňa.

Výsledky FK Zemplín VTJ: Lipany 5:0 a 0:5, Humenné B 1:1 a 2:0, Veľké Kapušany 3:2 a 0:1, Rožňava 3:1 a 1:2, Svit 2:2 a 2:0, Sobrance 3:0 a 4:3, Čaňa 1:0 a 1:2, Vranov nad Topľou 1:0 a 1:0, Prešov B 2:0 a 0:2, Veľký Šariš 0:1 a 2:0, Svidník 3:0 a 1:0, 1. FC Košice B 2:2 a 3:2, Stará Ľubovňa 3:2 a 1:2, Turňa nad Bodvou 2:0 a 1:1, Trebišov 1:1 a 2:0.

Súpiska FK Zemplín VTJ: Moroz, Komenda, Poľacký – Senjuž, D. Vasiľ, Capík, Fröhlich, Uhľár, Larin, Marjov, Poľaško, R. Čižmár, Gircha, Kozár, Baník, M. Koleník, Hloušek, Kašník, Marián Varga, Maliňák, M. Juhás, Maščeník, T. Sabo, Firda, A. Devečka, R. Gabák, J. Soták, F. Dudáš, M. Čižmár, Siksa, Hajdúch, Surmin. Tréneri: Jozef Štafura, od jari Ján Zuzčin.

1999/2000

1998/99

Sedemročný sen Michalovčanov o návrate do vyššej súťaže sa teda splnil. V II. lige však pribudli aj väčšie starosti. Na trénerskú lavičku zasadol po ročnej pauze Štefan Potoma a post asistenta zaujal bývalý úspešný prvoligový hráč Michal Kopej. Opäť odišli niektorí hráči – Gabriel Lukáčik, Dušan Sninský, Ján Kohút, Miroslav Ondomiši, Marián Plančár, Vasile Pop a Róbert Harčár. Aj nových prišlo neúrekom – Juraj Sabol, Vladimír Sivý, Róbert Senderák, Branislav Labant, Stanislav Pepich, Marián Molnár, Sergej Gozda, Marek Valenčin, brankár Martin Mindžák a vrátili sa Ján Gajdoščík a Jaroslav Hrišo. Väčšina z nich však toho veľa nenahrala a odišla. Napríklad Ukrajinec Gozda, ktorý rozhodol o výhre v Trebišove, odohral len 5 zápasov. FK Zemplín VTJ mal úspešný vstup do sezóny, keď prehral v Piešťanoch 3:4, doma zdolal Šaľu 2:1 a zvíťazil v Trebišove 1:0. V 4. kole sa však doma potkol s Ličartovcami 0:2. Táto prehra a potom v Leviciach a opäť doma s Podbrezovou 0:1 ukázali, že Michalovčania to nebudú mať v tejto súťaži ľahké. Po 9. kole sa ocitli na predposlednom mieste tabuľky a na tom skončili aj v konečnom účtovaní, keď za nimi bol len Vranov n/T. Preto stojí za to, spomenúť aspoň dielčie úspechy mužstva v druholigovom účinkovaní, ktorými boli víťazstvá doma nad Piešťanmi, Trebišovom, Lokomotívou Košice, Jelšavou a remízy v Šali, Podbrezovej a vo Vranove. Tieto výsledky nestačili na úspešné umiestnenie, a tak po roku musel Zemplín II. ligu opustiť. V závere súťaže vedenie klubu hľadalo nápravu vo výmene trénerov a od 23. kola duo Potoma – Kopej nahradili Jozef Štafura a Ján Varga, ale ani to nepomohlo druhú ligu zachrániť.

Výsledky FK Zemplín VTJ: Piešťany 3:4 a 2:1, Šaľa 2:1 a 0:0, Trebišov 1:0 a 3:0, Ličartovce 0:2 a 0:1, Levice 0:2 a 1:4, Podbrezová 0:1 a 1:1, ŠKP Devín 2:4 a 0:0, Vranov nad Topľou 0:0 a 2:1, Lokomotíva Košice 0:2 a 3:0, Slovan Bratislava B 1:1 a 0:1, Jelšava 0:2 a 4:1, Stropkov 0:0 a 1:2, Nováky 1:3 a 1:2, Púchov 1:6 a 0:4, Nové Zámky 2:2 a 0:3, Dunajská Streda 1:3 a 0:3, Senec 1:1 a 0:2.

Súpiska FK Zemplín VTJ: Mindžák, Komenda, Moroz – Kozár, D. Vasiľ, Senjuž, P. Danko, Maliňák, Valenčin, M. Koleník, Hreňo, Capík, Hrišo, Surmin, Ivanko, R. Gabák, Gozda, Fröhlich, I. Vasiľ, Marjov, M. Molnár, Diňa, Poľaško, Gajdoščík, Pepich, J. Sabol, B. Labant, J. Soták, Senderák, Sivý, Ďurian, Maščeník. Tréneri Štefan Potoma, od 23. kola Jozef Štafura.

1998/99

1997/98

V tomto ročníku sa michalovskí funkcionári netajili postupovými ambíciami. Káder opustili Jaroslav Hrišo, Rastislav Beličák, Jozef Štuň, Marcel Šimon a druhýkrát odišli aj Ľubomír Micák a Jaroslav Gomboš. Medzery sa podarilo zaceliť kvalitnými futbalistami. Prišli Pavol Diňa, Rastislav Gabák, Štefan Gabria, Ján Kohút, Marián Plančár, Róbert Harčár, Ľudovít Ďurian, Rumun Vasile Pop a vrátil sa Miroslav Ondomiši. Opäť sa menili aj trénerské posty, keď Štefana Potomu s Fridrichom Bliščákom nahradili Jozef Pižňarský a Ľubomír Babjak. Vstup do novej sezóny sa mužstvu veľmi nevydaril, ale po víťazstvách v Spišskej Novej Vsi 1:0, v Krompachoch 3:2 a v Turni n/B 2:1 už bolo v tabuľke tretie a po 11. kole sa vyhuplo na čelo. Z vedúcej pozície len dvakrát ustúpilo Dubovej, ale nakoniec súťaž vyhralo so 4-bodovým náskokom pred rezervou Tatrana Prešov a od tretích Krompách malo až o 9 bodov viac. Zemplínu sa tak po siedmich rokoch podaril návrat do druhej najvyššej súťaže – II. ligy (predtým to bola I. SNL). Bolo tak trochu paradoxné, že pri kolektíve skončili svoje účinkovanie tréneri Pižňarský a Babjak, ktorí mužstvo priviedli k treťoligovému prvenstvu. Možno vedenie klubu túto zmenu urobilo s dobrým úmyslom, vo vyššej súťaži ešte viac skvalitniť trénerské posty.

Výsledky FK Zemplín VTJ: Prešov B 1:0 a 1:1, Svit 0:2 a 1:0, Rožňava 1:2 a 2:0, Veľký Šariš 2:1 a 0:1, Spišská Nová Ves 1:0 a 1:0, Veľké Kapušany 1:1 a 2:0, Krompachy 3:2 a 2:0, Spoje Košice 2:4 a 2:0, Lipany 3:0 a 3:2, Turňa nad Bodvou 2:1 a 3:1, Giraltovce 4:0 a 0:1, Svidník 1:1 a 3:0, Bardejovská Nová Ves 3:1 a 3:4, Dubová 0:1 a 3:2, 1. FC Košice B 3:0 a 3:2.

Súpiska FK Zemplín VTJ: Moroz, Komenda – Fröhlich, Chalčák, R. Gabák, I. Vasiľ, Capík, Ďurian, G. Lukáčik, Harčár, Marjov, Dzurjo, Senjuž, Pop, Surmin, J. Soták, Diňa, Gomboš, Kozár, M. Plančár, Maliňák, Ondomiši, M. Koleník, Š. Gabria, Sninský, J. Kohút. Tréner Jozef Pižňarský.

1997/98

1996/97

V lete 1996 sa situácia v FK Zemplín, ku ktorému do názvu pribudlo VTJ, postupne začala stabilizovať. Odišli „požičaní“ hráči Marek Hirko, Jozef Tóth, Roman Gabria, Miloš Kandráč, Martin Babin a klub za nich získal kvalitnú náhradu. Do mužstva prišli Jaroslav Hrišo, Ján Fröhlich, Gabriel Lukáčik, Jozef Maliňák, Rastislav Beličák, Marcel Šimon, Jozef Štuň a ďalší. V zostave sa už začali postupne objavovať aj odchovanci Tomáš Kozár a Martin Koleník. Kladne sa to prejavilo na výkonoch a konečnom 7. mieste v III. lige Východ 1996/97. Zmeny nastali aj vo vedení klubu. Bola vytvorená nová správna rada a funkciu prezidenta prevzal dlhoročný člen výboru Štefan Varga. Trénerského kormidla sa ujal Štefan Potoma a asistentom aj manažérom bol naďalej Fridrich Bliščák. Nový kolektív sa slabšie rozbiehal, keď prehral v Prešove s Tatranom B, doma nedokázal zdolať Družstevnú a podľahol aj vo Svite. Prvé víťazstvo dosiahol až vo 4. kole nad silnými Krompachmi 3:2. Vonku získal prvý bod v Bardejovskej Novej Vsi za remízu 2:2 a v 8. kole aj prvé víťazstvo v cudzom prostredí – v Giraltovciach 2:1. Neskôr Michalovčania triumfovali aj vo Svidníku a Dubovej, a tak zimovali na solídnom 10. mieste. Na jar sa už prejavila väčšia zohratosť kolektívu a k 18 bodom z prvej polovice pridalo mužstvo k odvete až 28 a od 20. kola si „vyárendovalo“ v tabuľke 7. miesto, na ktorom aj skončilo. Jarný vzostup naznačil ambície celku pre ďalšie obdobie a aj pre funkcionárov bol inšpiráciou na vytýčenie vyšších cieľov pre tím.

Výsledky FK Zemplín VTJ: Prešov B 0:1 a 1:0, Družstevná 1:1 a 3:0 kont. (pôvodne 2:2), Svit 0:2 a 3:1, Krompachy 3:2 a 0:1, Bardejovská Nová Ves 2:2 a 3:2, Veľké Kapušany 0:0 a 1:2, 1. FC Košice B 1:3 a 2:1, Giraltovce 2:1 a 2:0, Lipany 1:1 a 0:3, Rožňava 0:6 a 4:0, Spišská Nová Ves 0:0 a 1:1, Svidník 3:2 a 1:2, Ličartovce 1:1 a 0:2, Dubová 1:0 a 3:0, Turňa nad Bodvou 1:2 a 1:0.

Súpiska FK Zemplín VTJ: Moroz, Komenda, Mindžák – Senjuž, Kiršner, Sninský, M. Nemčík, Marjov, M. Koleník, Dzurjo, Marcinov, Hrišo, Suchý, Capík, J. Skalka, Fröhlich, Hudec, G. Lukáčik, Gorej, Maliňák, I. Vasiľ, Micák, A. Ihnát, Surmin, Horváth, Beličák, Kozár, M. Šimon, Gomboš, Štuň. Tréner Štefan Potoma.

1996/97

1995/96

Dvojnásobne zmarený pokus o postup do II. ligy kruto postihol michalovský futbal. V prvej polovici sezóny FK Slopod Zemplín ešte ako-tak účinkoval, ale odvážne ciele hlavného sponzora sa pomaly začali rúcať. Klub sa postupne dostával do finančnej krízy a tá spôsobila viaceré zmeny. Pred sezónou prevzali mužstvo domáci tréneri Fridrich Bliščák a Milan Lukáč, ale od polovice októbra 1995 aj tých nahradil Jozef Štafura. Odišli aj hráči Dušan Török, Július Surmin, Stanislav Rada, Michal Leško, Jozef Ďurček a niektorí ďalší, ktorí hrali málo. Mužstvo odštartovalo celkom dobre a po 7. kole bolo ešte na 8. priečke, potom však prišla domáca potupná prehra s Dubovou 0:3 a v Lipanoch 0:4 a pre nevýrazné výsledky urobil sponzor spomínané trénerské zmeny. Od 1. novembra sa udiala aj výmena na poste manažéra klubu, keď Gabriela Basandu nahradil Ján Hamadej. To hlavné však prišlo až v zimnej prestávke. Predzvesťou boli informácie v tlači o tom, že klubová kasa je prázdna a hráči napísali petíciu, že nenastúpia na zápas 15. kola. Zápas však bol pre nepriaznivé počasie presunutý o týždeň a po jednaniach mužstvo predsa nastúpilo. „Výbuch“ prišiel s novým rokom 1996. Sponzor presunul takmer celý káder do Zalužíc a odtiaľ postupne „expedoval“ hráčov do rôznych klubov. Tak boli Zalužice prestupnou stanicou pre týchto hráčov: Norbert Belán, Lamine Diagne, Rastislav Ďorď, Štefan Grendel, Marek Lukáč, Souleymane Fall, Jaroslav Gomboš a Marek Gadžo. Odišli aj Ľubomír Micák, Rastislav Tomovčík a Ľubomír Mati. Po tejto transakcii odstúpila od klubu aj firma Slopod. Rok 1996 začal klub pod názvom FK Zemplín na čele s novým dočasným predsedom Júliusom Sabom. Vrátil sa Fridrich Bliščák na trénerskú a manažérsku stoličku. Mužstvo však prakticky neexistovalo, a tak v odvete pokračovali chlapci, ktorí prišli z dorastu, a hráči, ktorých zo súcitu poskytli ostatné kluby – z Vranova Jozef Tóth a Dušan Durkaj, z Humenného Roman Gabria a Martin Babin, z Trebišova Marek Hirko a Miloš Kandráč, z Budkoviec Vladimír Moroz a Viktor Senjuž. Vrátil sa aj odchovanec Dušan Sninský z Banskej Bystrice. Takto pozliepané mužstvo pochopiteľne nedosahovalo žiadúce výsledky a skončilo až na 13. mieste tabuľky.

Výsledky FK Slopod Zemplín/FK Zemplín: Vranov nad Topľou 1:2 a 0:3, Svidník 4:0 a 1:2, Krompachy 2:5 a 0:1, Bardejovská Nová Ves 3:0 a 0:2, Snina 2:1 a 6:0, Giraltovce 0:1 a 1:0, Dubová 0:3 a 0:1, Lipany 0:4 a 4:2, Družstevná 2:1 a 0:0, Spišská Nová Ves 1:2 a 0:1, Ličartovce 4:0 a 2:3, Svit 1:2 a 2:2, 1. FC Košice B 0:2 a 1:2, Jelšava 1:3 a 1:3, Prešov B 1:0 a 0:4.

Súpiska FK Slopod Zemplín/FK Zemplín: Belán, Mindžák, Moroz – Gorej, V. Kročko, Marjov, Kozár, Capík, Vaľo, Sninský, M. Leško, Ďorď, Babin, M. Lukáč, Hulák, Fall, I. Vasiľ, Senjuž, Diagne, Hirko, M. Palša, Micák, R. Tomovčík, Mati, M. Kandráč, J. Tóth, Soták, Dzurjo, Hajdúk, Š. Grendel, M. Nemčík, J. Sabol, Gadžo, D. Durkaj, Gomboš, R. Gabria. Tréneri Fridrich Bliščák, od októbra 1995 Jozef Štafura, od jari Fridrich Bliščák.

1995/96

1994/95

Súťaž bola reorganizovaná. Namiesto dvoch boli vytvorené tri skupiny III. ligy podľa krajov. Ubudli mužstvá zo stredného Slovenska Nováky, Rimavská Sobota, Handlová, Bytča, Martin, Kysucké Nové Mesto a Považská Bystrica. Tým úroveň pochopiteľne poklesla. Michalovciam sa tak zvýšili šance na prvenstvo. Bolo zavedené aj nové hodnotenie – za víťazstvo sa už udeľovali 3 body. Na čele klubu bol ako prezident majiteľ firmy Slopod Marián Kelemen a manažérom sa stal Gabriel Basanda. Opäť došlo k zmene aj na trénerských postoch. Mužstvo prevzali ostrieľaní kozáci Ján Petrák a Stanislav Rýchlik. Prišli aj ďalšie kvalitné posily – Rastislav Ďorď, Dušan Török, Michal Leško, Jozef Ďurček, prvýkrát v histórii klubu aj černosi zo Senegalu Souleymane Fall a Lamine Diagne a v tíme za začali objavovať i odchovanci Marcel Nemčík, Zdeno Marjov, Peter Mandzák, Milan Capík, Peter Komenda a Miloš Gorej. FK Slopod Zemplín si v súťaži počínal veľmi dobre. Tri kolá pred koncom bol ešte na vedúcej pozícii. Nakoniec však opäť administratívnym zásahom prišiel o prvenstvo a postup do II. ligy. Štyri kolá pred koncom sa totiž zo súťaže odhlásili Budkovce, a tým boli všetky ich výsledky anulované. Michalovciam tak odrátali 6 bodov (vyhrali doma aj v Budkovciach) a o bod ich v tabuľke predstihla Rožňava. Druhý zmarený pokus Zemplínčanov o postup mal potom veľmi vážne dôsledky, ktoré klub doslova zruinovali hráčsky aj materiálne.

Výsledky FK Slopod Zemplín: Lubeník 3:0 a 2:1, Lipany 5:1 a 0:1, Vranov nad Topľou 3:1 a 2:0, Bardejovská Nová Ves 5:1 a 1:2, Poprad 1:1 a 4:0, Snina 3:2 a 2:2, Svit 0:2 a 4:1, Giraltovce 1:2 a 2:1, Rožňava 2:1 a 0:3, Svidník 1:0 a 2:0, Spišská Nová Ves 1:1 a 6:1, Dubová 4:0 a 0:1, Prešov B 0:1 a 7:0, Družstevná 2:0 a 6:2, anulované výsledky Budkovce 2:1 a 1:0.

Súpiska FK Slopod Zemplín: Belán, Komenda, Ďurček – R. Tomovčík, Capík, R. Vojtovič, Ďorď, M. Lukáč, Dankanin, Török, Marjov, Š. Grendel, Gorej, Nagy, Mati, Mandzák, Surmin, Diagne, Gomboš, M. Nemčík, Gadžo, Berta, Micák, Varmeďa, Rada, Fall, M. Leško. Tréneri Ján Petrák a Stanislav Rýchlik.

1994/95

1993/94

Počnúc týmto ročníkom bola zrušená II. SNL, ktorá sa hrala v dvoch skupinách. Boli vytvorené dve skupiny III. ligy (mužstvo hralo vo východnej). Išlo len o zmenu názvu. Michalovce už hrali pod novým názvom FK Slopod Zemplín. Firma Slopod pod majiteľskou taktovkou Mariána Kelemena vkročila do diania v klube ráznym spôsobom. Manažérom sa stal Ján Hamadej, prišiel aj nový tréner Marián Kuchta s asistentom Alexandrom Sopkom. Pochopiteľne, že došlo aj k obmene hráčskeho kádra, ktorý sa veľmi skvalitnil. Odišli Ján Gajdoščík, Nikolaj Lipinskij, Víťazoslav Lukáčik, Marek Ondrík, Peter Geroč, Ľubomír Dulovič, Marek Hrinda či Pavol Roško. Namiesto nich prišli ozajstné posily – Marek Lukáč, Tomáš Gerich, Štefan Grendel, Peter Furda, Cyril Stachura a vrátili sa aj Michal Vasiľ s Dušanom Varmeďom. Mužstvo začalo dosahovať lepšie výsledky, zvýšili sa najmä produktivita, keď nastrieľalo 66 gólov, kým rok predtým iba 38. Tým sa zlepšilo aj postavenie v tabuľke. Po predchádzajúcom 12. mieste sa naskytala šanca na návrat do vyššej súťaže, ktorou už bola II. liga. V závere sezóny sa však diali prečudesné veci. Svidník a Budkovce, ktorí spolu zvádzali urputný boj o postup, v poslednom kole zvíťazili v Spišskej Novej Vsi 6:0, resp. v Poprade 9:0. Riadiaci orgán odhalil manipuláciu s výsledkami a túto dvojicu pripravil o možnosť postupu. Vyššie tak mali ísť tretie Michalovce. Nestalo sa, pretože v II. lige bola ponechaná rezerva 1. FC Košice, ktorá podľa regulí mala túto súťaž opustiť.

Výsledky FK Slopod Zemplín: Bardejovská Nová Ves 2:1 a 0:1, Nováky 2:3 a 5:0, Martin 2:0 a 1:1, Vranov nad Topľou 2:2 a 1:2, Bytča 3:1 a 1:0, Budkovce 0:1 a 2:0, Poprad 1:0 a 1:0, Handlová 1:1 a 3:0, Kysucké Nové Mesto 5:0 a 2:1, Rimavská Sobota 4:1 a 1:1, Lubeník 3:0 a 3:1, Družstevná 0:1 a 2:0, Spišská Nová Ves 5:1 a 2:1, Svidník 3:0 a 0:2, Považská Bystrica 2:0 a 7:1.

Súpiska FK Slopod Zemplín: Belán, Ľ. Zajac, Kerekeš – Micák, Ostojič, Surmin, Apiar, Varmeďa, Zošš, Rada, M. Vasiľ, Savka, Furda, Ščur, M. Lukáč, Š. Grendel, Gerich, C. Stachura, Mati, Gomboš, R. Tomovčík, Gadžo. Tréner Marián Kuchta.

