Historicky najmladší prvoligový strelec Michaloviec Dávid Petrík sa opäť vytratil z futbalových trávnikov. Stále iba 20-ročný krídelník počas hosťovania v FK Humenné počas jarnej časti uplynulej sezóny utrpel vážne zranenie ľavého kolena. V priebehu necelých dvoch rokov si druhýkrát roztrhol krížny väz. Mládežnícky slovenský reprezentant sa pomaly dáva dokopy a už sa nevie dočkať návratu do zápasového kolotoča.

Ubehlo už vyše sedem mesiacov, odkedy ste odohrali posledný zápas. Čo sa stalo?

„Opäť som si zranil to isté koleno, s ktorým som mal problém už predtým. Koncom marca som ešte v humenskom drese odohral celých 90 minút proti Prešovu. Počas zápasu som však bol zasiahnutý do kolena. Trošku som cítil, že s ním niečo nie je v poriadku, ale nejako som to neriešil. Myslel som si, že je to len dôsledok únavy. Potom, na najbližšom tréningu, som však urobil jeden pohyb, v kolene mi puklo a už som vedel, že je nedobre…“

Čo nasledovalo potom?

„Sprvoti som si len ľadoval koleno dúfajúc, že to nebude nič vážne. Keďže bolesť naďalej neustupovala, podstúpil som vyšetrenie magnetickou rezonanciou, ktorá odhalila, že mám opäť roztrhnutý krížny väz aj poškodený meniskus. Začiatkom mája som sa teda Nemocnici AGEL v košickej Šaci podrobil operačnému zákroku, ktorý vykonal športový lekár Maroš Varga.“

Čo vám ako prvé preletelo hlavou, keď ste sa dozvedeli, že musíte ísť opäť pod skalpel a na dlhú dobu si budete musieť oddýchnuť od futbalu?

„Bol som pochopiteľne veľmi sklamaný a smutný, že zase sa mi stalo zase to isté a dlho si nekopnem do lopty. Už som aspoň vedel, do čoho idem, a že to nebude ľahké.“

Ako vyzerali vaše dni po operácii? Čím ste si vypĺňali voľné chvíle?

„Po zákroku som bol takmer mesiac len doma. Po čase, keď som sa už mohol viac pohybovať bez bariel, tak hneď som začal rehabilitovať a chodiť do posilňovne.“

Ako prebieha rekonvalescencia?

„Jedným slovom super. Som rád, že sa o mňa v klube starajú. Veľmi si to vážim a cítim sa výborne. Koleno nebolí a pomaličky napredujem.“

Kedy by ste mohli začať plnohodnotne trénovať?

„Aktuálne už behám a zapájam sa do niektorých tréningových činností. Ak pôjde všetko podľa plánu, tak do stopercentnej tréningovej záťaže naskočím v januári, kedy začne zimná príprava.“

Keďže znovu vás zradilo to isté koleno, nemali ste myšlienky, že by to mohlo znamenať aj koniec kariéry?

„V žiadnom prípade! Viem, že je to veľmi ťažké zranenie, ktoré môže v niektorých prípadoch športovcom aj ukončiť kariéru, ale ja som bol vždy v hlave nastavený tak, že stále som mladý hráč a mám čo na ihrisku ukázať. Som naďalej plný odhodlania a chcem na sebe pracovať.“

Tešia vás výkony spoluhráčov v doterajšom priebehu sezóny?

„Mám veľkú radosť z toho, ako mužstvo napreduje. Chlapci a tréneri sú skvelí, ale nemôžeme poľaviť. Treba stále pracovať naplno, aby sme na konci sezóny mohli byť všetci spokojní. Mame výborný tím a som len rád, že môžem byť jeho súčasťou.“

Určite sa už neviete dočkať, kedy znovu vybehnete na ihrisko, je to tak?

„Stopercentne! Veľmi sa už teším na ten moment, kedy začnem hrať. Viem, že predo mnou je ešte ťažká cesta, ale je len na mne, ako budem pracovať. Chcem, aby tréneri boli so mnou spokojní a odmenili ma nejakými minútami v ligových zápasoch. Ideálne už počas jarnej časti. Ak mi dajú šancu, ja sa im budem snažiť splatiť dôveru najlepšie ako viem.“