Jesenný kapitán MFK Zemplín Michalovce hovorí o príprave, o svojej výkonnosti, ale aj o tom, čo robí vo voľnom čase.
Pred rokmi patril útočník Pavol Jurčo medzi najväčšie talenty slovenského futbalu. Bývalý člen reprezentácie do 21 rokov sa však napokon nepresadil až tak výrazne, ako sa možno očakávalo. Momentálne je hráčom Michaloviec a zdá sa, že futbal mu po čase začína znova chutiť.
Radosť z hry sa však nerovná aj potešeniu zo zimnej prípravy, ktorá je pre Pavla Jurča o kúsoček kratšia. „Začali sme 7. januára, ale ja som si na umelom trávniku poranil achilovku, a tak trénujem ešte len pár dní. Všetko je zatiaľ v pohode, zimná príprava nie je predsa žiadna krížová cesta,“ optimisticky začal svoje rozprávanie Pavol Jurčo, ktorý vie, že len z tvrdého tréningu porastie ovocie úspechu. „Zo zimy žije každý futbalista počas celého kalendárneho roka, to nie sú len frázy, ale fakt. My robíme všetko na ihrisku a s loptou, takže aj bežecké dávky sú o niečo príjemnejšie. S loptou nás všetko baví viac.“
Dvadsaťšesťročný útočník je v michalovskej kabíne jedným z najstarších a najskúsenejších hráčov, čo v doterajšej kariére ešte nezažil. „Veru nie. Po príchode Vladimíra Janočka sa už táto pozornosť sústredí naňho. Trochu nám pozdvihol vekový priemer,“ pousmial sa Pavol Jurčo, ktorý si uvedomuje svoju väčšiu zodpovednosti vo vzťahu k celému tímu. „Ale na druhej strane, hlas nezvyšujem, na to máme trénera. Každý robí chyby a ja nie som na to, aby som mentoroval. Máme mladý káder, všetci sa učíme a čo je najlepšie, pri týchto spoluhráčoch sa zrazu aj ja cítim mladšie.“
V jesennej časti druhej najvyššej súťaže nastrieľal bývalý hráč Košíc, Prešova či Viktorie Žižkov šesť gólov a patrí medzi najlepších kanonierov súťaže. Sám so svojimi výkonmi spokojný nie je. „Mal som dať oveľa viac gólov. Som však rád, že konečne hrávam pravidelne. V minulosti ma trápili zranenia, trochu som sa ,motal´, nedarilo sa mi. Teraz mám zápasovú prax, tvrdo trénujem a verím, že na jar nastrieľam ďalšie góly,“ tvrdí 187 centimetrov vysoký zakončovateľ.
Práve jeho výška a štýl hry sa môžu zdať problémom, keďže tréner Michaloviec Albert Rusnák avizoval zavedenie španielskeho herného poňatia - množstvo kombinácií, techniky a individuálneho majstrovstva. „To nie je žiadny problém, práve naopak, veľmi sa z toho teším! Ja mám loptu rád a páči sa mi nastolený trend. Ak sa nám nový štýl dostane do krvi, môžeme dokázať ešte veľké veci. Behať vie dnes každý, ale práve práca s loptou môže byť rozdielom, ktorý z nás spraví silnejších,“ verí fanúšik Barcelony Pavol Jurčo.
Okrem futbalu, ktorý mu po zimnej prestávke opäť zaberá najviac času, sa michalovský útočník najradšej venuje rodine.„Najviac času trávim s manželkou a osemmesačnou dcérkou Martinkou. Ak mám viac voľna, zájdeme za rodičmi či svokrovcami. Žijem už taký štandardný rodinný život.“
Zdroj: corgonliga.sk