1993/94

1992/93

Výmeny trénerov sa v posledných rokoch stali v Michalovciach pravidlom. V tejto sezóne zasadol na lavičku FK Zemplín Alexander Nagy, ktorého však už po 9. kolách nahradil Michal Varga. I keď zase nastal v mužstve veľký pohyb, kvalita bola rovnaká a opäť len 12. miesto. A to bol kolektív po jesennej časti dokonca posledný! Z predchádzajúceho ročníka už v kádri nefigurovali brankár Ľubomír Babjak, Ján Guziar, Vojtech Bursík, Vladimír Uličný, Alexander Sopko, Miroslav Vaňuš, Igor Dulovič a Ján Leško. Novými boli odchovanci Rastislav Vojtovič, Marek Gadžo, Marek Ondrík a Marek Hrinda, z iných oddielov prišli Víťazoslav Lukáčik, Marcel Apiar, Norbert Belán či Ukrajinci Michail Savka, Nikolaj Lipinskij, Roman Ščur a Lotyš Harald Sprogis. Tento veľký pohyb nebol veľmi na osoh a trénerom narobil veľa starostí. Jar vyšla mužstvu oveľa lepšie, a to aj vďaka tomu, že stále zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu v klube pomohla zažehnať súkromná firma Slopod, túžiaca povzniesť michalovský futbal, ktorý sa vytratil z celoslovenskej scény. Michalovčania predvádzali v odvete jeden z najkrajších futbalov v súťaži. Oporou bol Gajdoščík, ktorý jediný odohral všetky zápasy a strelil aj najviac gólov (12). Preto si ho vyhliadol Ružomberok, kam po skončení sezóny aj prestúpil.

Výsledky FK Zemplín: Bytča 1:4 a 0:0, Spišská Nová Ves 1:3 a 3:2, Považská Bystrica 3:3 a 2:2, Bardejovská Nová Ves 3:2 a 1:0, Vranov nad Topľou 1:1 a 0:1, Stropkov 1:4 a 1:0, Rimavská Sobota 1:2 a 2:5, Giraltovce 0:3 a 4:0, Poprad 0:1 a 0:1, Ružomberok 0:1 a 2:2, Bardejov 0:1 a 0:2, Martin 0:1 a 2:0, Lubeník 2:0 a 1:3, Kysucké Nové Mesto 3:1 a 3:0, Budkovce 0:2 a 1:2.

Súpiska FK Zemplín: Ľ. Zajac, Belán, Marek Hrinda – R. Tomovčík, Roško, Gajdoščík, Zošš, Micák, Ľ. Dulovič, Dankanin, Biačko, Surmin, Ondrík, Mati, V. Lukáčik, Gomboš, P. Geroč st., R. Vojtovič, Ščur, Savka, Apiar, Sprogis, Berta, Gadžo, Lipinskij, Rendoš, Major, Rada. Tréneri Alexander Nagy, od 10. kola Michal Varga.

1992/93

1991/92

Po zostupe do II. SNL sa trénerského žezla v ŠK Zemplín chopil znovu Fridrich Bliščák, ktorému asistoval bývalý hráč Jozef Uchaľ. Sezónu však dokončil nový tajomník klubu Ján Varga. Opäť sa menila aj funkcia predsedu futbalového oddielu – Eduarda Mihálika vystriedal Igor Remák. Účinkovanie mužstva v II. SNL 1991/92 už nebolo tak úspešné ako päť rokov predtým a Zemplín nemohol ani len pomýšľať na návrat do vyššej súťaže. Noví tréneri sa museli zaobísť bez Romana Gála, Františka Čajku, Jaroslava Bodnára, Mariána Paňka, Ivana Lukáča, Michaila Lovsku, Vasilija Gumenjaka a odišli aj Michal Vasiľ či Jaroslav Čechovič. Opäť prišlo množstvo nových futbalistov a tréneri mali ťažkú úlohu vytvoriť z nich kvalitný celok. Do mužstva sa vrátil Peter Geroč a po pätnásťročných potulkách po prvoligových tímoch Pavol Stričko. Ďalšími novými boli Július Surmin, Ľubomír Dulovič, Roman Berta, Vladimír Uličný, Miroslav Vaňuš, Ukrajinec Alexander Sopko a vlastní odchovanci Jaroslav Dankanin, Ľubomír Zajac, Rastislav Tomovčík a Ľubomír Mati. Surmin sa hneď stal najlepším strelcom mužstva s 9 gólmi, ale Zemplín ich dal spolu len 36, a to stačilo iba na 9 víťazstiev a zisk 26 bodov, čo prinieslo len konečné 12. miesto. V polovici sezóny sa opäť menil aj názov klubu a od 1. januára 1992 namiesto ŠK to bol FK Zemplín Michalovce.

Výsledky ŠK Zemplín/FK Zemplín: Bardejov 1:3 a 2:3, Banská Bystrica B 1:1 a 2:1, Bytča 1:4 a 1:1, Budkovce 2:3 a 0:3, Čadca 1:0 a 0:3, Stropkov 0:5 a 1:0, Ružomberok 3:2 a 0:3, Bardejovská Nová Ves 3:3 a 2:0, Spišská Nová Ves 0:0 a 0:0, Lubeník 4:0 a 0:0, Trebišov 1:2 a 1:0, Kysucké Nové Mesto 4:0 a 0:2, Vranov nad Topľou 2:3 a 4:3, Giraltovce 0:0 a 0:2, Rimavská Sobota 0:4 a 1:1.

Súpiska ŠK Zemplín/FK Zemplín: Ľ. Zajac, Babjak – P. Geroč st., I. Dulovič, R. Tomovčík, Mati, Gajdoščík, J. Leško, Surmin, Bursík, Micák, Vaňuš, Gomboš, Guziar, P. Stričko, Sopko, Roško, J. Žarnay, Ľ. Dulovič, Uličný, Berta, Ľ. Čižmár, Dankanin, Rendoš. Tréneri Fridrich Bliščák, od 28. kola Ján Varga.

1991/92

1990/91

Ročník I. SNL 1990/91 bol pre michalovský futbal posledným v tejto súťaži, ktorú od leta 1993 nahradila II. liga. Zemplín skončil na predposlednom 15. mieste so ziskom 24 bodov. Aj keď sa Michalovčania po slabej jeseni (11 bodov a skóre 17:31) v odvete zlepšili a pridali k nim 13 bodov (16:23), nestačilo to, lebo na záchranu bolo potrebné získať aspoň o štyri body viac. Len 9 víťazstiev v 30 zápasoch bola slabá bilancia. Nielen mužstvo, ale celý klub potom zastihli ďalšie zmeny. Predseda futbalového oddielu Jaroslav Pado prenechal stoličku bývalému úspešnému hráčovi Zemplína Eduardovi Mihálikovi a vo funkcii tajomníka Štefana Czetöho vystriedal Marián Kravetz. Lodivod Jozef Pižňarský vydržal na lavičke iba polsezónu, pretože po nevydarenej jeseni ho v závere roka 1990 nahradil Ondrej Singer. Veľký pohyb nastal v hráčskom kádri. Odišli Ľubomír Bednár, Vojtech Juraško, Pavol Sütö, Ján Lišivka, Milan Ondo, Ján Chochol a po dvanástich sezónach (odohral 283 duelov) skončil aktívnu činnosť Michal Varga. Do mužstva prišlo aj dosť nových hráčov – Jaroslav Bodnár, Jaroslav Čechovič, František Rendoš a od 13. kola prvýkrát v histórii aj hráči spoza hraníc Ukrajinci Ivan Lukáč, Michail Lovska a Vasilij Gumenjak. Ako sa ukázalo, odchod skúsených hráčov bol citeľný, noví ich dostatočne nenahradili, a tak sa mužstvo ocitlo v II. SNL. Skončila sa tiež patronátne éra závodu Vihorlat a po 28 rokoch sa klub vrátil na tradičný názov ŠK Zemplín Michalovce.

Výsledky TJ Zemplín Vihorlat: Humenné 1:3 a 0:0, ŠKP Bratislava 1:0 a 3:1, Stropkov 1:2 a 0:0, Levice 0:2 a 0:4, Hurbanovo 0:4 a 2:1, Jelšava 0:2 a 0:1, Lokomotíva Košice 0:3 a 0:2, Trnava 0:2 a 1:2, Spoje Bratislava 2:1 a 1:2, VSS Košice 0:4 a 3:1, Šaľa 2:0 a 2:2, Žilina 3:5 a 0:0, Považská Bystrica 3:2 a 0:5, Senica 0:2 a 3:1, Senec 1:1 a 1:1.

Súpiska TJ Zemplín Vihorlat: Babjak – Roško, Gomboš, Ľ. Čižmár, R. Tomovčík, Gál, P. Tomko, Čajka, Gajdoščík, Jar. Bodnár, Biačko, Guziar, J. Leško, J. Žarnay, Kočerha, Paňko, Gumenjak, Bursík, Harbuľák, I. Lukáč, Micák, M. Vasiľ, Sepeši, Lovska, Rendoš, Čechovič. Tréneri Jozef Pižňarský, od jari Ondrej Singer.

1990/91

1980/81 – 1989/90

1989/90

Účinkovanie michalovského mužstva v I. SNL 1989/90 bolo akoby kópiou predchádzajúceho ročníka. Opäť 12. miesto a opäť dva body od piatej pozície, ibaže Zemplínčania boli štedrejším hostiteľom, keď doma prehrali štyri zápasy, znovu aj s Hurbanovom tým istým výsledkom ako pred rokom 1:2. Na trénerskej lavičke vystriedal Fridricha Bliščáka skúsený harcovník Vojtech Malaga. Ten sa musel zaobísť bez najlepšieho strelca uplynulej sezóny Petra Geroča, ktorý odišiel do prešovského Tatrana. Neskôr v zime skončili aj skúsení Štefan Kondor a Ján Varga. Prišli ale viacerí noví hráči – Peter Sepeši, František Čajka, Ľubomír Bednár, Slavomír Kočerha, vrátil sa Ján Harbuľák z Nitry a pribudli aj vlastní odchovanci Jaroslav Gomboš a Ján Gajdoščík. Spoločenské zmeny priniesli aj výmenu funkcionárov. Do vedenia prišli noví, neskúsení ľudia a ako sa ukázalo v ďalších ročníkoch, nastal úpadok michalovského futbalu, ktorý bol väčší, než sa predpokladalo. Po skončení súťaže účinkovanie pri mužstve ukončil tréner Malaga, ktorého nahradil Jozef Pižňarský.

Výsledky TJ Zemplín Vihorlat: Prievidza 0:4 a 4:1, Senica 0:1 a 0:4, Spoje Bratislava 0:1 a 1:3, Hurbanovo 1:1 a 1:2, Levice 1:0 a 0:7, Lokomotíva Košice 0:1 a 2:0, Humenné 2:1 a 1:2, Jelšava 1:4 a 2:0, Šaľa 1:0 a 0:0, Žilina 1:4 a 3:0, Čadca 4:1 a 2:1, Senec 0:1 a 1:1, ZŤS Košice 0:0 a 1:0, Prešov 1:4 a 1:4, Trebišov 3:1 a 4:2.

Súpiska TJ Zemplín Vihorlat: Babjak – J. Žarnay, Kočerha, M. Varga, Ľ. Čižmár, Ján Varga, Gál, Paňko, Chochol, M. Vasiľ, Gajdoščík, Ľ. Bednár, Harbuľák, Guziar, Gomboš, Juraško, Kondor, Sütö, Sepeši, Bursík, Kočerha, Čajka, M. Ondo, J. Lišivka, Harčarík. Tréner Vojtech Malaga.

1989/90

1988/89

Futbalisti TJ Zemplín Vihorlat nedokázali nadviazať na predošlú sezónu I. SNL, v ktorej skončili tesne za medailovým umiestnením. Teraz obsadili až 12. miesto, keď z 30 zápasov vyhralo iba 8, zato na svoje konto si pripísali až 11 nerozhodných výsledkov. Aj skóre mali tentoraz pasívne – 37:41. Postavenie v spodnej polovici tabuľky sa nečakalo, pretože prišlo viacero nových hráčov. Káder vystužili Marián Paňko, Ján Lišivka, Ján Guziar, Roman Gál, Vojtech Bursík aj odchovanci Ľubomír Micák a Milan Ondo. Druhý raz však odišiel strelec Vladimír Vankovič a to opäť bola nenahraditeľná strata. V tomto ročníku už neobliekali michalovský dres ani Radek Sasák, Jozef Porvaz, Ladislav Krivák a ďalší hráči. Vankoviča sa strelecky snažil nahradiť Geroč, ktorý dal 11 gólov, ale k nemu sa pridali len Čižmár so 7 gólmi a Žarnay dal 5, a to bolo málo. Mužstvo si dobre viedlo na domácom trávniku, keď prehralo len s Hurbanovom a pri vyrovnanosti tímov ho to stálo lepšie umiestnenie, lebo piata Prievidza získala len o 2 body viac. Vonku sa Zemplínu nepodarilo zvíťaziť ani raz, ale dokázal remizovať v Prešove, Humennom, Šali, Hurbanove a na ihrisku bratislavských Spojov. Po skončení ročníka sa s mužstvom rozlúčili tréneri Fridrich Bliščák a Jozef Pižňarský, ktorí boli pri kormidle dva roky.

Výsledky TJ Zemplín Vihorlat: Senica 1:1 a 0:1, Jelšava 1:2 a 2:0, Levice 3:1 a 1:3, Humenné 3:3 a 1:1, Šaľa 3:0 a 2:2, Čadca 0:1 a 3:1, Prešov 3:3 a 0:0, ZŤS Košice 1:4 a 1:1, Trebišov 3:1 a 0:3, Považská Bystrica 0:4 a 0:0, Hurbanovo 1:2 a 1:1, Prievidza 1:0 a 0:1, Stropkov 0:1 a 2:1, Žilina 1:1 a 0:1, Spoje Bratislava 1:1 a 2:0.

Súpiska TJ Zemplín Vihorlat: Babjak, Palovčák, Marián Hrinda – Paňko, Kočiš-Kovaľ, P. Geroč st., M. Kapráľ, J. Žarnay, J. Leško, Juraško, Micák, Ľ. Čižmár, Kríž, Ján Varga, Bursík, M. Vasiľ, M. Ondo, Sütö, Gál, M. Varga, Guziar, Kondor, Chochol, J. Lišivka. Tréner Fridrich Bliščák.

1988/89

1987/88

Po návrate z II. SNL si Michalovčania úspešne viedli aj v I. SNL, hoci už bez trénerov Nadzama a Potomu, ktorých vystriedala dvojica Fridrich Bliščák – Jozef Pižňarský. Napriek tomu, že druhý raz z mužstva odišiel Miroslav Fabián a skončili Štefan Varga a Milan Bakajsa, obsadili hráči Zemplína, rovnako ako pred piatimi rokmi, veľmi pekné 4. miesto. Novým hráčom bol len brankár Ľubomír Babjak. Michalovce si mali možnosť druhý raz v histórii zmerať sily s A-mužstvom Slovana Bratislava. Prehral s ním síce doma (0:2) aj na jeho ihrisku (1:3), ale exligistu riadne potrápil. Výborný výkon na pôde belasých podal predovšetkým Vladimír Vankovič, ktorý nevyužil tri šance a z priameho kopu trafil aj žrď. Slovanistov ohúril až natoľko, že v nasledujúcej sezóne už obliekal ich dres a strelil 18 gólov! Rovnaký počet zaznamenal aj pred odchodom za Michalovce. Mužstvo vyhralo z 30 zápasov presne polovicu, získalo 35 bodov a aktívne skóre 48:37. Doma okrem iných zdolalo ZŤS Košice 3:1, Prievidzu 4:1, Hurbanovo 3:0, vonku zvíťazilo v Trebišove, Prievidzi, na ihrisku ČH Bratislava, v Martine a Stropkove (4:1), keď všetky góly strelil Vankovič. Po skončení ročníka Zemplín stratil nielen tohto kanoniera, ale účinkovanie vo funkcii predsedu takmer po tridsiatich rokoch ukončil v klube Alexander Bugala.

Výsledky TJ Zemplín Vihorlat: Lokomotíva Košice 0:1 a 0:2, Považská Bystrica 1:1 a 2:0, Hurbanovo 3:0 a 0:2, Stropkov 4:1 a 3:1, Martin 2:2 a 1:0, Spoje Bratislava 1:3 a 1:1, Čadca 4:0 a 0:1, ZŤS Košice 2:2 a 3:1, Senica 1:0 a 1:2, Trebišov 3:1 a 0:0, Slovan Bratislava 0:2 a 1:3, Prievidza 4:1 a 2:1, ČH Bratislava 1:0 a 2:1, Levice 3:1 a 0:4, Humenné 0:2 a 3:1.

Súpiska TJ Zemplín Vihorlat: P. Kolbas, Palovčák, Babjak – Ľ. Čižmár, Paško, P. Geroč st., J. Leško, J. Žarnay, Čižmadia, Ján Varga, M. Kapráľ, M. Varga, Gaľa, P. Tomko, Juraško, L. Krivák, Vankovič, Porvaz, Sütö, M. Vasiľ, Sasák, Kondor. Tréner Fridrich Bliščák.

1987/88

1986/87

Nečakané vypadnutie futbalistov TJ Zemplín Vihorlat z I. SNL poznačilo účinkovanie mužstva v nižšej súťaži. Sklamanie však netrvalo dlho, lebo po slabšom štarte sa mužstvo postupne predieralo v tabuľke vyššie a po deviatich kolách už bolo druhé za Rimavskou Sobotou a štyri kolá neskôr sa dostalo na čelo. V tom čase sa však objavil (po 9. kole ešte deviaty) nový kandidát na prvenstvo Ružomberok a s tým Michalovčania zvádzali neúprosný boj o vedúcu pozíciu. Vyšli z neho víťazne a v konečnom účtovaní mali o šesť bodov viac ako konkurent a vybojovali si návrat do I. SNL. Káder bol výrazne posilnený. Vrátil sa Miroslav Fabián a pribudli brankár Peter Kolbas, Radek Sasák, Ladislav Krivák a z dorastu Peter Tomko. V posledných zápasoch sa opäť objavil navrátilec Vladimír Vankovič a k úspechu mužstva prispel 6 gólmi. V tomto ročníku sa strelecky darilo aj Žarnayovi (14 gólov), Ľ. Čižmárovi (11), Sütöovi (7), Š. Vargovi, Fabiánovi a Geročovi (po 6), čo sa prejavilo na vysokoaktívnom skóre 66:25. Michalovčania však aj stratili, lebo po skončení súťaže tím opustil úspešný trénerský tandem Štefan Nadzam – Štefan Potoma.

Výsledky TJ Zemplín Vihorlat: Veľké Kapušany 4:2 a 4:0, Čaňa 1:1 a 2:1, Giraltovce 2:2 a 3:0, Rimavská Sobota 0:2 a 1:0, Liptovský Mikuláš 2:0 a 2:0, Vranov nad Topľou 4:1 a 2:1, Bardejov 0:0 a 2:0, VSŽ Košice 4:1 a 1:0, Kysucké Nové Mesto 1:1 a 6:0, Ružomberok 0:1 a 2:1, Jelšava 4:2 a 1:2, Detva 1:1 a 3:1, Spišská Nová Ves 4:1 a 0:1, Bardejovská Nová Ves 0:1 a 5:1, Poprad 2:0 a 3:1.

Súpiska TJ Zemplín Vihorlat: P. Kolbas, Palovčák – Fabián, Gaľa, J. Žarnay, M. Bakajsa, Ľ. Čižmár, Paško, P. Geroč st., Vankovič, M. Varga, P. Tomko, Porvaz, L. Krivák, Sasák, Kondor, Juraško, Š. Varga, Ján Varga, Sütö. Tréner Štefan Nadzam.

1986/87

1985/86

Hovorí sa, že po hodoch býva bolenie brucha. Toto postihlo mužstvo TJ Zemplín Vihorlat v tomto ročníku I. SNL. V kolektíve sa síce objavil nový úspešný strelec Jozef Porvaz, autor 12 presných zásahov, ale ostatní hráči už neboli tak produktívni. Slabo tiež hrala obrana, ktorej konto zaťažili súperi 60 gólmi, najviac zo všetkých tímov. V tejto sezóne už v kádri chýbal Michal Vasiľ a vo väčšine zápasov brankár Ladislav Zupko, ktorého nahradil neskúsený Marián Hrinda z vlastnej liahne. A hoci prišli ďalšie posily – Štefan Varga, Ladislav Šimčo a Milan Lukčo, pevné miesto v zostave si vybojoval Ľubomír Čižmár, druhú najvyššiu súťaž pre Michalovce nezachránili. Zemplín skončil na predposlednom 15. mieste so ziskom iba 23 bodov a skóre 37:60 a po štyroch rokoch sa znovu porúčal do II. Slovenskej národnej ligy. Útechou pre mužstvo boli len niektoré výsledky – víťazstvá nad ZŤS Košice a Púchovom 2:1, Humenným 4:0, Prievidzou 2:0 a v Martine 3:2, ako aj remízy v Dubnici, Senici a najmä v Bratislave s „áčkom“ Slovana.

Výsledky TJ Zemplín Vihorlat: Dubnica 2:2 a 0:2, Trebišov 2:2 a 0:1, Púchov 0:4 a 2:1, Nitra 1:3 a 0:6, Senica 1:1 a 0:0, Prievidza 2:0 a 0:2, Petržalka 0:4 a 1:1, Hurbanovo 2:4 a 3:1, Levice 1:3 a 0:2, Stropkov 1:4 a 1:0, Martin 3:0 a 3:2, Považská Bystrica 0:2 a 2:2, Slovan Bratislava 0:2 a 1:1, ZŤS Košice 1:4 a 2:1, Humenné 4:0 a 2:3.

Súpiska TJ Zemplín Vihorlat: Zupko, Palovčák, Marián Hrinda – Porvaz, J. Rovňák, P. Geroč st., Chochol, M. Varga, Čižmadia, Ľ. Čižmár, Varmeďa, Kondor, M. Lukčo, M. Bakajsa, Šimčo, Sütö, Kríž, Juraško, Paško, J. Žarnay, Š. Varga, Ján Varga, Zátorský. Tréner Štefan Nadzam.

1985/86

1984/85

V I. Slovenskej národnej lige 1984/85 si už mužstvo Zemplína „zvyklo“, že nemá vo svojom strede vysloveného kanoniera, akým bol Vladimír Vankovič, a spoliehali sa viac na silu kolektívu. Toho nahradili viacerí hráči – Jozef Žarnay, ktorý strelil 12 gólov, Pavol Sütö (11) a Milan Bakajsa (9). Tréner Štefan Nadzam do kádra zaradil aj talentovaného Michala Vasiľa (bol nariadený povinný štart hráča do 20 rokov), ktorý sa veľmi dobre uplatnil. Prišli aj ďalší hráči – Ján Zátorský z Trebišova a brankár Milan Palovčák z dorastu. Výsledky na seba nenechali dlho čakať. Michalovčania zdolali Nitru 2:1, ZŤS Košice 2:0, Trenčín 2:1, Považskú Bystricu 5:3 a Dubnicu deklasovali 6:1. Cenné boli aj víťazstvá v Košiciach nad ZŤS a v Prievidzi (1:0). S 31 bodmi, 13 víťaznými zápasmi a aktívnym pomerom gólov 51:47, sa mužstvo opäť zaradilo medzi najlepšie celky I. SNL, keď skončilo na peknom 6. mieste. Kolektívu vyšla predovšetkým jarná časť, keď bol s 18 bodmi hneď za Dunajskou Stredou a Nitrou.

Výsledky TJ Zemplín Vihorlat: Nitra 0:4 a 2:1, Humenné 1:1 a 1:2, Púchov 1:3 a 3:1, Dunajská Streda 1:3 a 1:3, Prievidza 1:0 a 4:1, Trenčín 0:4 a 2:1, Martin 4:1 a 0:2, Levice 0:2 a 2:0, Dubnica 6:1 a 2:2, Považská Bystrica 2:3 a 5:3, Poprad 3:0 a 1:2, Spišská Nová Ves 0:2 a 3:1, ZŤS Košice 2:0 a 1:0, Senica 0:1 a 2:2, Trebišov 1:0 a 0:1.

Súpiska TJ Zemplín Vihorlat: Zupko, Palovčák – J. Žarnay, E. Mráz, M. Varga, Adamčík, M. Bakajsa, Š. Kapráľ, Sütö, Kizivat, P. Geroč st., Kríž, Juraško, J. Szabó, Kondor, Varmeďa, Paško, Ľ. Čižmár, M. Vasiľ, M. Ihnát, Zátorský, Ján Varga, Porvaz. Tréner Štefan Nadzam.

1984/85

1983/84

Po peknom úspechu sa od Michalovčanov opäť očakávalo dobré umiestnenie. Na mužstvo však doľahol akýsi útlm. Aj keď sa hráčsky káder veľmi nezmenil – pred sezónou prišli Štefan Kondor, Peter Geroč, Ján Adamčík a v zime Dušan Varmeďa a Ján Turák – mužstvo sa nevyhlo bojom o záchranu. V prvej polovici sa mu ešte ako-tak darilo, keď bolo na 10. mieste, pritom od tretieho Trenčína ho delili iba 3 body. V konečnom účtovaní sa však Zemplínu ušla až 14. priečka (zaostali iba Matador Bratislava a Stropkov, ktorí aj vypadli), ale pri vyrovnanosti súťaže mal desiaty Martin len o bod viac a štvrtý Trenčín iba o štyri. V druhej časti sezóny chýbali mužstvu góly Vladimíra Vankoviča, ktorý v zime prestúpil do Lokomotívy Košice. U nás dal už len 9 gólov, v drese železničiarov 8. Pritom je ale zaujímavé, že Michalovčania aj tak strelili o 3 góly viac (37) ako rok predtým. Vtedy menej gólov zaručovalo 4. miesto, teraz viac o desať priečok nižšie. Tento stav zapríčinilo aj to, že Zemplínčania boli veľmi štedrými hostiteľmi, keď doma prepustili dva body Petržalke, Dunajskej Strede a košickým ZŤS a po jednom Stropkovu, Leviciam, Humennému, Popradu a bratislavskému Matadoru. Vonku zvíťazili len v Dubnici a štyrikrát remizovali.

Výsledky TJ Zemplín Vihorlat: Trebišov 1:2 a 2:1, Petržalka 0:3 a 0:1, Púchov 1:1 a 1:0, Dunajská Streda 0:1 a 0:2, Levice 3:4 a 1:1, Prievidza 2:1 a 1:3, Humenné 2:2 a 0:0, Poprad 2:3 a 0:0, Martin 4:1 a 1:8, Matador Bratislava 1:1 a 0:0, Dubnica 4:1 a 2:0, Trenčín 0:0 a 2:1, Senica 4:1 a 0:2, ZŤS Košice 1:2 a 0:2, Stropkov 2:2 a 0:2.

Súpiska TJ Zemplín Vihorlat: Zupko, J. Jacko – Juraško, Pastirčák, Harbuľák, J. Rovňák, Fabián, Kríž, J. Žarnay, Ľ. Čižmár, M. Varga, Varmeďa, Kondor, M. Ihnát, Paško, Turák, Sütö, Š. Bakajsa, P. Geroč st., Kizivat, M. Bakajsa, Adamčík, J. Szabó, Porvaz, Vankovič, V. Rovňák, Ján Varga. Tréner Štefan Nadzam.

1983/84

1982/83

Michalovský futbal sa po niekoľkých neúrodných rokoch znovu dostal na pozíciu, na ktorej bol bezmála dve desaťročia. V I. Slovenskej národnej lige 1982/83, nabitej celkami zvučných mien, obsadilo mužstvo 4. miesto a v tabuľke predbehlo aj ZŤS Košice. Dosiahlo niektoré vynikajúce výsledky, keď zdolalo Dunajskú Stredu 5:0, Banskú Bystricu 1:0, Petržalku 2:1 a Trenčín 4:2. Michalovčanom sa darilo aj na ihriskách súperov, keď zvíťazili v Martine, Humennom a nad VSŽ Košice a štyrikrát remizovali, z toho aj na trávniku ZŤS Košice a v Trenčíne. Významnou mierou sa na týchto výsledkoch podieľali hráči, ktorí prišli do kádra v predchádzajúcom ročníku – Vladimír Vankovič (dal 13 gólov), Jozef Žarnay, ale aj novozískaný Pavol Sütö, ktorý zaznamenal 6 presných zásahov. Okrem neho neprišli do mužstva výraznejšie posily. Boli to len Štefan Hudák a Michal Ihnát, ktorí sa však veľmi neuplatnili. Posilniť kolektív, ktorý naďalej viedla dvojica trénerov Štefan Nadzam – Štefan Potoma, ani nebolo žiadúce, pretože káder bol kvalitný a stabilizovaný.

Výsledky TJ Zemplín Vihorlat: Senica 0:4 a 2:2, Petržalka 2:1 a 1:4, Trebišov 0:0 a 1:0, Trenčín 4:2 a 1:1, ZŤS Košice 0:0 a 0:0, Humenné 3:1 a 3:1, Dunajská Streda 0:4 a 5:0, Matador Bratislava 1:2 a 0:2, Banská Bystrica 0:1 a 1:0, Martin 2:0 a 1:0, Levice 0:1 a 1:0, Prievidza 0:1 a 0:3, VSŽ Košice 1:0 a 3:2, Dubnica 1:1 a 0:0, Poprad 1:0 a 0:2.

Súpiska TJ Zemplín Vihorlat: Zupko, J. Jacko – Juraško, Kútny, Vankovič, A. Sabo, Paško, Ľ. Čižmár, Š. Bakajsa, Hudák, E. Bakajsa, Porvaz, M. Ihnát, M. Varga, J. Rovňák, Fabián, Ján Varga, Harbuľák, M. Bakajsa, J. Žarnay, Sütö, V. Rovňák. Tréner Štefan Nadzam.

1982/83

1981/82

Po nepochopiteľnom vytvorení súťaže s dvanástimi účastníkmi (trvala dva roky) sa II. Slovenská národná liga Východ prostredníctvom reorganizácie opäť dostala na adekvátnu úroveň. Štartovalo v nej 16 tímov, zlúčením divízií východoslovenského a stredoslovenského regiónu. Z východnej divízie zaradili do súťaže deväť celkov, od 2. po 10. miesto. Michalovské mužstvo posilnili kvalitní futbalisti. Postupne prišli brankár Ladislav Zupko, Vladimír Vankovič, Jozef Žarnay, pribudol aj talentovaný Miroslav Fabián a vrátil sa Ján Varga. Úvodné zápasy za Zemplín odohral aj dlhoročný hráč Ľubomír Čižmár. Ich miesta uvoľnili Jozef Uchaľ, Ladislav Varga, Pavol Pažej a Ján Sočovka. Mužstvo získalo najmä príchodom kanoniera Vankoviča, ktorý dal 17 gólov. Streleckou úspešnosťou sa pripojili aj Žarnay, Porvaz a Harbuľák. Tento fakt sa odzrkadlil aj na postavení v tabuľke – Michalovce mali najlepší útok a súčasne sa mohli pochváliť aj najlepšou defenzívou. Tím z metropoly Zemplína prehral len v piatich zápasoch a získal prvenstvo v súťaži so štvorbodovým náskokom pred Bardejovom a desaťbodovým pred Stropkovom. Pod vedením staronového lodivoda Štefana Nadzama, ktorému asistoval Štefan Potoma, si po troch rokoch opäť vybojoval postup do I. Slovenskej národnej ligy.

Výsledky TJ Zemplín Vihorlat: Stropkov 0:1 a 1:0, Veľké Kapušany 6:0 a 1:1, Detva 0:2 a 2:1, Kysucké Nové Mesto 4:1 a 3:1, Podbrezová 1:1 a 4:1, Čaňa 5:0 a 2:0, Zvolen 2:1 a 1:0, Svit 5:0 a 1:0, Svidník 0:4 a 5:0, Vranov nad Topľou 0:2 a 2:0, Snina 3:1 a 3:1, Bardejov 0:1 a 2:0, Brezno 4:0 a 2:0, Veľký Krtíš 3:1 a 2:2, Čadca 0:0 a 2:1.

Súpiska TJ Zemplín Vihorlat: Zupko, J. Jacko, Karľa – Paško, Borko, Harbuľák, Muška, E. Bakajsa, Chrustič, V. Rovňák, Uchaľ, J. Žarnay, M. Bakajsa, Ľ. Čižmár, Š. Bakajsa, Ripič, M. Varga, Ján Varga, Vankovič, J. Rovňák, Juraško, Porvaz, Fabián. Tréner Štefan Nadzam.

1981/82

1980/81

Michalovčania sa znovu museli uspokojiť so štartom v súťaži, ktorá nemala patričnú úroveň – v Divízii skupine Východ s dvanástimi účastníkmi. A nedarilo sa im o nič lepšie. Víťazom súťaže a postupujúcim do I. Slovenskej národnej ligy (bol to nový názov súťaže) bolo mužstvo Ružomberka, druhý skončil Vranov a až 3. miesto sa ušlo Zemplínu. Z kádra pochopiteľne odišli ďalší futbalisti – brankár Uherčík, J. Vasiľko, Korytina a aktívnu činnosť zanechali bratia Veľasovci a Ladislav Koleník. Ich miesta zaplnili brankár Karľa, E. Bakajsa, Žitnár, Soja, Krišo, Ripič a z dorastu Harbuľák. Mužstvo v tomto ročníku opäť stratilo streleckú mušku. V produktivite mu s 28 gólmi patrila až 8. priečka, keď viac gólov dali aj strelci Svitu (33) a Veľkých Kapušian (30), ktoré skončili na 9. a 10. mieste. Vonku dali Michalovčania, tak ako dva roky predtým, iba 5 gólov a rovnako raz zvíťazili, v Liptovskom Mikuláši 1:0. Po skončení ročníka sa súťaž znovu reorganizovala. Bola vytvorená II. Slovenská národná liga, do ktorej boli zaradené všetky tímy okrem postupujúceho Ružomberka a dvoch zostupujúcich Liptovského Mikuláša a Medzilaboriec.

Výsledky TJ Zemplín Vihorlat: Brezno 1:1 a 3:0, Vranov 1:1 a 1:3, Svit 0:1 a 2:0, Liptovský Mikuláš 4:1 a 1:0, Veľké Kapušany 1:1 a 1:0, Svidník 1:0 a 0:0, Medzilaborce 0:1 a 3:2, Snina 0:2 a 1:0, Ružomberok 1:1 a 0:3, Bardejov 1:1 a 3:2, Stropkov 3:0 a 0:2.

Súpiska TJ Zemplín Vihorlat: Karľa, Pajer – Uchaľ, Peržo, L. Varga, Ripič, Sočovka, Joz. Varga, M. Varga, M. Krišo, Juraško, Soja, Paško, J. Szabó, Paško, Harbuľák, Borko, Porvaz, Pažej, Žitnár, M. Bakajsa, V. Rovňák, E. Bakajsa. Tréner Štefan Pšenko.

1980/81

1970/71 – 1979/80

1979/80

V roku 1979 sa michalovský futbal ocitol tam, kde bol pred šestnástimi rokmi, ibaže súťaž mala iné pomenovanie. Vtedy to bola Východoslovenská divízia (1962/63), teraz mala názov Divízia – skupina Východ. Bola to prakticky slabšia súťaž ako vtedy, keď v nej hrali mužstvá z bývalých krajov prešovského a košického, doplnené o Liptovský Mikuláš a Brezno. Predpokladalo sa, že Michalovčania so skúsenosťami z vyšších súťaží divíziu ľahko vyhrajú a vrátia sa do SNL. Skutočnosť však bola iná a nášmu mužstvu sa ušlo len 2. miesto za víťazným Popradom, ktorý získal o dva body viac a mal aj lepšie skóre. Pritom to bola súťaž, ktorá nemala patričnú úroveň a štartovalo v nej iba 12 účastníkov, teda každé mužstvo odohralo len 22 súťažných zápasov. Z kádra odišli zo stabilných hráčov len Iški, Beňák a Sobek, ktorých v zimnej prestávke doplnil aj Kuchárik. Na hosťovanie prišiel z Trnavy Korytina, Ján Rovňák z dorastu, brankár Pajer a vrátil sa Juraško. Aj keď mali naši slabých súperov, ani doma nedokázali všetkých zdolať a remizovali s Popradom, aj s Liptovským Mikulášom, ktorý skončil až deviaty. Vonku zvíťazil Zemplín trikrát – v Bardejove a na ihrisku posledných dvoch celkov Svidníka a AOZ Prešov.

Výsledky TJ Zemplín Vihorlat: Vranov 2:1 a 0:0, Snina 1:1 a 2:1, AOZ Prešov 3:0 a 1:0, Medzilaborce 2:3 a 3:0, Poprad 1:1 a 2:2, Svidník 2:0 a 1:0, Brezno 4:0 a 0:1, Bardejov 3:0 a 2:1, Veľké Kapušany 3:1 a 0:1, Liptovský Mikuláš 0:0 a 1:3, Stropkov 1:2 a 3:1.

Súpiska TJ Zemplín Vihorlat: Uherčík, Pajer – M. Varga, Peržo, Uchaľ, Borko, Sočovka, M. Bakajsa, L. Varga, L. Koleník, Ľ. Veľas, Korytina, J. Vasiľko, Porvaz, J. Szabó, J. Rovňák, Juraško, Kuchárik, Pažej, M. Veľas, V. Rovňák. Tréner Štefan Pšenko.

1979/80

1978/79

Ďalší ročník SNL bol veľkým sklamaním a Zemplínu sa vôbec nevydaril. Mužstvo skončilo na predposlednom 15. mieste, keď získalo iba 25 bodov za 8 výhier a 9 remíz (skóre 22:36), čo znamenalo vypadnutie do divíznej súťaže. Stalo sa tak napriek tomu, že káder sa takmer nezmenil. Chýbali len hráči, ktorí odišli v priebehu predchádzajúcej sezóny a v zime Martin Kasper. Pri kolektíve už nebol lodivod Alexander Felszeghy, ale nahradila ho dvojica Štefan Pšenko – Karoľ Kráľ. Návrat trénera Pšenka už nebol taký úspešný ako jeho deväťročné účinkovanie, ktoré skončilo v roku 1973. V tomto ročníku trpelo mužstvo na slabú streleckú mušku, keď dalo najmenej gólov zo všetkých účastníkov, iba 22. Na vlastnom ihrisku sme iba v dvoch zápasoch strelili viac ako jeden gól a vonku prehrali 10 duelov na nulu. Zvíťazili sme len v Ružomberku 1:0 a po bode sme priniesli z Dubnice, Detvy a Kysuckého Nového Mesta. Pritom na záchranu chýbalo Michalovčanom len veľmi málo, lebo pri vyrovnanosti mužstiev ich delili iba dva body od 9. priečky. Vypadli len preto, že druhá Žilina prepustila doma body Hlohovcu, ktorý ich v tabuľke predbehol…

Výsledky TJ Zemplín Vihorlat: ČH Bratislava 1:4 a 1:0, Ružomberok 1:0 a 1:0, Dubnica 0:0 a 1:1, Žilina 1:2 a 2:3, Trebišov 0:1 a 1:0, Púchov 0:0 a 0:2, Detva 0:0 a 3:0, Hlohovec 1:0 a 0:1, Senica 1:4 a 1:0, Humenné 1:1 a 0:3, Považská Bystrica 0:2 a 1:1, Kysucké Nové Mesto 1:1 a 2:1, Martin 0:1 a 0:3, Spišská Nová Ves 0:1 a 1:1, Nitra 1:1 a 0:2.

Súpiska TJ Zemplín Vihorlat: Uherčík – M. Veľas, Joz. Varga, L. Koleník, Šimko, L. Varga, G. Beňák, Pažej, O. Sobek, Sočovka, Borko, Iški, Uchaľ, Ľ. Veľas, Š. Bakajsa, V. Rovňák, Kasper, J. Szabó, M. Varga, Kuchárik, J. Vasiľko. Tréner Štefan Pšenko.

1978/79

1977/78

Po zrušení celoštátnej II. ligy bol celok TJ Zemplín Vihorlat, tak ako ostatné slovenské mužstvá, zaradený do Slovenskej národnej ligy, čo bola najvyššia súťaž na Slovensku a druhá najvyššia v Československu. Spolu s Michalovcami sa stali účastníkmi tejto súťaže Nitra, Martin, ČH Bratislava, Bardejov a Považská Bystrica. V SNL zostali Humenné, Kysucké Nové Mesto, Ružomberok, Púchov, Senica, Dubnica a Trebišov. Pribudli aj VSS Košice (zostúpili z I. ligy) a súťaž na šestnásť celkov doplnili víťazi divízií Komárno a Spišská Nová Ves. V novej súťaži sa Zemplínu veľmi nedarilo. Hral s pozmeneným kádrom, keď zo zdravotných dôvodov zanechali aktívnu činnosť Alexander Rončinský a Vojtech Battányi, pred jarnou časťou odišli Ján Juhás, Ladislav Stanko, Pavol Pažej, Pavol Ondo aj brankár Milan Lenghart. Novými tvárami boli gólman Rudolf Uherčík, Ladislav Varga, Miroslav Paško a tréner Felszeghy s asistentom Fridrichom Bliščákom zaradili do kádra aj niekoľkých hráčov B-mužstva a dorastu. Michalovčania obsadili v konečnej tabuľke SNL 10. miesto so ziskom 28 bodov.

Výsledky TJ Zemplín Vihorlat: Dubnica 1:1 a 0:0, Ružomberok 1:1 a 0:1, Trebišov 0:3 a 0:0, Púchov 2:1 a 0:5, Martin 1:3 a 1:0, Považská Bystrica 1:1 a 1:1, Komárno 1:1 a 2:0, VSS Košice 0:4 a 0:3, Humenné 2:0 a 1:0, Kysucké Nové Mesto 1:1 a 0:1, Nitra 0:3 a 0:2, Spišská Nová Ves 1:2 a 2:0, Senica 4:0 a 1:1, ČH Bratislava 0:3 a 3:0, Bardejov 2:0 a 1:1.

Súpiska TJ Zemplín Vihorlat: Lenghart, Uherčík – Sočovka, J. Varga, Kuchárik, G. Beňák, M. Veľas, Ferenc, J. Szabó, Porvaz, L. Koleník, Š. Bakajsa, V. Rovňák, Paško, J. Vasiľko, O. Sobek, Pažej, Stanko, Kasper, L. Varga, Uchaľ, J. Juhás, Ľ. Veľas. Tréner Alexander Felszeghy.

1977/78

1976/77

Tento ročník bol posledným v krátkodobej histórii celoštátnej II. ligy, ktorá trvala iba osem rokov. Mužstvu TJ Zemplín Vihorlat sa nevydaril a skončilo až na predposlednom 15. mieste. Pre trénera Štefana Nadzama bola chystaná reorganizácia príležitosťou dať sa ostrieľať mladým hráčom – z úspešného dorasteneckého tímu vytiahol Ladislava Vargu, Vojtecha Juraška, Jozefa Porvaza, Juraja Jacka či Milana Bakajsu. Okrem nich káder vystužili aj Július Szabó, Jozef Uchaľ, Ján Vasiľko a Martin Kasper. Omladené mužstvo pochopiteľne nedosahovalo najlepšie výsledky a podávalo nevyrovnané výkony. Začalo prehrou 0:4 v Nitre, neskôr v jeseni utŕžilo poriadne debakle v Kladne (0:8) a Prešove (0:6). Okrem toho doma prehralo s Považskou Bystricou, Banskou Bystricou a Děčínom. V zime nahradil Nadzama na trénerskej lavičke Alexander Felszeghy, ktorý už nemal k dispozícii Štefana Iškiho, Jaroslava Dojčáka a Jozefa Petra. V odvete získali Michalovčania doma 10 bodov a zvonku si priviezli 4. V súvislosti so zrušením celoštátnej II. ligy prešli české a moravské mužstvá do Českej národnej ligy a slovenské tímy do Slovenskej národnej ligy.

Výsledky TJ Zemplín Vihorlat: Nitra 0:4 a 0:0, Bohumín 1:1 a 0:1, Třinec 1:4 a 1:0, Příbram 2:0 a 0:3, Vítkovice 0:2 a 0:0, Martin 3:0 a 1:2, Kladno 0:8 a 1:1, Prešov 0:6 a 0:1, Považská Bystrica 1:2 a 1:0, ČH Bratislava 1:1 a 0:1, Banská Bystrica 0:2 a 0:0, Jablonec 1:2 a 1:0, Děčín 1:3 a 2:2, Vlašim 0:3 a 1:1, Bardejov 1:0 a 1:2.

Súpiska TJ Zemplín Vihorlat: Lenghart, Lojan – Stanko, Pažej, M. Veľas, Kuchárik, Boroš, Juraško, V. Rovňák, Rončinský, M. Bakajsa, P. Molnár, Sočovka, Porvaz, L. Koleník, J. Juhás, Kandráč, J. Szabó, Ľ. Veľas, Battányi, Kasper, J. Vasiľko, Uchaľ, P. Ondo. Tréneri Štefan Nadzam, od jari Alexander Felszeghy.

1976/77

1975/76

Po troch rokoch sa Michalovčanom podaril návrat do celoštátnej II. ligy. Mužstvo úspešne nadviazalo na predchádzajúce tri vystúpenia v tejto súťaži ziskom 8. miesta. Pomohli k tomu viaceré posily – Ján Sočovka, Ľudovít Veľas, Štefan Iški, Vojtech Battányi, Marián Kuchárik či dorastenecký reprezentant Pavol Stričko. Tento ročník II. ligy mal zvláštny punc v tom, že jeho účastníkom bola aj Sparta Praha, ktorá zostúpila z I. ligy, čo sa jej „podarilo“ v bohatej histórii doteraz iba práve v roku 1975. Tá, aj keď nie z prvého miesta, sa pochopiteľne do najvyššej súťaže hneď vrátila. Naše zápasy s týmto slávnym súperom, aj keď sme v nich neuspeli, možno považovať za historické. V Prahe nás Sparta porazila 3:0 pred 16-tisíc divákmi! Odvetný zápas prehrali Michalovčania 0:2 a sledovalo ho 5000 divákov. Mužstvu oveľa lepšie vyšla jarná časť, v ktorej získalo 19 bodov, kým v jeseni iba 10. Potešilo víťazstvami nad Prešovom, Frýdkom-Místkom a Vítkovicami 2:1, v Liberci a Příbrami 1:0, v Banskej Bystrici 2:1 a Martine 2:0. Do „kytice“ klubových úspechov v tejto sezóne prispeli aj dorastenci, ktorí sa po 18 rokoch znovu prebojovali do I. dorasteneckej ligy. Ich najlepším strelcom bol so 16 gólmi Vojtech Juraško.

Výsledky TJ Zemplín Vihorlat: Nitra 1:1 a 1:2, Prievidza 0:1 a 2:0, Vlašim 2:0 a 0:2, Sparta Praha 0:3 a 0:2, Kladno 2:2 a 0:1, Frýdek-Místek 2:5 a 2:1, Prešov 2:1 a 1:3, Bardejov 0:1 a 1:0, Banská Bystrica 1:1 a 2:1, Martin 2:1 a 2:0, Příbram 1:0 a 1:0, Kysucké Nové Mesto 0:0 a 0:2, Vítkovice 0:2 a 2:1, Liberec 0:1 a 1:0, Považská Bystrica 0:2 a 0:0.

Súpiska TJ Zemplín Vihorlat: Lenghart, Lojan – Pažej, Smetana, Rončinský, J. Petro, M. Veľas, Battányi, J. Juhás, V. Rovňák, Stanko, Kráľ, Ľ. Veľas, Dojčák, P. Molnár, P. Ondo, Iski, Kuchárik, Sočovka, P. Stričko, Boroš, L. Koleník. Tréner Štefan Nadzam.

1975/76

1974/75

Až tretí štart v Slovenskej národnej lige sa TJ Zemplín Vihorlat vydaril. Mužstvu prospeli dvojročné poznatky zo štartu v tejto súťaži, ale aj príchod prvoligovými bojmi ostrieľaného Pavla Ondu, ktorý sa vrátil z Lokomotívy Košice. Ročník odštartovali Michalovce víťazstvom v Liptovskom Mikuláši, potom remizovali v Trebišove a triumfovali v Žiari nad Hronom. Po jeseni boli na 2. mieste len o dva body za Spišskou Novou Vsou, s ktorou zvádzali na jar urputný boj o prvenstvo. Káder Zemplína pred jarnou časťou posilnili Ladislav Stanko z Kráľovského Chlmca a odchovanec Pavol Pažej. Súboj dvoch vedúcich mužstiev vyvrcholil až v poslednom kole 1. júna 1975 v Spišskej Novej Vsi. Tento „zápas pravdy“ pred zrakmi 7000 divákov takmer z celého Slovenska za rozhodovania Jozefa Kmeca staršieho sa skončil bezgólovou remízou, čo stačilo Michalovciam na postup do celoštátnej II. ligy. V konečnom účtovaní mali pred Spišiakmi v tabuľke jednobodový náskok. Mužstvo získalo dvojnásobný triumf, lebo bolo aj víťazom súťaže slušnosti.

Výsledky TJ Zemplín Vihorlat: Liptovský Mikuláš 2:1 a 2:1, ČH Bratislava 1:0 a 1:1, Zvolen 0:2 a 4:1, Púchov 0:2 a 2:1, Hlohovec 1:0 a 0:1, Trebišov 1:1 a 3:0, Handlová 0:0 a 1:2, Žiar nad Hronom 3:0 a 3:0, Detva 2:0 a 0:1, Nové Zámky 1:2 a 6:1, Brezno 3:0 a 1:1, Ružomberok 0:2 a 1:0, Spišská Nová Ves 2:0 a 0:0.

Súpiska TJ Zemplín Vihorlat: Lenghart, Lojan – P. Ondo, Vahiľa, Dojčák, Cére, M. Veľas, M. Brejda, Kráľ, Čevela, L. Koleník, Stanko, P. Molnár, Pažej, Smetana, V. Rovňák, J. Juhás, Rončinský, Boroš. Tréner Štefan Nadzam.

1974/75

1973/74

Druhý štart v Slovenskej národnej lige dopadol pre TJ Zemplín Vihorlat ešte horšie ako predchádzajúci. Mužstvo bojovalo o záchranu, čo nik nečakal, pretože prišlo niekoľko posíl – brankár Milan Lenghart a Peter Molnár z bratislavského Slovana, Ladislav Cére zo Sniny, Viktor Rovňák z Petroviec a Marián Brejda z dorastu. Možno povedať, že hráči navzájom aj nový tréner Štefan Nadzam sa s mužstvo ešte len zoznamovali a ročník bol skôr prípravou na útok na prvenstvo v súťaži o rok neskôr. V jeseni boli niektoré výsledky sklamaním, ako remíza s Detvou a prehra s Liptovským Mikulášom na domácom ihrisku. Na jar hneď v prvom zápase debakel doma s Handlovou 1:4, neskôr prehra s VSŽ Košice. Boj o záchranu však mužstvo zvládlo, keď skončilo na štvrtom mieste od konca (na 11. priečke) a zostúpil len jeden celok Partizánske, ktoré získalo o tri body menej ako Michalovčania.

Výsledky TJ Zemplín Vihorlat: Handlová 1:2 a 1:4, Trebišov 2:0 a 0:1, Partizánske 0:1 a 1:0, Detva 1:1 a 2:1, VSŽ Košice 0:4 a 1:2, Ružomberok 1:1 a 2:0, Púchov 2:0 a 0:2, Žiar nad Hronom 1:3 a 3:0, Liptovský Mikuláš 1:2 a 2:1, Nové Zámky 0:2 a 2:0, Spišská Nová Ves 3:0 a 0:1, Brezno 1:2 a 3:0, ČH Bratislava 1:0 a 0:1.

Súpiska TJ Zemplín Vihorlat: Lenghart, Lojan, Čekľovský – J. Juhás, Bálint, Kráľ, T. Rovňák, Rončinský, M. Brejda, M. Veľas, J. Kozák, Čevela, P. Molnár, Cére, Smetana, L. Koleník, Vahiľa, Boroš, V. Rovňák, Dojčák. Tréner Štefan Nadzam.

1973/74

1972/73

Po úspešnej sérii deviatich štartov po sebe v II. lige bolo pochopiteľne v Slovenskej národnej lige cieľom klubu vrátiť sa na stratenú pozíciu. V SNL 1972/73 to po prvej polovici vyzeralo nádejne, lebo Michalovce boli na čele tabuľky s dvojbodovým náskokom pred Kysuckým Novým Mestom. V odvete však Zemplín nedokázal s Kysučanmi držať krok a získal o šesť bodov menej ako jeho konkurent. V konečnej tabuľke sa mu ušlo iba 3. miesto, keď ho predstihli aj VSŽ Košice. Dôkazom poklesu formy mužstva bol nielen slabší bodový zisk, ale aj pomer gólov, ktorý bol po jeseni 24:11 a na jar len 15:15. Káder doplnili iba Ján Kozák a dorastenecký reprezentant brankár Čekľovský. Kým v jesennej časti utrpelo mužstvo iba tri prehry (v Partizánskom, Brezne a Detve), v odvete ich zaznamenalo až päť. Jedinou útechou v sezóne bolo prvenstvo Karola Kráľa, ktorý sa so 16 gólmi stal najúspešnejším strelcom SNL. Týmto ročníkom sa skončilo aj deväťročné pôsobenie kormidelníka Štefana Pšenka, ktorého na trénerskej lavičke nahradil jeho bývalý zverenec a úspešný hráč Michaloviec Štefan Nadzam, ktorý po skončení aktívnej činnosti dva roky viedol mužstvo Sniny.

Výsledky TJ Zemplín Vihorlat: VSŽ Košice 1:0 a 1:2, Slovan Bratislava B 1:1 a 2:2, Nové Zámky 5:3 a 0:1, Partizánske 0:1 a 2:0, Handlová 4:2 a 1:4, Brezno 0:1 a 2:1, Kysucké Nové Mesto 2:2 a 0:0, Liptovský Mikuláš 2:0 a 1:1, Púchov 2:0 a 2:1, Ružomberok 3:0 a 1:2, Žiar nad Hronom 1:0 a 1:0, Spišská Nová Ves 3:0 a 0:1, Detva 0:1 a 2:0.

Súpiska TJ Zemplín Vihorlat: Čisár, Lojan, Čekľovský – Smetana, J. Juhás, Potoma, Bálint, Kráľ, J. Kozák, Vahiľa, Palej, M. Veľas, Farkaš, Boroš, Maťaš, Rončinský, L. Koleník, Dojčák, Čevela, J. Vasiľko. Tréner Štefan Pšenko.

1972/73

1971/72

Po dvoch pekných umiestneniach v celoštátnej II. lige zastihol TJ Zemplín Vihorlat v ročníku 1971/72 nepríjemný pád. Posledné miesto znamenalo zostup do Slovenskej národnej ligy. S aktívnou činnosťou skončili dlhoročné opory Eduard Mihálik, Štefan Gubík, Ladislav Hurčík, Štefan Nadzam a Eduard Matej a noví ich nedokázali nahradiť, hoci ich bolo dosť: Štefan Boroš, Jozef Farkaš, Jaroslav Dojčák, Ján Juhás, Milan Veľas, Ladislav Koleník a Michal Bálint. Mužstvu nevyšiel štart do sezóny, keď prehralo šesť zápasov za sebou, postupne s Martinom, Bohemians Praha, Libercom, Považskou Bystricou, Kladnom a Banskou Bystricou. K celkovému neúspechu „pomohol“ aj riadiaci orgán, keď nariadil na jar odohrať zápas s Ústí nad Labem, na ktorý v jeseni súper nepricestoval. Ten sa cez zimu posilnil a v Michalovciach vyhral 3:1. V jarnej časti síce kolektív na vlastnej pôde vyhral šesť duelov z deviatich, ale keďže vonku nedokázal ani raz bodovať, stratu sa už nepodarilo dohnať. Okrem Michalovčanov, ktorí nazbierali iba 19 bodov, zostúpili aj Slovan Liberec a Spartak Ústí nad Labem (obaja do českomoravskej III. ligy).

Výsledky TJ Zemplín Vihorlat: Martin 0:2 a 1:0, Bohemians Praha 0:1 a 1:2, Liberec 0:2 a 2:0, Považská Bystrica 1:2 a 0:1, Kladno 1:3 a 2:0, Banská Bystrica 0:1 a 1:0, Gottwaldov 1:0 a 1:2, Pardubice 1:3 a 0:0, Děčín 2:1 a 0:3, Plzeň 1:3 a 5:3, Jablonec 0:1 a 1:3, Bardejov 1:3 a 1:0, Hradec Králové 4:0 a 1:5, Vítkovice 0:1 a 2:3, Ústí nad Labem 1:3 a 1:3.

Súpiska TJ Zemplín Vihorlat: Čisár, R. Benedik – Potoma, J. Vasiľko, Farkaš, Pažej, J. Juhás, Rončinský, Bálint, Smetana, Gyömbér, L. Koleník, Vahiľa, Turok-Heteš, Maťaš, Fiľko, Kráľ, Kordiak, Palej, Čevela, Dojčák, Očvár, M. Veľas, J. Timko, Boroš. Tréner Štefan Pšenko.

1971/72

1970/71

V roku 1971 čakali michalovský futbal oslavy 60. výročia jeho založenia (v tom čase sa považoval za rok jeho vzniku 1911). V jubilejnom ročníku sa patrilo obstáť v súťaži opäť so cťou. Mužstvu sa to podarilo impozantným spôsobom, keď v celoštátnej II. lige umiestnilo v prvej polovici tabuľky na 7. mieste a zo slovenských tímov bolo v bývalej ČSSR desiate za Trnavou, VSS Košice, Slovanom a Interom Bratislava, Prešovom, Žilinou, Trenčínom, Lokomotívou Košice (všetci I. liga) a Nitrou (II. liga). Bol to dovtedy najväčší úspech michalovského futbalu. K tomu pridalo mužstvo aj druhé prvenstvo v súťaži slušnosti. Tieto úspechy boli tým najlepším príspevkom k oslavám 60 rokov futbalu v meste, ktoré sa konali za prítomnosti bývalých hráčov a funkcionárov, medzi ktorých zavítal legendárny brankár František Plánička. Do kádra pribudli v tomto ročníku Ján Palej, Ladislav Fiľko, Dušan Vahiľa a Juraj Timko. Najcennejšie víťazstvá dosiahli zverenci trénera Štefana Pšenka v Tábore a Liberci 2:1, doma nad Ústí nad Labem 4:0, Hradcom Hrálové 2:0, Vítkovicami, Nitrou, Banskou Bystricou a Bohemians Praha 1:0. Naopak, vybuchli v Bardejove, kde prehrali 1:6.

Výsledky TJ Zemplín Vihorlat: Nitra 0:2 a 1:0, Liberec 1:1 a 2:1, Banská Bystrica 0:3 a 1:0, Ústí nad Labem 4:0 a 0:1, Bohemians Praha 0:1 a 1:0, Dukla Tábor 2:1 a 2:0, Hradec Králové 2:0 a 0:1, Kladno 1:2 a 3:1, Brno 2:2 a 0:3, Považská Bystrica 0:1 a 2:1, Jablonec 0:0 a 0:2, Sparta Praha B 1:3 a 0:0, Bardejov 2:2 a 1:6, Chomutov 1:2 a 2:0, Vítkovice 1:0 a 0:2.

Súpiska TJ Zemplín Vihorlat: Čisár, R. Benedik, Lojan – Gyömbér, Palej, Smetana, Jakubec, Potoma, Kordiak, A. Kozák, Maťaš, Očvár, Rončinský, Gubík, J. Timko, Hurčík, Kráľ, Vahiľa, Nadzam, Turok-Heteš, Čevela, Matej, E. Mihálik, Fiľko. Tréner Štefan Pšenko.

1970/71

1960/61 – 1969/70

1969/70

Štart v celoštátnej II. lige bol veľkým úspechom TJ Zemplín Vihorlat a doterajším vrcholom v jeho bohatej histórii. Do novovytvorenej súťaže, v ktorej štartovalo 16 mužstiev, prišlo 9 nových súperov – Banská Bystrica a Pardubice (zostúpili z I. ligy) a z českej II. ligy skupiny A 7 mužstiev – Jablonec, Hradec Králové, Plzeň, Vlašim, Sparta Praha B, Dukla Tábor a Ústí nad Labem. Obstáť v tejto súťaži bola nesmierne ťažká úloha. Michalovciam sa ju podarilo splniť, keď skončili na 10. mieste. Mužstvo, ktoré sa posilnilo o brankára Romana Benedika, Antona Smetanu a navrátilca Štefana Potomu, malo do súťaže nečakaný štart, keď hneď v prvom zápase zvíťazilo v Bardejove 4:1. Potom dosiahlo cenné víťazstvá nad Banskou Bystricou a Brnom 1:0, Vítkovicami 4:0 a Plzňou 3:0. O Michalovce bol na štadiónoch, kde sa prvý raz predstavili, neobyčajný záujem. V Ústí nad Labem a Brne bolo na zápasoch 6000 divákov, v Třinci dokonca až 10-tisíc. Futbalisti zo Zemplína sa predstavovali nielen dobrou hrou, ale aj vzorným vystupovaním a stali sa víťazom súťaže slušnosti, čo bolo medzi vyspelými celkami veľkým úspechom. Odmenou bol historický zájazd mužstva do Tunisu.

Výsledky TJ Zemplín Vihorlat: Bardejov 4:1 a 2:0, NHKG Ostrava 0:0 a 0:1, Ústí nad Labem 0:1 a 2:0, Vlašim 5:1 a 0:5, Nitra 0:1 a 1:1, Pardubice 0:3 a 0:0, Hradec Králové 3:1 a 0:3, Plzeň 1:3 a 3:0, Sparta Praha B 2:0 a 0:3, Vítkovice 0:2 a 4:0, Jablonec 2:0 a 1:2, Brno 0:2 a 1:0, Dukla Tábor 2:1 a 2:2, Banská Bystrica 0:5 a 1:0, Třinec 1:3 a 0:3.

Súpiska TJ Zemplín Vihorlat: R. Benedik, Čisár – Kráľ, Jakubec, Matej, Sokirka, Nadzam, Cepko, Smetana, Turok-Heteš, Maťaš, Potoma, Gyömbér, Gubík, Hurčík, Rončinský, Kordiak, J. Timko, E. Mihálik, Čevela, Očvár. Tréner Štefan Pšenko.

1969/70

1968/69

Tento ročník II. ligy bol opäť veľmi významný. Súťaž znovu stála pred reorganizáciou, keď sa z dvoch skupín mala vytvoriť len jedna celoštátna II. liga. Keďže dve mužstvá postupovali do I. ligy, ďalšie až po 9. priečku mali možnosť postupu a o túto šancu bol veľký boj. V poslednej sezóne B skupiny boli novými účastníkmi len víťazi divízií – NHKG Ostrava, Handlová a Martin, lebo z I. ligy zostúpili mužstvá Plzeň a Bohemians Praha iba do skupiny A. TJ Zemplín Vihorlat sa netajil cieľom vybojovať si postup do novej II. ligy, k čomu mala prispieť aj jedna posila Marcel Kordiak. Michalovčania v súťaži obstáli, keď obsadili vynikajúce 6. miesto so ziskom 27 bodov. Postup bol darom k 40. narodeninám predsedu klubu Alexandra Bugalu. Najcennejšie víťazstvá zaznamenal tím nad Prešovom 2:0, Třincom 5:1, Brnom 1:0 a v cudnom prostredí v Považskej Bystrici 2:1. Najkrutejšou bola prehra s Nitrou 0:5. Toľko gólov inkasovalo mužstvo na vlastnom trávniku po piatich rokoch…

Výsledky TJ Zemplín Vihorlat: Třinec 0:1 a 5:1, Slovan Bratislava B 2:0 a 0:1, Vítkovice 1:4 a 2:2, NHKG Ostrava 1:0 a 0:0, Gottwaldov 0:3 a 1:0, Považská Bystrica 2:1 a 3:1, Nitra 0:5 a 0:2, Spišská Nová Ves 0:2 a 3:0, Handlová 2:0 a 0:2, Bardejov 1:1 a 2:0, Prešov 2:0 a 0:1, Brno 0:2 a 1:0, Martin 3:0 a 1:3.

Súpiska TJ Zemplín Vihorlat: Čisár, Labuda – E. Mihálik, Mikula, Matej, Čevela, Kráľ, J. Timko, Hurčík, A. Kozák, Gubík, Hališčák, Očvár, Kolek, Maťaš, Sokirka, Nadzam, Gyömbér, Kordiak. Tréner Štefan Pšenko.

1968/69

1967/68

V II. lige nahradili Baník Ostrava (postúpila do I. ligy), Trebišov, Nové Zámky a Vsetín (zostúpili do divízií) nové celky: Brno, Baník Ostrava B, Slovan Bratislava B a Banská Bystrica. Na nový ročník sa Michalovčania pripravovali na zájazdoch v Zakarpatskej Ukrajine a Juhoslávii. Novými posilami boli Milan Čisár z Kežmarku, Štefan Nadzam z Třinca, Ladislav Očvár z Krompách a doriešený bol aj prestup Jána Sokirku. Do VSS Košice odišiel Andrej Daňko. Do majstrovských bojov nastúpilo mužstvo rozpačito, keď prehralo úvodné tri stretnutia. Napokon však získalo rovnaký počet bodov ako pred rokom (26), ale v tabuľke skončilo nižšie – na 7. mieste. Síce už s pasívnym pomerom gólom 38:40, ale v produktivite patrilo aj naďalej medzi najlepšie celky. Najcennejší úspech zaznamenal kolektív v Třinci, keď zvíťazil nad bývalým prvoligistom 2:1. Z ďalších cenných triumfov sa tešili Michalovčania doma s Brnom 3:2, Bardejovom 5:1, Vítkovicami 2:0, Nitrou 3:2 a Třinec porazili aj na vlastnom ihrisku 1:0. Sklamaním bola prehra doma s rezervou Baníka Ostrava 2:3 a v Brne 0:5.

Výsledky TJ Zemplín Vihorlat: Prešov 0:2 a 0:1, Ostrava B 2:3 a 0:1, Vítkovice 0:2 a 2:0, Slovan Bratislava B 3:0 a 0:0, Banská Bystrica 1:4 a 2:1, Prievidza 3:1 a 2:4, Gottwaldov 1:3 a 3:1, Brno 3:2 a 0:5, Nitra 2:3 a 3:2, Považská Bystrica 1:1 a 0:0, Spišská Nová Ves 1:1 a 1:0, Třinec 2:1 a 1:0, Bardejov 5:1 a 0:1.

Súpiska TJ Zemplín Vihorlat: M. Sabol, Čisár, Labuda – Gyömbér, Maťaš, Rončinský, Čevela, Kráľ, Haščík, Nadzam, J. Timko, Matej, P. Ondo, E. Mihálik, Kolek, Očvár, Gubík, Smoľák, Hurčík, Sokirka, Mikula, Chlebák. Tréner Štefan Pšenko.

1967/68

1966/67

Aj pri druhom štarte v moravsko-slovenskej II. lige sa Michalovciam darilo strelecky. Víťaz súťaže Baník Ostrava dal 53 gólov, druhé Vítkovice 45 a Zemplín 44, o 17 viac ako tretí Prešov. Zisk 26 bodov znamenal 5. miesto v konečnej tabuľke, čo bolo najlepšie umiestnenie mužstva v tejto súťaži počas jej štvorročnej existencie. Mužstvo sa na jar patrične posilnilo, keď prišli Štefan Gubík, Karol Kráľ a Ladislav Čevela. Mimoriadne sa doma darilo proti moravským celkom, ktorým Zemplín nastrieľal 19 gólov a dostal iba jeden. Postupne porazil Gottwaldov 5:1, Baník Ostrava 2:0, Vítkovice 5:0, Vsetín 4:0 a Třinec 3:0. Futbalovým sviatkom v Michalovciach bol 27. októbra 1966 zápas Zemplína proti reprezentačnému tímu ČSSR, ktorému pred 8000 divákmi podľahol 1:7, keď do polčasu viedol gólom Andreja Daňka. Za národné mužstvo nastúpili napríklad Ivo Viktor, Jozef Adamec, Ján Popluhár či Andrej Kvašňák, ktorý v tomto dueli zaznamenal hetrik.

Výsledky TJ Zemplín Vihorlat: Vítkovice 1:5 a 5:0, Trebišov 2:0 a 1:2, Vsetín 2:4 a 4:0, Nové Zámky 2:1 a 0:0, Prievidza 0:6 a 4:1, Gottwaldov 5:1 a 1:7, Považská Bystrica 0:1 a 1:1, Ostrava 2:0 a 1:5, Prešov 0:0 a 2:1, Nitra 2:0 a 0:3, Spišská Nová Ves 0:1 a 2:1, Třinec 1:2 a 3:0, Bardejov 1:2 a 1:1.

Súpiska TJ Zemplín Vihorlat: M. Sabol, Ftorek – Chlebák, E. Kočiš, Daňko, Hollý, Hurčík, Feník, Smoľák, Kolek, Matej, R. Čigáš, E. Mihálik, A. Varga, Mikula, Gubík, Haščík, Kráľ, Gyömbér, Čevela, Maťaš. Tréner Štefan Pšenko.

1966/67

1965/66

V moravsko-slovenskej skupine B II. ligy mali futbalisti TJ Zemplín Vihorlat šiestich nových súperov z Moravy. Boli to Otrokovice (zostúpili z I. ligy), Třinec, Vítkovice, Gottwaldov, Uherské Hradište a rezerva Baníka Ostrava. Ani v tejto spoločnosti bývalých prvoligových celkov sa mužstvo nestratilo. Pred sezónou z kádra odišli Jozef Michalík a Ivan Ryšavý, na druhej strane pribudli Štefan Gyömbér, Ivan Haščík, brankár Mikuláš Sabol a z dorastu Andrej Daňko. Štart do novej súťaže mal Zemplín vynikajúci, keď v prvom historickom zápase na Morave zvíťazil v Ostrave nad „béčkom“ Baníka 2:0. Zápas sledovalo 5000 divákov, medzi ktorými bolo veľa krajanov pracujúcich na Ostravsku. Okrem tohto výsledku boli cennými víťazstvá nad Vítkovicami 2:1, Třincom 1:0, Gottwaldovom 3:0 a Otrokovicami, za ktoré hral budúci hráč Michaloviec Karol Kráľ, 5:0. Mužstvo napokon síce obsadilo až 10. priečku, ale dosiahlo 12 výhier a aktívne skóre 40:39. Po Žiline a Vítkoviciach malo tretí najproduktívnejší útok.

Výsledky TJ Zemplín Vihorlat: Ostrava B 2:0 a 2:1, Vítkovice 2:1 a 2:3, Komárno 0:2 a 2:1, Třinec 0:1 a 1:0, Gottwaldov 3:0 a 2:3, Nitra 0:1 a 1:2, Považská Bystrica 4:2 a 1:4, Uherské Hradište 0:1 a 1:0, Bardejov 2:0 a 0:3, Nové Zámky 0:2 a 3:0, Trebišov 3:1 a 0:1, Otrokovice 2:3 a 5:0, Žilina 1:1 a 1:6.

Súpiska TJ Zemplín Vihorlat: M. Sabol, Ftorek – Chlebák, Pado, Hurčík, Feník, Maťaš, Potoma, Gyömbér, Haščík, E. Mihálik, P. Ondo, Pižňarský, A. Varga, Matej, Jankaj, Mikula, Kolek, A. Daňko, Jevčák, Smoľák. Tréner Štefan Pšenko.

1965/66

1964/65

V novom ročníku postupujúcu Trnavu a zostupujúcich „béčko“ Slovana Bratislava a Banskú Bystricu nahradili nováčikovia z divízií Spišská Nová Ves, Púchov a Nové Zámky. Súťaž bola pred reorganizáciou a malo ju opustiť až päť celkov. Vlaňajší úspech vyvolal v michalovskom klube spokojnosť, takže príprave sa nevenovala dostatočná pozornosť. Hneď úvodné zápasy odhalili slabiny mužstva – v Trebišove prehralo 0:4 a po výhre v Sobranciach, kde kvôli úprave vlastného trávnika našlo domáce prostredie, nad Púchovom 2:1 nasledovali aj vysoké porážky v Kysuckom Novom Meste 1:5 a v Nitre 0:7. Michalovčania stáli pred ťažkou úlohou, pretože po jeseni boli tretí od konca s 9 bodmi a mizivými šancami na záchranu. V kritických chvíľach sa však doplnil výbor TJ Zemplín Vihorlat, čím sa zlepšila i jeho práca s mužstvom. Prišli aj posily – Jozef Michalík z Prešova a Jozef Jankaj so Štefanom Potomom zo Sniny. Na jar, už pod vedením nového trénera Štefana Pšenka, ktorý nahradil Gejzu Šimanského, dokázalo mužstvo nemožné, keď získal 18 bodov a vyšplhal sa na 5. miesto. To znamenalo nielen záchranu, ale prakticky postup, pretože novú B skupinu II. ligy vytvorili nielen slovenské, ale aj moravské mužstvá.

Výsledky TJ Zemplín Vihorlat: Trebišov 0:4 a 3:0, Púchov 2:0 a 2:1, Spišská Nová Ves 0:2 a 3:0, Lokomotíva Košice 1:0 a 1:4, Kysucké Nové Mesto 1:5 a 2:0, Komárno 1:1 a 1:4, Nitra 0:7 a 1:0, Nové Zámky 0:2 a 2:0, Považská Bystrica 0:0 a 2:0, Žilina 0:3 a 2:2, Martin 3:1 a 3:3, Topoľčany 2:2 a 4:5.

Súpiska TJ Zemplín Vihorlat: Jánoš, Chvostek, Tureček – Chlebák, Potoma, Hurčík, Jankaj, Maťaš, Pižňarský, Matej, J. Melník, E. Mihálik, Bliščák, Hollý, P. Ondo, A. Varga, J. Michalík, Ryšavý, Kolek, Mikula, Jevčák. Tréneri Gejza Šimanský, od jari Štefan Pšenko.

1964/65

1963/64

Po postupe do II. ligy skupiny C prevzal nad futbalovým klubom patronát závod Vihorlat Michalovce, ktorého meno na dlhé roky pribudol do názvu TJ. Historicky prvý štart v tejto súťaži sa mužstvu – posilneného o Antona Vargu z Tatrana Prešov a Jozefa Koleka z Chemka Strážske – vydaril. Premiérový duel vyhralo doma pred 4-tisícovou kulisou gólom Ladislava Hurčíka, ktorý sa neskôr stal so 17 zásahmi aj najlepším strelcom celej ligy, nad Martinom 1:0. V silnej konkurencii skončilo v prvej polovici tabuľky, konkrétne na 7. mieste. Dosiahlo aj niekoľko pozoruhodných víťazstiev – nad víťazom súťaže Trnavou 1:0, Nitrou 3:0, Banskou Bystricou a Žilinou 4:0. Pamätným zostal zápas v Košiciach s Lokomotívou VSŽ, v ktorom bol ešte v 58. minúte stal 0:3, ale domáci nakoniec vyhrali 5:3. Tímu sa strelecky darilo, keď dalo o dva góly viac ako víťaz súťaže Trnava. O druholigové zápasy bol v Michalovciach veľký záujem a návštevy od troch do štyroch tisíc divákov boli na väčšine stretnutí.

Výsledky TJ Zemplín Vihorlat: Martin 1:0 a 2:3, Žilina 0:2 a 4:0, Banská Bystrica 4:0 a 2:4, Bardejov 1:2 a 1:0, Komárno 1:0 a 0:3, Lokomotíva Košice 3:5 a 3:1, Trebišov 1:0 a 1:2, Kysucké Nové Mesto 1:1 a 1:2, Topoľčany 1:4 a 4:0, Nitra 3:0 a 1:4, Trnava 2:4 a 1:0, Slovan Bratislava B 5:2 a 0:1, Považská Bystrica 0:3 a 4:2.

Súpiska TJ Zemplín Vihorlat: Chvostek, Jánoš – Kolek, Hollý, Mikula, Smoľák, P. Ondo, Gužo, Hurčík, L. Hapák, Maťaš, T. Michalko, Matej, Kohút, A. Varga, Chlebák, E. Mihálik, Bliščák, Ryšavý. Tréner Gejza Šimanský.

1963/64

1962/63

Novými účastníkmi Východoslovenskej divízie boli len víťazi jednotlivých skupín I. triedy – Kráľovský Chlmec, Poprad a Tatran Prešov B, lebo z II. ligy nezostúpil ani jeden východoslovenský celok. Do tretej sezóny v tejto súťaži vstupovali Michalovčania so smelými ambíciami. Nový výbor TJ Zemplín na čele s predsedom Alexandrom Bugalom mal iba jeden cieľ, a to postup do II. ligy. Pred začiatkom ročníka prišli posily Pohly z Jednoty Košice a Michalko z Lokomotívy Košice. Veľký boj o druholigovú miestenku zvádzalo mužstvo s Humenčanmi. Tí mali dlho navrch, ešte po 10. kole bola TJ Zemplín na 5. mieste s 5-bodovou stratou na vedúce Chemko. Po jeseni sa manko scvrklo na jeden bod. V zime doplnili káder bratia Karšňákovci, Ivan Ryšavý a nádejní dorastenci Pavol Ondo a Rudolf Čigáš. Rozhodujúci v postupovej bitke bol vzájomný duel Michaloviec s Humenným v 20. kole na našom ihrisku. Pred vyše 4000 divákmi a za asistencie televíznych kamier zdolali zverenci už nového trénera Gejzu Šimanského (predošlý lodivod Jozef Žadanský dva týždne predtým požiadal o uvoľnenie z funkcie) úhlavného konkurenta 4:2 a získali v tabuľke štvorbodový náskok.

Výsledky TJ Zemplín: VSS Košice B 1:0 a 1:1, Spišská Nová Ves 2:3 a 5:0, Kráľovský Chlmec 7:0 a 1:0, Poprad 2:2 a 2:2, Strážske 2:1 a 3:2, Kežmarok 5:1 a 4:1, Humenné 1:2 a 4:2, Tatran Prešov B 2:0 a 1:1, Svit 1:2 a 9:1, Rožňava 5:1 a 0:1, Snina 1:0 a 3:3, Krompachy 1:2 a 1:0, Vranov 1:0 a 1:0.

Súpiska TJ Zemplín: Jánoš, Chvostek – Gužo, A. Ondo, Habuda, E. Mihálik, Pohly, L. Hapák, Bliščák, Matej, Petruňa, Mižík, Karšňák, Mikula, Langer, Smoľák, M. Timko, P. Ondo, Kohút, Maťaš, T. Michalko, Ryšavý, Manyo, Hurčík. Tréneri Jozef Žadanský, od 18. kola Gejza Šimanský.

1962/63

1961/62

V druhom ročníku Východoslovenskej divízie boli novými účastníkmi Trebišov, ktorý zostúpil z II. ligy, a víťazi troch skupín I. triedy – Čierna nad Tisou, Smižany a Snina. Oproti predchádzajúcej sezóne sa Michalovce, posilnené o Jozefa Gužu, Milana Tomovčíka, Ladislava Hurčíka a Juraja Timka, zlepšili o šesť miest a v konečnom účtovaní obsadili so ziskom 34 bodov 2. priečku. Zverenci kormidelníka Jozefa Žadanského boli jediným vážnym konkurentom víťazovi súťaže Trebišovu a o prvenstvo sa pripravili remízami ešte v jesennej časti na domácej pôde so Strážskym (1:1) a práve Trebišovom (0:0). Najlepším strelcom mužstva a celej súťaže bol Ladislav Hurčík s 21 gólmi. Tým sa začala strelecká éra tohto michalovského kanoniera, ktorý počas desiatich sezón nastrieľal v súťažných zápasoch 115 gólov, z toho 85 v II. lige.

Výsledky TJ Zemplín: Strážske 1:1 a 2:1, Vranov 0:1 a 1:0, Snina 4:1 a 3:2, Humenné 1:0 a 0:1, Spišská Nová Ves 0:2 a 1:0, Trebišov 0:0 a 1:2, Čierna n/T 2:1 a 5:0, Rožňava 4:0 a 1:3, Krompachy 4:2 a 4:1, Jednota Košice B 3:1 a 2:1, Svit 0:1 a 2:0, Smižany 3:1 a 0:1, Kežmarok 0:3 a 1:0.

Súpiska TJ Zemplín: Jánoš, Chvostek – Migléc, Mižík, Ondejko, E. Mihálik, Stredanský, Hurčík, Kmetony, Maťaš, A. Ondo, L. Hapák, Daňo, Chlebák, M. Tomovčík, Gužo, Mikula, Jevčák, Kohút, M. Timko, Manyo. Tréner Jozef Žadanský.

1961/62

1960/61

Mužstvo sa znovu predstavilo v novej súťaži – Východoslovenskej divízii, ktorá bola treťou najvyššou súťažou v Československu. Vytvorili ju celky zo zrušenej Oblastnej súťaže skupiny F a najlepšie tímy z oboch bývalých východoslovenských krajov (Košického a Prešovského). V jeseni si Michalovčania vybojovali výborné 3. miesto, keď z trinástich duelov vyhrali až sedem. Po úspešnej zimnej príprave však prišiel veľmi chudobný jarný zber majstrovských bodov. Mužstvo zvíťazilo iba dvakrát, s Moldavou 3:0 a rezervou Jednoty Košice 5:1. Práve vďaka tomuto triumfu v poslednom zápase sezóny si zabezpečilo divíznu príslušnosť aj pre nasledujúci ročník. Premiérovo mala TJ Zemplín v súťaži aj svoje B-mužstvo. To účinkovalo v II. triede okresu Michalovce, ktorú aj vyhralo a postúpilo do I. triedy skupiny A.

Výsledky TJ Zemplín: Moldava 1:2 a 3:0, Veľké Kapušany 8:0 a 0:0, Spišská Nová Ves 2:8 a 2:2, Sabinov 1:0 a 0:2, Strážske 3:1 a 1:1, Vranov 2:0 a 2:4, Jednota Košice B 2:2 a 5:1, Svit 3:0 a 1:2, Rožňava 0:4 a 2:2, Humenné 1:2 a 0:0, Kežmarok 2:1 a 0:2, Bardejov 0:3 a 1:1, Krompachy 3:1 a 0:5.

Súpiska TJ Zemplín: J. Hapák, Chvostek – Kohút, Meličko, Mižík, Sepeši, L. Hapák, M. Tomovčík, Manyo, Siksa, E. Mihálik, Neckár, Holický, Gajda, A. Ondo, M. Várady, Daňko, Tomáš, Ondejko, Nemečkay, V. Tomko, Matta, J. Karel, Maťaš, Kmetony, Slinčák.

1960/61

1951 – 1959/60

1959/60

V lete pribudli do kádra brankár Pašiak a hráči v poli Chlebák a Mižík. Zlepšené výsledky a výkony však v oblastnej súťaži skupine F neprišli. V jeseni dokázali Michalovčania poraziť iba Vranov a Fiľakovo, v oboch prípadoch na domácom ihrisku zvíťazili 3:1. Vonku nezískali ani bod a znovu vybuchli v Ružomberku, kde prehrali 0:8. Záchrana si žiadala víťazstvá. Vstup do jarnej časti sa mužstvu vydaril, keď postupne zdolalo „béčko“ Jednoty Košice 1:0, Kežmarok 2:1, Moldavu 1:0 a Piesok 2:0. To však bolo všetko. Mužstvo do konca sezóny už iba trikrát remizovalo (s Ružomberkom 2:2, vo Fiľakove 4:4 a s Bardejovom 0:0), čo stačilo v tabuľke iba na predposlednú 12. priečku so ziskom 19 bodov. Za TJ Zemplín skončila len Lokomotíva Vranov.

Súpiska TJ Zemplín: Pašiak, J. Hapák, Chvostek – Hollý, Mižík, Drábik, M. Gazda, L. Hapák, Jevčák, M. Várady, Holický, A. Ondo, Slinčák, Ondejko, A. Rodina, Manyo, L. Bindas, Kmetony, Nemečkay, Tomáš, Tóth, Kohút, E. Mihálik, Maťaš, J. Karel, Sokirka, Chlebák.

1959/60

1958/59

Vstup do oblastnej súťaže skupiny F mužstvu vyšiel. Začalo prekvapujúcim, ale zaslúženým víťazstvom v Solivare 4:2, nasledovali dve remízy 1:1 v Kežmarku a doma s humenským Tatranom i triumf 2:1 v Žiline, ktorý Michalovčanov posunul do úlohy favorita. O jesennom majstrovi rozhodoval duel v Martine, ktorý domáci vyhrali 5:2. Druhé miesto po jeseni však bolo veľkým úspechom mladého kolektívu. No jarná časť už zďaleka nebola taká úspešná. Na vlastnom trávniku hráči TJ Zemplín ešte dokázali víťaziť, avšak u súperov to bola bieda – v Turanoch prehrali 0:3, v Krompachoch 0:4, v Trebišove 1:6 a v Ružomberku dokonca hanebne 2:12. Keď pred štyrmi tisíckami divákov doma Martinu podľahli 0:2, ocitli sa v pásme zostupu. Vďaka bezgólovej remíze so Žilinčanmi sa v súťaži udržali (skončili na 7. mieste so ziskom 27 bodov), vypadli Humenné, Krompachy, Turany a Solivar.

Súpiska TJ Zemplín: J. Hapák, Ivanko – Tóth, A. Ondo, A. Rodina, Smoľák, Maťaš, Holický, Drábik, Slinčák, Nemečkay, L. Hapák, M. Gazda, Sokirka. Tréner Nenál.

1958/59

1957/58

Začiatkom marca 1957 sa klub vrátil k pôvodnému názvu TJ Zemplín Michalovce. Vychádzajúc z analýzy situácie sa nový výbor pod vedením predsedu Stanislava Pechana rozhodol urýchlene omladiť hráčsky káder. Novým trénerom sa stal Arpád Regeczký, ktorý s funkcionármi prebudoval celé mužstvo. Prebor Prešovského kraja sa hral netradičným trojkolovým systémom, keďže od sezóny 1957/58 sa mala hrať opäť spôsobom jeseň – jar. Kolektív síce odštartoval troma výhrami po sebe (nad Strážskym 6:0, Stropkovom 1:0 a v Giraltovciach 2:0), ale potom prišla šnúra rozčarovania a po piatich súbojoch bez výhry pád na chvost tabuľky. Nedarilo sa mu ani v letnej prestávke, lebo v zápasoch o obnovený Zemplínsky pohár prehral s Humenným 2:7, v Sečovciach 0:4 a s Trebišovom remizoval 0:0. V jeseni sa mužstvo naštartovalo a trpkosť porážky neokúsilo v deviatich dueloch v sérii, a tak do jari 1958 – záverečnej tretiny sezóny – vstupovalo s rozhodnutím skončiť na 2. priečke. To už TJ Zemplín viedol tréner a bývalý hráč Andrej Vyszaník, ktorý mal k dispozícii aj viacero nových tvárí (Maťaša, Gazdu, Slinčáka, Holického). Cieľ sa podarilo naplniť, kolektív bol druhý za Solivarom.

Súpiska TJ Zemplín: Virčík, Chvostek – Kondáš, Ondo, Kohút, A. Rodina, Sabovík, Mikita, Harbuľák, Vančovský, Jakub, Meličko, L. Bindas, Ščerbák, Holtzträger, Klacik, Várhidi, Mencák, L. Hapák, M. Várady, Volek, Maščeník, J. Virčík, Szöllösi, Hapák, Maťaš, Slinčák, Holický, M. Gazda. Tréner Arpád Regeczký, od jari 1958 Andrej Vyszaník.

1957/58

1956

V jari sa zlúčili michalovské jednoty DŠO Slovan a DŠO Slavoj a vznikla Telovýchovná jednota (TJ) Slovan Michalovce. I keď sa tvrdí, že v jednote je sila, opak bol pravdou a Zemplínčania boli slabší ako predtým. Už prvé stretnutie ukázalo, že oblastná súťaž F bude tentoraz pre mužstvo priťažkým chlebíkom, lebo v ňom takmer podľahlo nováčikovi z Bardejova (otočilo z 0:2 na 3:2). Nasledovali viaceré remízy a prehry a postupný pád na dno tabuľky. Sezónu sme nakoniec ani nedohrali, pretože pre inzultáciu rozhodcu s Dynamom Spoje Košice (skupina fanúšikov vtrhla do ihriska) nás vylúčili zo súťaže a zatvorili ihrisko. Škoda, lebo záchrana bola v silách mužstva, no po kontumačných prehrách s Vrútkami a Lokomotívou Košice sa rozplynula. Zo zostupu sa nerobila priveľká tragédia, no mrzela inzultácia, ktorá vrhla tieň na dobré meno michalovského futbalu.

Súpiska TJ Slovan: Sabanoš, Popík – Klimek, Mencák, Vančovský, Meličko, Markuška, L. Bindas, L. Hapák, Malaga, Sabovík, Kondáš, Weiss, Gerbóc, Volek. Tréner Miloš Klimek.

1956

1955

Napriek 3. miestu v minulom ročníku divízia stále nebola „v suchu“. Michalovskí funkcionári v zostave Viktor Migléc, Vojtech Ruják, Ľudovít Veľas, Jozef Strejc, Ján Karas, Jozef Kostovčík, Tibor Lešňak a ďalší dlho zvádzali boj s vedením KV DŠO Slavoj, ktorý napokon aj vyhrali. V súťaži „F“ boli našimi súpermi okrem Prešova B, Sobraniec a Humenného, ktorí takisto postúpili, aj Spišská Nová Ves, Lokomotíva Košice, Spoje Košice, Trebišov, Bytča, Krasno, Púchov a Vrútky. Aj keď sa káder posilnil o Voleka, Jakuba a Sabanoša, jarná časť sezóny mu nevyšla, keď v nej získal iba 8 bodov a bol vážnym kandidátom na zostup. Počas leta sa trénovania ujal Miloš Klimek a zároveň hral v útoku. Ďalšími posilami boli Belo Malaga a Tibor Weiss. Nové tváre sa osvedčili, mužstvo získalo 19 bodov a skončilo na solídnom 5. mieste. Pekné výsledky dosiahol tím aj v Československom pohári, v ktorom porazil Veľké Kapušany 5:0, Lokomotívu Humenné 7:1 a remizoval s ligovým Dynamom ČSAD Košice 1:1 po predĺžení. O postupe Košičanov rozhodol až žreb.

Súpiska DŠO Slavoj: Sabanoš – Sabovík, Mencák, Weiss, Klimek, Jakub, Vančovský, Malaga, Volek, L. Bindas, L. Hapák, Markuška, Kondáš, Butkovský. Tréner Miloš Klimek.

1955

1954

Ročník 1954 bol opäť medzníkom, pretože mal rozhodnúť o štyroch postupujúcich do novozriadenej oblastnej súťaže (skupiny F), kde mali hrať najlepšie tímy z Košického, Prešovského a Žilinského kraja. Napriek oslabeniu sa Michalovčania v prebore Prešovského kraja presadili. Najviac sa im darilo so Starou Ľubovňou, ktorú zdolali 10:0 a v odvete 4:0. Dvakrát si poradili aj s Veľkými Kapušanmi (7:0 a 5:1), Sabinovom (3:0 a 2:1) a bez prehry vyšli aj v stretnutiach s Giraltovcami (1:1 a 6:0) i Lokomotívou Humenné (3:0 a 2:2). V konečnej tabuľke obsadili 3. miesto so ziskom 31 bodov a skóre 62:29. Do oblastnej súťaže F tak postúpil DŠO Slavoj Michalovce spoločne s „béčkom“ Tatrana Prešov, Slavojom Sobrance a Tatranom Humenné.

Súpiska DŠO Slavoj: Klimko – Kondáš, A. Rodina, Tirpák, Soročina, Sabovík, Zajac, Vančovský, Butkovský, Cvinger, Mencák, Fedor, Bodnár, Rychtárik, Meličko, Markuška, L. Hapák.

1954

1953

Tento rok nebol dobrý. Vytvorenie dobrovoľných športových organizácií (DŠO) priniesol zrod Slavoja a Slovana, pričom v tradícii Zemplína pokračoval DŠO Slavoj. O prestupoch rozhodovali predsedovia ROH, ktorí udeľovali súhlas hráčom hrať za oddiel inej DŠO. Vidiecke telovýchovné jednoty naďalej riadil Sokol. Do michalovského Slovana odišli zamestnanci ONV a OÚNZ Lukáček, Ferenci, Volek a Butkovský, Papp sa rozhodol pre druholigový Vranov. Okyptený Slavoj, v ktorom sa Klimko, Takáč a Stankovský vzdali aktívnej činnosti, opustil aj obranca Trenčanský. Michalovčania tak opäť museli budovať nové mužstvo. To sa však nenechalo zahanbiť a nadviazalo na výsledky bývalého kolektívu z minulej sezóny. V konečnej tabuľke preboru Prešovského kraja obsadili hráči DŠO Slavoj výborné druhé miesto za víťazným „béčkom“ prešovského Tatrana.

Súpiska DŠO Slavoj: Stanko – Fedor, Papp, Volek, Mencák, Sabovík, Vančovský, Tamáš, Meličko, G. Várady, Čontoš, A. Rodina, Zajac, Soročina, Tirpák. Tréner Ladislav Papp.

1953

1952

Novinkou pred otvorením futbalových súťaží v roku 1952 bolo, že víťaz sa mohol tešiť z postupu do II. ligy, ktorá sa mala zriadiť v nasledujúcom roku. Podobne ako v predošlej sezóne preboru Prešovského kraja aj v tejto Michalovčania mútili vodu na špici tabuľky a núkajúcu sa príležitosť postúpiť do ligovej súťaže chceli aj využiť. Hrali dobre a porážali súperov doma i vonku. Napríklad Palínčanom nastrieľali v dvoch stretnutiach dovedna 19 gólov! Hráči Sokola SZ Zemplín si však slabšiu chvíľku v dobre rozbehnutom ročníku vybrali v najnevhodnejšom období, v čase, keď išlo o veľa. K prvenstvu v tabuľke chýbal iba krôčik. Stačilo vyhrať v jednom z dvoch domácich súbojov s Drevokombinátom Vranov alebo Baníkom Sobrance. Prvý mužstvo prehralo 1:2, druhý 0:1, a bolo po postupe. Do II. ligy nakoniec postúpili Vranovčania. Za zmienku stojí, že záverečné víťazstvo 4:0 v Sabinove michalovským priaznivcom po prvý raz priblížil v rozhlase „po drôte“ hlásateľ Vojtech Ostrovský.

Súpiska Sokol SZ Zemplín: Klimko, Stanko – Kondáš, Mencák, J. Rodina, Meličko, Sabovík, Vančovský, Tirpák, Papp, Ferenci, Lukáček, Soročina, Ivanko, Tamáš, Butkovský, Zajac, Stankovský, Volek, Trenčanský. Tréneri Ladislav Papp, Alexander Ivanko.

1952

1951

Pre ďalšiu reorganizáciu boli zrušené oblastné súťaže, a tak sa Michalovčania znovu ocitli v prebore Prešovského kraja. Zriadila sa aj pútavá súťaž o Československý pohár, ktorá umožňovala postup do ligy. Klubové vedenie vytýčila mužstvu získanie titulu v prebore a účasť vo finále pohára. V majstrovskej súťaži od začiatku do konca Sokol SZ Zemplín dominoval a v 18 dueloch zaváhal iba raz, keď tesne prehral s Vranovom 2:3 (bolo to až v 15. kole). Súperov zdolával vysokými rozdielmi (Starú Ľubovňu 10:0, Veľké Kapušany 7:0, Sninu 12:0 aj 9:2). O Československý pohár sa bojovalo na neutrálnych ihriskách. V krajskom finále mužstvo triumfovalo nad rezervou prešovského Tatrana (0:2 a 4:0), vďaka čomu postúpilo do semifinále, v ktorom ťahalo za kratší koniec so Sokolom Topoľčany (1:4 a 1:3). Napriek nenaplnenému druhému cieľu to bol vydarený rok. Počas neho nastrieľali Michalovčania vo všetkých zápasoch až 178 gólov, pričom najlepším strelcom bol Ferenci s 54 presnými zásahmi. Gólovo ťahali kolektív aj Papp, Meličko (obaja skórovali 31-krát) a Čorba (30).

Súpiska Sokol SZ Zemplín: Lörinc, Klimko, Stanko – Trenčanský, Sóga, A. Rodina, Kondáš, Migléc, Lukáček, Svereňák, Vančovský, Sabovík, Meličko, Mencák, Ivanko, Denhardt, Zajac, J. Rodina, Maščeník, Valent, Papp, Ferenci, Vyszaník, Tamáš, Soročina, Čorba. Tréneri Ladislav Papp, Alexander Ivanko.

1951

1940/41 – 1949/50

1950

Do oblastnej súťaže skupiny D, kde okrem Michaloviec hrali aj Nové Zámky, Trenčín, Devín Bratislava, Banská Bystrica, Malacky, Rožňava, Púchov, Nitra, Opatová, Partizánske a „béčko“ Dynama Košice, vstupovalo mužstvo vedené trénerskou dvojicou Ladislav Papp a Alexander Ivanko posilnené o Mencáka, Ferenciho a Kažméra, ku ktorým neskôr pribudli aj Sabadoš a Stanko. Udalosťou sezóny bolo, že po 39 rokoch dostal michalovský futbal svoj vlastný dôstojný stánok, a to na mieste, kde v roku 1912 robil svoje prvé kroky. Premiérovo sa Sokol SZ Zemplín predstavil na vlastnom ihrisku, s výstavbou ktorého sa začalo v apríli 1948, proti Odeve Trenčín (2:2). Nebolo dokončené, ale bolo naše. Spomínaný duel prilákal 5000 divákov. Kolektívu sa v súťaži neviedlo zle, keď sa umiestnil v pokojnom strede tabuľky – na 6. priečke s bilanciou 10 výhier, 4 remízy a 8 prehier (skóre 47:41). V dvoch zápasoch však poriadne vybuchol, v Opatovej prehral 0:9 a v Partizánskom 3:12.

Súpiska Sokol SZ Zemplín: Klimko, Stanko – Trenčanský, Sóga, A. Rodina, Lukáček, Svereňák, Migléc, Kondáš, Vančovský, Meličko, Ferenci, Papp, Ivanko, Mencák, Soročina, Kažmér, Bauer, Mačura, Maščeník. Tréneri Ladislav Papp, Alexander Ivanko.

1950

1949

Územná reorganizácia priniesla zmeny futbalových súťaží. Boli zrušené divízne súťaže a ich miesto zaujali Krajské prebory. Jednotlivé kluby si našli patrónov (miestne závody a podniky) a v názve niesli povinne názov Sokol a názov podniku. Patrónom nášho klubu sa stali Komunálne služby a podľa nich dostal pomenovanie Sokol Spojené závody Zemplín Michalovce. V tlači sa uvádzal názov Sokol SZ Zemplín, ale aj Sokol KZ (Komunálne závody) a neskôr Sokol KP (Komunálny podnik) Zemplín Michalovce. Sokol SZ Zemplín hral v Krajskom prebore Prešovského kraja so Starou Ľubovňou, Vranovom, Odevou Prešov, Jednotou Humenné, Železničiarmi Prešov, VSJ Prešov, Sabinovom, Veľkým Šarišom, Železničiarmi Humenné, Veľkými Kapušanmi, Stropkovom a Bardejovom. Michalovčania vstúpili do sezóny úchvatne, keď doma zdolali Starú Ľubovňu 10:0. Aj neskôr na vlastnej pôde dominovali, viacero zápasov vyhrali aj sedemgólovým rozdielom. Dominanciu potvrdzoval fakt, že v jari doma inkasovali iba jeden gól. Počas letnej prestávky odohrali na svojom trávniku priateľský duel s popredným maďarským ligistom MTK Budapešť (1:2), ktorý sledovalo 5000 divákov! Sokol SZ Zemplín v ňom skúšal potenciálne posily z iných tímov, začo bol neskôr Krajským výborom potrestaný pokutou aj zastavením činnosti viacerým hráčom. Napriek tomu výbornú sezónu zakončil v súťaži prvým miestom, keď vyhral 22-krát a zaznamenal iba 4 prehry, čím si vybojoval postup do oblastnej súťaže skupiny D.

Súpiska Sokol SZ Zemplín: J. Takáč, Klimko, Zbojan – Kondáš, Vanšovský, Soročina, Papp, Trenčanský, Sóga, J. Rodina, Meličko, Tamáš, Vyszaník, A. Rodina, Lukáček, Svereňák, Migléc, Stankovský, Sabovík, Denhardt. Tréner Ladislav Papp.

1949

1948

Nový divízny ročník začal ŠK Zemplín pod novým vedením – za predsedu bol zvolený Július Werfer. Ustanovená bola aj funkcia náčelníka, do ktorej bol menovaný Emil Kösztenbaum. Nový výbor urobil opatrenia na posilnenie mužstva, v záujme lepšej reprezentácie mesta v divízii. A tak káder vystužili Sóga, Svereňák, Trenčanský, Mitro a Vyszaník. V auguste prišiel aj Ladislav Papp, ktorý sa zároveň stal hrajúcim trénerom. Sezóna pozostávala iba z jesennej časti, pretože od nového roka boli zrušené divízne súťaže. Michalovčania si už počínali oveľa lepšie ako v predchádzajúcom nováčikovskom ročníku. Začali síce dvoma prehrali, ale potom vo zvyšných desiatich vystúpeniach ťahali za kratší koniec iba raz (v Rožňave 0:2). Výborná séria ich vyniesla až na 3. priečku. Po novembrovom priateľskom dueli s Kráľovským Chlmcom skončila v mužstve dlhoročná hviezda, jeden z najväčších odchovancov klubu a kapitán Ján Salaďák, ktorého zranené koleno predčasne vyradilo z aktívnej činnosti.

Súpiska ŠK Zemplín: J. Takáč, Klimko, Mitro – Gerbery, Leško, Heinrich, Denhardt, Vanšovský, Sabovík, Volek, Dzurovčin, Kondáš, Meličko, Papp, Tamáš, Kováč, Sóga, Svereňák, Kiselý, Migléc, Lukáček, Trenčanský, Vyszaník, J. Salaďák, J. Rodina, Soročina, A. Rodina. Tréner Ladislav Papp.

1948

1947/48

Do divíznej súťaže, v ktorej súperili s Popradom, Vranovom, Humenným, Bardejovom, Rožňavou, Ťahanovcami, Levočou, Prešovom a Kežmarkom, vstúpili Michalovčania aj s posilami Jánom Kondášom z Trebišova, Marcelom Meličkom zo Sabinova, Antonom Rodinom z Topoľčian a Štefanom Fábrym zo Spišského Podhradia. Prvýkrát sa z výhry tešili až v októbri doma s Bardejovom (5:1). Ešte predtým v závere septembra sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie ŠK Zemplín, ktoré okrem iného zvolilo aj nových funkcionárov klubu. Predsedom zostal Bohumil Peťura, novými podpredsedami sa stali Eugen Malin, František Bálint a Andrej Kras, tajomníkmi Eliáš Fečko a Jozef Strejc. Funkciou trénera bol poverený Tibor Alexa, ktorý mal za úlohu zachrániť mužstvo v divízii. Okrem toho si funkcionári vytýčili cieľ v blízkom období vybudovať nový štadión. Michalovce sa v súťaži naďalej trápili, stali sa mužstvom remíz (dosiahli ich 7, okrem nich rovnaký počet prehier a 4 výhry) a nepremenených pokutových kopov. Táto bilancia však na záchranu stačila, pretože obsadili predposledné 9. miesto pred Bardejovom.

Súpiska ŠK Zemplín: Klimko, J. Takáč, Blahút, Rontšinský – Leško, Hujdič, J. Rodina, Lukáček, G. Várady, Dzurovčin, Denhardt, Meličko, Hučka, Hajdu, A. Rodina, Migléc, Fábry, Kondáš, Wizner, Butkovský, J. Salaďák, Juríček, Sabovík, Soročina, Knežek, Gerbery, Dobranský, Vanšovský, Volek, Heinrich, Bernatík. Tréner Tibor Alexa.

1947/48

1946/47

Aj v tejto sezóne účinkoval ŠK Zemplín v majstrovskej I.A triede, kde nastupoval napríklad aj proti ŠK Soľná Baňa, ŠK Slovan Solivar, RŠK Magura Prešov či ŠK Kráľovský Chlmec. Mužstvo potvrdzovalo vysoké ambície a od začiatku podávalo veľmi dobré výkony, ktoré podčiarkoval aj výsledkami. V jeseni prehralo jediný zápas, a to v Kráľovskom Chlmci 2:4. Aj v odvetnej časti si viedlo výborne a nakoniec mu patrilo druhé miesto práve za Chlmčanmi. Po skončení sezóny však pokračoval zákulisný boj o postup do divízie, ktorý zvádzali funkcionári ŠK Zemplín s futbalovými orgánmi. Michalovčania potrebovali zvládnuť dohrávaný súboj v Sečovciach, ktorý bol v jari predčasne ukončený za stavu 2:1 pre domácich (naši vtedy pre poškodenie rozhodcom opustili hraciu plochu). V existenčnom zápase po dobrom výkone triumfovali vďaka gólu Dzurovčina 1:0 a vybojovali si miestenku v divíznej súťaži. V konečnom účtovaní obsadili zverenci trénera Ladzianskeho prvú priečku s bilanciou 11 výhier, 2 remízy a 5 prehier (skóre 65:33).

Súpiska ŠK Zemplín: J. Takáč, Klimko – Juríček, Denhardt, J. Salaďák, J. Rodina, Kondáš, Hujdič, Stankovský, Sabovík, G. Várady, Čigáš, Fialkovič, Migléc, Papp, Butkovský, Tirpák, Lukáček, Dzurovčin, Haluška, Wizner, Hajdu, Húčka, Šamudovský. Tréner Jozef Ladziansky.

1946/47

1945/46

Majstrovské zápasy začali v polovici septembra. Do Východoslovenskej divízie boli okrem RŠK Pivovar zaradené aj tímy AC Poprad, ŠK Kežmarok, AC Spišská Nová Ves, VŠK Levoča, AC Svit, ŠK Bardejov, ŠK Vranov, ŠK Sparta Košice, ŠK Trebišov, ŠK Pokrok Krompachy a PTS Prešov. Avšak už hneď druhé stretnutie – historicky prvé divízne na domácej pôde – bolo aj posledné v sezóne. Súboj s košickou Spartou sa za stavu 0:1 nedohral. Rozhodca Reteghi z Humenného sústavne poškodzoval Michalovčanov a po neodpískaní jedenástky na Rodinu v druhom polčase na ihrisko vtrhlo obecenstvo a arbitra inzultovalo. Riadiaci orgán SFS zastavil mužstvu činnosť a dokonca zo súťaže vylúčilo. Dňa 28. októbra 1945 sa v sále Zlatého býka konalo valné zhromaždenie. Za účasti vyše 300 členov na ňom prerokovali fúziu RŠK Pivovar a ŠO SSM Michalovce, a tak vznikol spoločný Športový klub Zemplín, ktorý mal pokračovať v doterajšej bohatej činnosti. Za predsedu bol zvolený advokát Eugen Siničák. Začiatkom roka 1946 sa znovu menili klubové funkcie. Predsedom sa stal Bohumil Peťura, podpredsedami Eugen Siničák a Eugen Moškovič, tajomníkom Eliáš Fečko a trénerom Štefan Ladziansky. Predsedníctvo VsŽF rozhodlo, že ŠK Zemplín zohrá všetky zápasy v I.A triede, ktoré boli v jeseni odohrané tímom ŠO SSM. Po slabšom štarte a výbornom závere nakoniec mužstvo skončilo v tabuľke štvrté.

Súpiska RŠK Pivovar/ŠK Zemplín: Klimko, J. Takáč – Stankovský, Hujdič, Sabovík, Migléc, G. Várady, Tirpák, J. Rodina, J. Salaďák, Fialkovič, Juríček, Soročina, Bechner, Denhardt, Volkaj, Džuban, Kondáš, Čigáš, Szeghö, Šamudovský. Tréner Jozef Ladziansky.

1945/46

1944/45

Michalovčania sa poctivo pripravovali na novú sezónu, zohrali niekoľko prípravných stretnutí, avšak v sčasti zreorganizovanej I.A triede (šarišská a zemplínska skupina boli zlúčené) nakoniec absolvovali len jeden majstrovský duel – na pôde ŠOHG Prešov vyhrali 6:0. Potom už mužstvo nastúpilo iba na priateľské zápasy, pričom ten posledný s nemeckou vojenskou jedenástkou mal zvláštnu atmosféru. V blízkosti ihriska totiž parkovali tanky a obrnené autá, na ktorých prišli Nemci na zápas. Remízou 1:1 sa skončila ďalšia kapitola michalovského futbalu, jedna z najsmutnejších v jeho histórii. Po oslobodení našej vlasti a konci druhej svetovej vojny došlo k urýchleniu oživenia športu v našom meste. Futbalu sa ujali pivovarskí robotníci. Na mimoriadnej schôdzi premenovali klub na Robotnícky športový klub (RŠK) Pivovar Michalovce. Riaditeľ pivovaru Pavol Pastír sa stal predsedom klubu, František Markovič za podpredsedu, Michal Koreň za tajomníka a Július Sabo za pokladníka. Súčasne s RŠK Pivovar vznikol v meste aj ŠO SSM (Športový oddiel Sväzu slovenskej mládeže), na čele ktorého stál predseda Juraj Šamudovský. A práve medzi sebou odohrali tieto dva kluby prvé stretnutie po druhej svetovej vojne a skončil sa výhrou RŠK Pivovar 5:2. Iniciatívni „robotnícki“ funkcionári dokonca oživili tradíciu Zemplínskeho pohára a klub ho aj získal do vitríny.

Súpiska ŠK Zemplín/RŠK Pivovar: Klimko, J. Takáč, Koreň, Šamudovský – J. Salaďák, Tirpák, Kolodzej, Prieložný, J. Rodina, Stankovský, Migléc, Bašista, Žabka, Kalnay, G. Várady, Sabovík, Šofranko, Hujdič, Bončo, E. Bindas, Fečko, Papp, Fialkovič, Bordáš, Chromej, Krno, Brilla, Bechner.

1944/45

1943/44

V príprave na novú sezónu utrpeli Michalovčania jednu z najhorších prehier, keď v Sečovciach utŕžilo debakel 1:11. Do kádra opäť pribudlo niekoľko nových hráčov, medzi nimi i brankár Grohman z Kežmarku, Šofranko zo Spišských Vlách alebo Eduard Bindas, neskôr známy slovenský herec a člen SND. Hneď prvý majstrovský duel I.A triedy ŠK Zemplín nedohral, pretože Trebišovom za stavu 4:1 opustili naši hráči 5 minút pred koncom pre sústavné poškodzovanie rozhodcom ihrisko a napokon prehrali kontumačne. Po jeseni tak v 5-člennej tabuľke figurovali na 4. pozícii s jednou výhrou. Vo februári 1944 valné zhromaždenie klubu zvolilo za čestného predsedu Jána Repčíka a za úradujúceho predsedu Františka Pašku. Organizačným tajomníkom sa stal Ján Varga, vedúcim mužstva Bedřich Vlček a hospodárom Ľudovít Sand. V apríli hralo mužstvo prvýkrát na ihrisku „U saleziánov“ a pred 2000 divákmi prehralo v priateľskom stretnutí s Dubnicou 1:5. V súťaži znovu dosiahlo iba jedno víťazstvo (s Trebišovom) a v konečnom účtovaní obsadilo v tabuľke 4. miesto.

Súpiska ŠK Zemplín: Grohman, Pilc, Klimko – Čigáš, Kolodzej, Sarvaš, Počatko, E. Bindas, J. Salaďák, Korčinský, Sabovík, Bončo, Malý, Šofranko, Migléc, Marcin, Ruják, Bašista, Maximovič, Bordáš, Hujdič, Sedlák, Herman, Prieložný, Soročina, Tirpák.

1943/44

1942/43

V bilancii michalovského futbalu bude rok 1942 navždy zapísaný ako jeden z najčiernejších. Chýbali obetaví funkcionári. Svoju úlohu zohrali vtedajšie zákony, ktoré zakazovali občanom židovského pôvodu zastávať funkcie v politickom a verejnom živote. Mnohí z nich boli dlhoroční funkcionári a mecenáši michalovského klubu. Keďže hráči nemali kde športovať, mnohí z nich odišli. Kočiš s Bednárom posilnili Vranov, Opoldus Sečovce, Karel Sláviu Prešov a iní narukovali k výkonu základnej vojenskej služby. V jari 1943 po takmer poldruharočnej prestávke futbal v Michalovciach našťastie znovu ožil. Mesto dalo k dispozícii časť trhoviska pod Hrádkom. Chýbala mu ohrada, hraciu plochu od obecenstva oddeľovala drevená bariéra, za šatňu slúžil súkromný byt Michala Doboša. Dňa 4. apríla na valnom zhromaždení zvolili nový výbor ŠK Zemplín. Za úradujúceho predsedu Oskára Vaľa, za čestného predsedu Jána Repčíka, tajomníkom sa stal Vlastimil Pazdírek, odborvedúcim Ján Varga a trénermi Bohumil Peťura s Tiborom Alexom. Funkcionári dosiahli zaradenie mužstva do I.A triedy skupiny Zemplín mimo konkurencie. V nej odohralo tri zápasy, pričom všetky prehralo.

Súpiska ŠK Zemplín: Nemsila, Stolár – Hercík, Gadžinovský, J. Salaďák, Kantuľa, Korčinský, Sabovík, Bystrančík, Lastovka, Bartoš, Čigáš, Marcin, Ruják, Malý, Tipčuk, M. Salaďák, Migléc, Soročina, Maximovič. Tréneri Bohumil Peťura, Tibor Alexa.

1942/43

1941/42

Ťažké obdobie michalovského futbalu pokračovalo. Pre vojnové udalosti ostalo mesto i ďalšie zemplínske mestečká bez futbalu. Omladený celok však podával veľmi dobré výkony. V jesennej časti I.A triedy vyhral tri zo štyroch majstrovských duelov a zimoval prvý. S rokom 1941 sa rozlúčil priateľským súbojom s Humenným. Vtedy ešte nikto netušil, že to bol rozlúčkový zápas s ihriskom „U Alexu“, ktoré futbalu slúžilo tri desaťročia. Majiteľ ihriska Ferdinand Alexa totiž pre dlžoby klubu neprenajal hraciu plochu a namiesto futbalistov na ňu vyrukovali pluhy a rozorali ju. Zadĺžený klub tak zostal nielenže bez ihriska, ale aj bez funkcionárov a hráčov. Miestni činitelia sa snažili o premenovanie názvu z doterajšieho ŠK Zemplín na ŠOHG, čo športovci odmietali. Preto nedostali pomoc od obecného zastupiteľstva a okresného úradu. Majstrovská súťaž tak pokračovala bez michalovského tímu, ktorý všetky jarné duely prehral kontumačne. Vďaka bodom získaným v jeseni skončilo mužstvo na predposlednom 4. mieste tabuľky.

Súpiska ŠK Zemplín: Kočiš, Stolár – Karel, Bednár, Opoldus, Fečko, Karaman, Maximovič, Bončo, Figmik, Sabovík, Šrámek, Soták, J. Salaďák, Bordáš, Sivák, Suchý, M. Salaďák, Lakatoš, Stankovský, Malý, Bartko, Kantuľa, Takáč, Szarzsoi.

1941/42

1940/41

Situácia v klube bola naďalej veľmi žalostná a dokonca hrozil jeho zánik. Čierny scenár sa nakoniec nenaplnil a mužstvo nastúpilo do zreorganizovanej I.A triedy PŽF. Medzi jeho súperov patrili ŠK Bardejov, HAC Humenné, SAC Sečovce, ŠK Slovan Solivar, ŠK HG Trebišov a ŠK Vranov. Ako na tom bol klub, také boli aj výsledky. Po jeseni zimoval ŠK Zemplín na poslednom mieste, keď vyhral iba nad Sečovcami, aj to iba kontumačne. V marci 1941 pred štartom odvety sa konala valná porada klubu. Nezvolila predsedu, ale iba podpredsedov, ktorými sa stali vtedajší politickí činitelia mesta. Dušou klubu bol František Šinály, primár interného oddelenia nemocnice a odborvedúcim autodopravca Bohumil Peťur. Posilnené mužstvo – o Harbuľáka a Opoldusa z Budkoviec či Suchého z Dolných Hámrov – začalo jarnú časť prekvapujúcou výhrou 6:1 v Humennom. Ďalší triumf však dosiahlo až v poslednom zápase s Bardejovom (4:1), a tak obsadilo konečné 5. miesto pred Humenným (Sečovce sa zo súťaže odhlásili).

Súpiska ŠK Zemplín: Kočiš, Stolár – Stankovský, J. Salaďák, Stalmašek, Bončo, Lipták, M. Salaďák, Sivák, Géczi, Vagovič, Fečko, Sabovík, Šidelský, Gavalier, Ressler, Sarvaš, Bendík, Ertl, Lakatoš, Harbuľák, Opoldus, Suchý, Karel, Cipciar, Bednár, Šrámek, Bordáš, Badinský.

1940/41

1931 – 1940

1939/40

Michalovský klub opäť raz nebol v dobrej „kondícii“, existenčné problémy mal už v čase kvalifikácie z jari vlaňajšej sezóny. Po nej opustili káder viacerí hráči, ktorí sa z hosťovaní vrátili do materských oddielov. Oslabenie bolo citeľné. Mužstvo hralo I.A triedu Zemplín, ktorú riadila novovzniknutá Prešovská župa futbalová (PŽF). Kvôli klubovej kríze v jeseni odohralo iba jeden duel (s Humenným 3:3). Na jar ŠK Zemplín dosahoval celkom solídne výsledky a napokon skončil v 4-člennej tabuľke druhý s bilanciou 3 výhry, 2 remízy a 1 prehra (skóre 12:9). Jedinú porážku zaznamenal v Humennom (0:4), ktoré sa stalo víťazom súťaže. Ešte pred štartom jarnej časti sa predsedníctvo klubu zaoberalo zlou hospodárskou situáciou. Všetci sa zhodli na tom, že klub je potrebné za každú cenu udržať a povzniesť. Prítomní zástupcovia podnikov a peňažných ústavov zároveň prisľúbili finančnú a ďalšiu pomoc pri záchrane organizácie. Avšak aj po skončení sezóny bol finančný stav v klube veľmi žalostný, dlhy sa vyšplhali na 20-tisíc korún a futbalové ihrisko začalo zarastať…

Súpiska ŠK Zemplín: Kočiš, J. Takáč – M. Salaďák, Stankovský, Bordáš, Stalmašek, Sabovík, Bončo, Lakatoš, Z. Tóth, Lipták, Cipciar, Bendík, Ressler, Sarvaš, J. Salaďák, Fečko, Vagovič, Hudák, Géczi, Šidelský, Sivák, Ertl, Gavalier.

1939/40

1938/39

Michalovčania aj do tretice získali do svojej moci Zemplínsky pohár. Začiatkom septembra sa zišlo mimoriadne valné zhromaždenie ŠK Zemplín, aby riešilo zlú finančnú situáciu v klube. Dlh predstavoval 78 korún. V tom čase sa rozbehol aj nový ročník východnej skupiny I.A triedy, kde boli súpermi Michaloviec ŠK Vranov, SAC Sečovce, ŠK Trebišov, Sparta Košice a ŠK Ťahanovce. O niečo neskôr – v dôsledku napätej zahraničnej i domácej politickej situácie – ustúpil šport do úzadia. Po viedenskej arbitráži (2. novembra 1938), ktorá pre štát znamenala veľké územné straty, museli michalovský klub opustiť niekoľkí hráči, pretože pochádzali práve z týchto oblastí. Odišli opory ako Loos, Kováčik, Balážházi či Vojtáš, aktívnu činnosť ukončili Ladziansky a Jedinák. V marci 1939 prišli ďalšie hráčske straty, po vzniku Slovenského štátu sa do Čiech vrátili Blažejovský (ten znovu strieľal góly ako na bežiacom páse, dal ich 37), Helesič a Růžička. Informácie o konečnej tabuľke I.A triedy nie sú známe. Sezóna sa síce začala, no zrejme – z dôvodu rozpadu ČSR a s tým súvisiacou reorganizácie futbalovej súťaže na Slovensku – nedohrala. Zrodila sa však nová prvá slovenská liga, k jej desiatim účastníkom (išlo o mužstvá, ktoré v období existencie ČSR účinkovali v prvej lige a divízii) mali pribudnúť ďalší dvaja z pripravovaného kvalifikačného turnaja. V ňom hral aj ŠK Zemplín, v konkurencii ďalších piatich tímov obsadil nepostupovú 5. priečku.

Súpiska ŠK Zemplín: Jedinák, Ladziansky, Rožkovenský, Kočiš, J. Takáč, Monok – J. Salaďák, Tomovčík, Loos, Kováčik, Vojtáš, Balážházi, Gábriš, Blažejovský, Helesič, Růžička, Kučírek, Ressler, Molnár, Tomko, Príhoda, Berger, Stankovský, Kočan, Tóth, Tócik, Tkáčik, Špaček, Sarvaš, Švanda, T. Alexa, Kardoš, Vagovič, Hajda, Fečko.

1938/39

1937/38

Michalovský celok obhájil prvenstvo v Zemplínskom pohári, do ktorého už bol vyrytý nový názov klubu ustanovený na augustovej mimoriadnej členskej schôdzi. Z FAK sa stal Športový klub (ŠK) Zemplín Michalovce. V prípravnom zápase so Sobrancami sa objavila prvá zmienka o trénerovi v Michalovciach, bol ním bývalý maďarský internacionál József Obitz. Bez jedinej prehry ovládli jeho zverenci jesennú časť I.A triedy skupiny Zemplín a vedenie klubu pred jarou vytýčilo mužstvu cieľ vyhrať túto súťaž a vybojovať postup do divízie. Aj keď v odvete utrpelo prvú a jedinú prehru, udržalo sa na vedúcej pozícii. V boji o titul majstra VsŽF sa stretlo s víťazom šarišskej I.A triedy ŠK Slávia Prešov, ktorý v prvom dueli doma zdolalo 3:2, avšak po prehre 1:3 vonku si právo účasti v kvalifikácii o postup do divízie vybojoval celok zo Šariša. Skvelú sezónu mal za sebou ostrostrelec Blažejovský, ktorý nastrieľal 57 gólov!

Súpiska ŠK Zemplín: Hajduk, Rožkovenský, Jedinák, Ladziansky, J. Takáč – J. Salaďák, Tomovčík, Gábriš, Tižek, Helesič, Tomko, Ressler, Kováčik, Blažejovský, Loos, Růžička, Kučírek, Molnár, Balážházi, Vojtáš. Tréner József Obitz.

1937/38

1936/37

V lete schválili nové klubové farby, dovtedajšiu žlto-modrú kombináciu vystriedali „československé“ farby, teda biela, červená a modrá. FAK oslávil návrat do I.A triedy víťazstvom v Zemplínskom pohári, v ktorom nenašiel premožiteľa. Mužstvo posilnil vynikajúci strelec Jiří Blažejovský z ČsŠK Košice. Michalovčania hrali vo veľmi dobrej forme, ale hoci v jeseni prehrali iba raz, zimovali až štvrtí. V jarnej časti, do ktorej vstúpili aj s posilami Kováčikom (prišiel z UMTE Užhorod), Hamrákom (z ŠK Bardejov), Ečegim (z ŠK Vranov) i niekoľkými narukovanými hráčmi, však vyhrali štyri z piatich majstrovských duelov, keď za kratší koniec ťahali iba s košickou Spartou, pričom to bol súboj o prvenstvo. Napokon tak obsadili peknú druhú priečku. Najlepším strelcom tímu bol s 13 gólmi Staško a povesť kanoniera potvrdzoval aj Blažejovský, ktorý dal v piatich zápasoch 9 gólov.

Súpiska FAK: Fáber, Monok, Rožkovenský, Kostelanský, Jedinák – J. Salaďák, Tomovčík, Tižek, Ambriško, Tomko, Warmuž, Staško, T. Alexa, Helesič, R. Hák, Molnár, Džuppa, Ressler, Blažejovský, Kučírek, Kováčik, Ečegi, Hamrák, Hule, Kruta, Štancl, Čumperlík, Švec, Terenťák, Vojtko, Horvát, Helinger, Šesták, Vegsö, Hercik, Jajcay, Steinhardt, Hovora, Tatíček, Fantl.

1936/37

1935/36

Zlá situácia v klube mala za následok to, že v lete bol odvolaný dovtedajší výbor a jeho právomoci dočasne prevzalo direktórium v zložení Štefan Hák, Ján Varga, Andrej Babinčák, Karol Ficek a Zoltán Markovič. Z mužstva boli vylúčení niektorí starší hráči a na ich miesto prišli futbalisti z dorasteneckého celku, ktorá trénovala pod vedením Vargu. Po zostupe hrali Michalovčania I.B triedu a v nej im po jeseni patrilo v 6-člennej tabuľke 4. miesto s bilanciou 2 výhry, 1 remíza a 2 prehry. Pred jarou prišli viaceré posily (Jaroslav Tižek, Jozef Helesič či Jozef Warmuž) a v marci bola zvolená aj nový 21-členný výbor, predsedom sa stal Myron Čollák, podpredsedom Michal Alexa a tajomníkom Štefan Hák. Mužstvo si postavenie v tabuľke nevylepšilo, keď znovu iba dvakrát vyhralo. Napriek tomu – vďaka navýšeniu účastníkov – spoločne s ŠK Sparta Košice a ŠK Vranov postúpilo do I.A triedy.

Súpiska FAK: Fáber, Krause, Monok, Hajduk – Raška, Tomovčík, Baláž, Ambriško, Vegsö, J. Markovič, Staško, T. Alexa, Tomko, Pfléger, Džuppa, Molnár, Helesič, Tižek, Kováčik, Nelhýbel, Šery, Gabriš, Šponer, Růžička, Resler.

1935/36

1934/35

Došlo k spomínanej reorganizácii súťaží. Vznikli divízie – do východoslovenskej skupiny zaradili najlepšie mužstvá slovenského a maďarského zväzu východného Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Výsledková mizéria hráčov FAK pokračovala, v jeseni vyhrali iba jeden zápas (s Trebišovom 3:0), zvyšné štyri prehral. V jarnej časti sa im darilo ešte menej. Aj keď priateľské duely so Sečovcami (2:0) a Užhorodom (3:1) zvládli, v súťaži okrem remízy so Spišskou Novou Vsou (1:1) prehrali všetko, čo sa dalo. A tak zo súťaže vypadli. Po poslednom súboji so Sečovcami (2:6) došlo k neprístojnostiam, začo bol klub potrestaný zatvorením ihriska a mužstvo bolo navyše vylúčené zo Zemplínskeho pohára. Svetlým momentom nevydarenej sezóny bolo aspoň to, že majstrovskú súťaž hrali už aj dorastenci. V konkurencii Sečoviec, Humenného, Trebišova a Vranova obsadili predposlednú priečku.

Súpiska FAK: Fáber – R. Hák, Tomko, Ambriško, Vogl, Chlebda, T. Alexa, J. Salaďák, Eichler, Raška, Tomovčík, Winkler, Fejčák, Staško.

1934/35

1933/34

Od jesene 1933 sa už hrali majstrovské súťaže novým systémom jeseň – jar. FAK štartoval v I.A triede (košický okrsok), do ktorej boli zaradené aj tímy HAC Humenné, ČsŠK Košice, ŠK Slávia Prešov, SAC Sečovce a AC Spišská Nová Ves. Michalovčania pokračovali v nevýrazných výkonoch z jari 1933 a po jesennej časti boli bez bodu na poslednom mieste. V Spišskej Novej Vsi dokonca prehrali 0:11, čo bola najvyššia prehra v histórii michalovského futbalu. Odvety prišli na rad v jari 1934. Situácia v klube bola veľmi zlá a z mužstva odišlo veľa hráčov. Za celú sezónu nezískalo ani jeden bod. Pred vypadnutím zachránila FAK reorganizácia súťaží. Po skončení ročníka letnú prestávku vyplnil II. ročník Zemplínskeho pohára. Hralo sa vyraďovacím systémom, Michalovce vypadli s Trebišovom, keď po dvoch remízach 2:2 a 1:1 musel rozhodnúť až tretí duel, ktorý súper vyhral 4:0.

Súpiska FAK: Fáber – Tomovčík, R. Hák, Pfléger, Vogl, Fejčák, T. Alexa, Ambriško, J. Markovič, Chlebda, Staško, Raška, J. Salaďák.

1933/34

1933

Prvý polrok bol pre Michalovčanov úspešný. V majstrovstve VsŽF skončili opäť druhí za ČsŠK Košice – s bilanciou 5 výhier, 1 remíza, 2 prehry a so skóre 22:13. V lete sa hral I. ročník Zemplínskeho pohára za účasti Trebišova, Sečoviec, Vranova, Humenného a Michaloviec. Nová súťaž sledovala vyplnenie letnej prestávky, ale tiež i naplnenie prázdnych pokladníc zemplínskych oddielov. Po polovici pohára bol FAK posledný, napokon však skončil štvrtý. Priebeh turnaja o Zemplínsky pohár a tiež vysoká prehra v priateľskom zápase v Spišskej Novej Vsi (0:7) ukázali, že mužstvo prežíva vážnu krízu. Vyvrcholilo to aj ochabnutím organizátorskej práce výboru. Klubu hrozilo rozpustenie a len zásluhou obetavosti funkcionárov akými boli Hák, Ficek, Breuer a Spiegel sa podarilo zachrániť futbal a FAK.

Súpiska FAK: Kočiščák, Fáber, Jedinák – Gimák, J. Salaďák, Tomovčík, J. Markovič, T. Alexa, Ambriško, Blum, Weisz, Fejčák, Ivanský, Elek, Láncoš, Pfléger, R. Hák, Vogl, Štrausman, Dibák.

1933

1932

V tejto sezóne hral FAK majstrovstvo VsŽF, kde okrem Michalovčanov účinkovali aj ČsŠK Košice, ŠK Slávia Prešov a HAC Humenné. Mužstvo obsadilo konečné 2. miesto, keď dosiahlo bilanciu štyri výhry a dve prehry, pričom obe utŕžilo s celkovým víťazom súťaže Košicami. Vo zvyšku roka už nastupoval FAK iba na priateľské duely, a to proti KSC Košice, ŠK Trebišov, HAC Humenné, ŠK Vranov, SAC Sečovce, Békescsabai Elöre či Slovanu Mukačevo. Tohto súpera zdolal doma 5:2 a po ňom sa výbor i hráči rozlúčili s dlhoročnou oporou Leopoldom Markovičom, prezývaným Paríž, ktorého nezamestnanosť vyhnala za prácou do zahraničia. Hospodárska kríza prinútila odísť aj ďalších hráčov. Poklesli návštevy na zápasoch, a tak biedne boli aj príjmy. Napriek tomu mužstvo nedosahovalo zlé výsledky a tlač vtedy označila FAK za najlepší zemplínsky klub.

Súpiska FAK: Kočiščák, Fáber, Jedinák – Gimák, J. Salaďák, Tomovčík, T. Markovič, L. Markovič, T. Alexa, Ambriško, Blum, Baláž, Tomko, Holinka, Weisz, Marcin, Fejčák, Láncoš, J. Markovič, R. Hák, Elek, Breuer, Pfléger, Staško.

1932

1931

Do tretieho desaťročia vstúpil ŠK Snaha mimoriadnou členskou schôdzou konanou z podnetu VsŽF, na ktorej sa 17. mája zmenil názov klubu na Futbalový atletický klub (FAK) Michalovce. Na čele nového výboru boli predseda Michal Alexa a tajomník Štefan Hák. Klub vytváral hráčom dobré podmienky, káder bol doplnený o Sametu, Winklera a Fejčáka, pribudli aj vlastní odchovanci Ferdinand Alexa a Vojtech Tomko. Aj keď vtedajšia tlač uvádzala, že mužstvo hralo majstrovstvo VsŽF, žiadne správy o súťažných dueloch sa nenašli. Za zmienku stojí priateľský súboj s ŠK RUSJ Užhorod, vtedy najlepším tímom východného Slovenska a Podkarpatskej Rusi, ktorý sa odohral 2. augusta. Michalovčania v ňom vyhrali 1:0, pričom na pútavý súboj bolo zvedavých až 2000 divákov. Počas roka si zmerali sily aj s celkami HAC Humenné, ŠK Trebišov, KMSE Košice či AC Sátoraljaújhelyi.

Súpiska FAK: Kočiščák, Jedinák, Fáber – Gimák, Elek, J. Salaďák, Tomovčík, T. Markovič, L. Markovič, Weisz, Tibor Alexa, Ambriško, Blum, Tomko, Fejčák, Potzer, Andrejkovič, Dögöň, Štrausman, Štruci, J. Markovič, R. Hák, Láncoš, Samet.

1931

1921 – 1930

1930

Hospodárska kríza doľahla aj na futbal. VsŽF sa presťahovala z Košíc do Užhorodu. Výbor dal prednosť turnajovým zápasom pred cestovaním za majstrovskými bodmi. Priateľské súboje Michaloviec boli väčšinou neúspešné, aj o majstra Zemplína s HAC Humenné po výsledkoch 3:3 a 1:2. V priebehu tohto roka sa v ŠK Snaha začal vytvárať nový kolektív, ktorý tvorili títo hráči: Mitrovčák, Kočiščák – Gimák, J. Salaďák, Tomovčík, Mocák, Weisz, Ambriško, Blum, Markovičovci, Tomko, Helinger, Alexa, Andrejkovič, Štrausman, Láncoš, R. Hák a Berkovič. Všetci – až na Andrejkoviča a Kočiščáka – boli odchovanci vlastného dorastu, pričom Markovičovci a Láncoš prišli z FPT Michalovce.

1930

1929

Nový ročník majstrovskej súťaže VsŽF začal až začiatkom mája, no už bez účasti celkov z Podkarpatskej Rusi, ktoré mali vlastnú skupinu. V nej Michalovčania v konkurencii ďalších piatich tímov aj do tretice obsadili 4. priečku. Niekoľko trpkých prehier nezodpovedalo kvalitám ŠK Snaha. I o majstra Zemplína mužstvo neuspelo, keď s Humenným prehralo 2:4 a 2:3. Ani v priateľských dueloch sa mu nedarilo. Úradná správa VsŽF v Košiciach z dňa 12. júla priniesla, že zo zoznamu členov ČsAF boli „vytreté“ viaceré kluby, medzi nimi aj michalovský. Aj septembrová úradná správa obsahovala oznam o zastavení činnosti ŠK Snaha, a to až do uhradenia pokút vo výške 60 a 10 korún (za nesplnenie nešpecifikovaného príkazu), ako aj konštatovanie, že v priateľskom stretnutí s PTVE Prešov nastúpil za Michalovce neoprávnene hráč Hudák z HAC Humenné.

1929

1928

Novú sezónu začínali michalovskí futbalisti opäť pod novým názvom, v apríli bol ustanovený Športový klub (ŠK) Snaha, ktorý svoju činnosť začal na veľkonočné sviatky a jeho „jednateľom“ bol Oldřich Slonek. Zmenu názvu si opäť vynútili finančné ťažkosti. V kádri boli Mitrovčák, Kočiščák – Hák, Gimak, Kostovčík, Rezník, Paulik, Ambriško, Payer (prestúpil z ŠK Slávia Bratislava), Helinger, Šima, Šepetovský (z ŠK Trnava), Mocák, Berkovič a Štepanek. V majstrovstve VsŽF mužstvo znovu obsadilo 4. miesto po tom, čo remizovalo 1:1 s ČsŠK Košice, 3:3 s ČsŠK Užhorod a prehralo 1:4 s košickou Sláviou. Niekoľko úspešných výsledkov dosiahlo v prípravných zápasoch, napríklad v lete si doma zmeralo sily s popredným amatérskym tímom Törökvés Budapešť. V tomto roku sa prvýkrát súťažilo aj o neoficiálny titul majstra Zemplína, ktorý po vybičovaných zápasoch s HAC Humenné a výsledkoch 3:0 a 3:3 získali hráči ŠK Snaha.

1928

1927

Po ročnej prestávke začali Michalovčania znovu bojovať o body v majstrovstve VsŽF, ktorá odštartovala v apríli. Prvý súboj na pôde RUSJ Užhorod vyhrali 2:0. Potom prehrali s ČsŠK Užhorod 1:6 a s Unionom Berehov 1:2. S košickou Sláviou hrali iba 14 minút, pretože po troch vylúčeniach rozhodca zápas predčasne ukončil. V konečnom účtovaní obsadil ŠK štvrté miesto. Oproti predchádzajúcim rokom bol k dispozícii lepší hráčsky káder, ktorý väčšinou hrával v zložení: Škodák, Mitrovčák – Ludvik, Kostovčík, Sabol, Markovič, Hul, Pavlík, Tóth, Novotný, Činčár, Veisz, Seman a Bilok. Okrem „majstrákov“ odohrali Michalovčania aj tri priateľské zápasy a všetky vyhrali – nad SC Trebišov 4:1, PTVE Prešov 3:1 a AC Sátoraljaujhelyi 2:0.

1927

1926

Dňa 27. marca oficiálne začal svoju činnosť Športový klub (ŠK) Michalovce, aj keď v novinách organizáciu naďalej uvádzali ako MŠK. Mužstvo v tomto roku do majstrovskej súťaže prihlásené nebolo, Michalovčania však odohrali desať priateľských zápasov s bilanciou 3 výhry, 3 remízy a 4 prehry. Cenné boli triumfy nad UAC Užhorod (4:1) a Nyíregyházi ETVE (6:2 a 4:2). V máji hrali doma duel s odvekým rivalom z Humenného. Stretnutie malo dramatický priebeh a po bitke medzi Helingerom (ŠK) a Hákom (HAC) hostia opustili ihrisko. Nervozitu na ihrisku rozprúdil slabý rozhodca, ktorý Michalovciam neuznal dva góly a v prospech Humenného odpískal jedenástku, ktorá znamenala remízu 1:1. Za zmienku stojí aj michalovská prehra 1:10 s ŠK Slávia Košice, vtedy vedúcim mužstvom VsŽF.

1926

1925

Séria neúspechov pokračovala a dlžoby narastali tiež. Dňa 21. júna 1925 sa uskutočnila mimoriadna členská schôdza, ktorá bola veľmi búrlivá, najmä keď podpredseda organizácie podplukovník Joachimský prítomným oznámil, že klub má dlžobu 32-tisíc korún (poväčšine išlo o „dedičstvo“ po ČsŠK Michalovce). Zhruba o mesiac neskôr (25. júla) na ďalšej mimoriadnej schôdzi členovia klubu odsúhlasili zmenu názvu organizácie na Michalovský športový klub (MŠK), pričom do funkcie „jednateľa“ zvolili rotmajstra Burdu a za vedúceho mužstva nadporučíka Pospíšila. V tom roku sa súťaž nehrala, a tak Michalovčania hrávali iba priateľské zápasy, v ktorých uspeli len dvakrát – s košickým Törekvés 2:1 a s vojenskou XI. Trebišov 5:1. Za celý rok dali v ôsmich súbojoch len 9 gólov a inkasovali 23.

1925

1924

V prvých šiestich mesiacoch roku sa michalovský futbal dostal do zložitej situácie. Na valnom zhromaždení MAC dňa 6. apríla bol za predsedu klubu zvolený michalovský notár Myron Čollák, podpredsedami sa stali major Tesár, V. Richveit a A. Martens, posty tajomníkov obsadili F. Horáček a J. Sabol, za „jednateľa“ bol ustanovený A. Lang. V rovnaký deň MAC, za ktorý nastúpilo viacero náhradníkov, prehral v Košiciach s tamojšou Sláviou vysoko 0:7 – po nej vtedajšia tlač označila MAC za najslabší celok východného Slovenska. Za mužstvo už nehrávali Nemeček, Hojer, Šebek, Mates, Martinek, Trejbal či Havlíček, ktorí odišli. Aktívnu činnosť zanechal Haupt, do HAC Humenné zamieril Zbojan a Ptáček bol služobne premiestnený. Káder doplnili posily z miestnych zdrojov. Futbalisti mali k dispozícii novozriadené ohradené ihrisko v krásnej polohe mestského parku. Mnohí preto verili, že podceňovaný tím po pilnom tréningu bude zase jedným z tých mužstiev, s ktorým budú musieť kluby počítať.

1924

1923

V apríli ČsŠK „prekrstili“ na Michalovský atletický klub (MAC) – týmto pomenovaním (išlo o slovenský preklad pôvodného maďarského názvu klubu) sa organizácia akoby prihlásila k športovým tradíciám z čias Rakúsko-Uhorska. Klub bol vo finančnej tiesni, preto v apríli (oficiálne z technických príčin) nenastúpil ani na jeden súťažný duel. MAC odohral prvý majstrovský zápas až v máji. V uvedenom roku absolvoval dokopy 13 stretnutí – v štyroch vyhral, v štyroch remizoval a päťkrát prehral, pričom dosiahol skóre 20:14. Družstvo hrávalo prevažne v zložení Lancoš, Hošek, Szabol, Pavlík, Nagy, Kostovčík, Tóth, Korec, Chudý, Seman a Mataček. Hráči MAC dosahovali v prvých rokoch existencie klubu – aj napriek relatívne dobrým podmienkam (k dispozícii mali napríklad nové ohradené ihrisko) – slabé výsledky. Rok 1923 priniesol aj prvé správy o michalovskom mládežníckom futbale – v júli sa dorastenci MAC stretli so svojimi rovesníkmi zo Strážskeho a v auguste s HAC Humenné.

1923

1922

Do novej sezóny nastupuje mužstvo už len ako Československý športový klub (ČsŠK). V tomto roku odohrali michalovskí futbalisti celkovo 13 zápasov – v nich deväťkrát zvíťazili, dvakrát remizovali a rovnako dvakrát prehrali, pričom dosiahli skóre 28:14. V jarných a letných mesiacoch boli zároveň odohraté aj majstrovské kvalifikačné stretnutia v rámci VsŽF, aby sa tak kluby mohli rozdeliť podľa výkonnosti. Michalovčania boli zaradení v košickom okrsku, kde ich súpermi boli ČsŠK Košice, AFK 111 Košice, Sparta Prešov, AFK Meteor Medzilaborce, PSC Košice, AFK VS Košice a Peší pluk 32 Košice. Zo siedmich stretnutí šesť vyhrali a prehrali iba raz. Napokon skončili druhí len kvôli horšiemu skóre za ČsŠK Košice. Za Michalovce v tom čase hrávali Nemeček, Štepánek, Ptáček, Martinek, Hojer, Weiszberger, Tauscher, Stránsky, Mates či Záhradník. Ich dobrá hra neunikla ani pozornosti trénerov iných celkov či funkcionárov VsŽF, keďže do vybranej jedenástky tejto organizácie boli potom na priateľské súboje pravidelne nominovaní aj obranca Ptáček a stredný záložník Hojer.

1922

1921

Bývalé „maďarské“ kluby na Zemplíne – medzi nimi aj NAC Michalovce – sa zmenili na československé. Bola založená Východoslovenská župa futbalová, neskôr Slovenský futbalový zväz. V marci bol ustanovený Československý športový klub (ČsŠK) Sparta Michalovce. Na jeho zrode sa podieľali najmä českí úradníci, učitelia a vojaci (k najaktívnejším v tomto smere patrili Oldřich Slonek, František Karafiát a Smékal). Hráčsky káder tvorili prevažne vojaci miestnej posádky doplnení niekoľkými jednotlivcami z bývalého NAC – Hauptom, Hospodárom, Raďákom a Činčárom. Hralo sa o pohár redakcie České slovo. Michalovčanom premiéra nevyšla, keď aj napriek dobrej hre podľahli doma 17. apríla Tatranu Spišská Nová Ves 2:3. Prvé víťazstvo v pohárovej súťaži dosiahli až v máji, keď porazili PSC 32 Košice 4:3. Okrem toho zdolali aj Mukačevo 2:0, čo s bilanciou dve výhry a šesť prehier stačilo na 7. miesto. Celkovým víťazom turnaja sa stal celok ČsŠK Užhorod. Dňa 28. októbra v rámci osláv vzniku ČSR odohrali futbalisti ČsŠK Sparta priateľský zápas s AFK Meteor Medzilaborce, nad ktorým vyhrali 7:1.

1921

1912 – 1920

1920

V druhý májový deň sme otvorili majstrovskú súťaž s vynikajúcim KSC Košice a prehrali sme 0:6. Bol to náš prvý majstrovský zápas v histórii. Záznam o prvom zemplínskom derby je z 13. mája zo zápasu vo Vranove, kde NAC vyhral 1:0. V druhom derby sme porazili Humenčanov na ich pôde 2:1 a stali sme sa tak v histórii prvým neoficiálnym majstrom Zemplína. Týmito zápasmi sa začala písať bohatá história vzájomných derby stretnutí. Ďalej sme prehrali 1:2 s Törekvés Košice a 1:4 s KAC Košice, ktorý vtedajšiu jednokolovú majstrovskú súťaž vyhral s 11 bodmi. Dňa 18. októbra 1920 odohrali futbalisti Michaloviec prvý oficiálny medzinárodný zápas s celkom AC Sátoraljaújhely, v ktorom zvíťazili 2:0 – zároveň išlo o posledné stretnutie pod hlavičkou NAC.

1920

1919

Po skončení prvej svetovej vojny znovu ožil aj futbal. NAC sa prihlásil o slovo. Z predvojnového mužstva ostali len Kmetzkó, Rontšinský a Raďák. Objavili sa noví hráči – z Budapešti prišiel rodák z Nacinej Vsi Haupt, skvelý centerhalf Mikuláš Hospodár, Viliam Zbojan preslávený svojimi delovkami a malčický rodák Ján Sinčák. Lajošom Semanom sa začína éra Semanovcov. V Košiciach existoval maďarský futbalový zväz, organizátor prvej majstrovskej súťaže na východnom Slovensku. Prihlásili sa košické kluby KAC, KSC, Törekvés, prešovské SC a Törekvés i zemplínske HAC Humenné, SAC Sečovce, vranovský SC a michalovský NAC s hráčmi: Guttman, Nemeček, Haupt, Feith II., Kmetzkó, Hospodár, Rontšinský, Raďák, Šesták, Pánthy, Gyulai, Sinčák, Zbojan, Seman a Feith I.

1919

1914

V sále Zlatého býka sa 24. mája konala prvá schôdza, ktorá uzákonila založenie Nagymihályi athleticai club (NAC – v preklade Michalovský atletický klub). Okrem futbalu sa v klube venovali i ďalším športom. Spomínanú ustanovujúcu členskú schôdzu viedol starosta Michaloviec Vojtech Walkovszky. Jej účastníci za úradujúceho predsedu zvolili dr. Ödöna Sötera, do funkcie čestného predsedu ustanovili grófa Alexandra Sztárayho, za podpredsedov určili Andora Bajusza, Andora Csiszára, dr. Zoltána Holla a Vojtecha Walkovszkého, za tajomníka bol zvolený Ödon Barnai a post vedúceho mužstva obsadil Myron Csollák. Členmi výboru boli i aktívni športovci Gabriel Homolay, Michal Alexa a Július Tomko, ktorý sa zároveň stal hospodárom ihriska. Výbor NAC si tiež – ako ihrisko – prenajal od Michala Alexu 2 uhorské jutrá pôdy. Futbal sa sťahoval na nové ihrisko, a to do pekného agátového lesíka na konci Kossuthovej ulice (dnes ide o Ulicu Sama Chalupku – približne stredom tohto bývalého ihriska v súčasnosti prechádza cesta spájajúca Ulicu Sama Chalupku so Špitálskou ulicou). Začiatkom júna 1914 na výstavbe novej hracej plochy intenzívne pracovalo 16 robotníkov pod vedením Dezidera Kelera. Budovala sa tiež ľahkoatletická dráha i tenisové dvorce. Sľubne sa rozvíjajúcu klubovú činnosť však prerušili udalosti prvej svetovej vojny (1914 – 1918). Športovci museli narukovať na front, a tak rozrobené ihrisko osirelo.

1914

1912

Prvú správu o michalovskom futbale nájdeme v novinách Felső Zemplén zo 4. augusta 1912. Je jednoduchá a stručná – hovorí o zápase michalovského futbalového spolku s Football Clubom z Pozdišoviec, ktorý sa skončil jednoznačným víťazstvom Pozdišovčanov v pomere 6:0. Vznik futbalového klubu v Michalovciach v roku 1912 potvrdzuje i prvorepublikový novinový článok z roku 1935. Jeho autor uvádza, že minulosť michalovského futbalového klubu bola veľmi pestrá: „V roku 1912 založený bol prvý klub maďarský, ktorého činnosť prvá svetová vojna prerušila. Ale ihneď po prevrate bol klub znovuzriadený, postupne však niekoľko ráz prekrstený. Ihrisko bolo na konci Tureckej ulice.“ Na rovnaký rok odkazuje aj článok publikovaný v novinách Slovenská sloboda z 19. júla 1940 – autor sa v ňom odvoláva na 28-ročnú tradíciu michalovského futbalu.

1912