Albert Rusnák hodnotí jeseň A-mužstva

2012-12-03 12:00:00

Druholigový seniorský A-tím obsadil po jesennej časti siedme miesto, nevyšli mu viaceré domáce stretnutia.

Pred týždňom v sobotu ukončili jesennú časť druhej ligy hráči MFK Zemplín Michalovce. Zo ziskom 26 bodov obsadili až 7. miesto, takže v klube pochopiteľne zavládlo sklamanie. O účinkovaní mužstva sme sa pozhovárali s hlavným trénerom celku Albertom Rusnákom.

Máte za sebou nie príliš vydarenú jeseň a v tabuľke druhej ligy prezimujete až na siedmom mieste. Čo pre vás toto umiestnenie znamená?

„Nikto s ním nie je spokojný, ani my tréneri, ani hráči, ani vedenie klubu. Uvedomujeme si, že postavenie nie je také, aké sme si predstavovali. Keď sa do toho pozrieme hlbšie, keby sme vyhrali o 2-3 zápasy viac a mali by sme o deväť bodov viac, tak teraz jeseň hodnotíme úplne ináč. Mrzia nás duely, ktoré sme nedotiahli do víťazného konca, hlavne domáce s Podbrezovou a Sencom, v ktorých sme zlyhali v koncovke a prehrali sme.“

Bavili ste sa po skončení jesene už aj s vedením klubu? Čo hovorilo na účinkovanie mužstva?

„Samozrejme sme si to rozobrali. Určité veci však musia ostať za zatvorenými dverami... Určite nie sú spokojní, určili sme si chyby, ktoré sme všetci urobili. Najjednoduchšie je všetko zvaliť na trénera, lebo on je za všetko zodpovedný. Avšak hráči podávajú výkon na ihrisku. Ja pre tento klub robím maximum a stále aj budem. Zatiaľ nemám žiadne informácie o tom, žeby som mal končiť. Pri mužstve ostávam. S vedením sme sa zhodli, že káder potrebujeme doplniť, ale určite nechceme robiť veľké zmeny.“

Čo hovoríte na bodový zisk mužstva? Nazbierali ste spolu 26 bodov...

„Je malý. Viac ma však mrzí vysoký počet inkasovaných gólov. Bolo to spôsobené aj tým, že obrana sa formovala počas celej jesene. K tomu ešte v defenzíve nastupovali mladí hráči, ktorí majú pod 20 rokov, Korijkov, Perez, Podhorin či Vernon. Dostávali príležitosť, pretože skúsenosti nenaberú na lavičke, ale na ihrisku.“

Ste zástancom ofenzívneho futbalu. Pred časom ste sa vyjadrili, že radšej chcete vyhrávať 4:3 ako 1:0. Avšak okrem zápasu s Bardejovom, v ktorom sa zrodila gólová prestrelka, ste doma nedávali veľa gólov. Kde je príčina?

„Domáce súboje sa nám veľmi nevydarili. Aj fanúšik by sa na nás pozeral ináč, keby sme na vlastnej pôde vyhrávali a menej bodov priniesli od súperov. Toto ma škrie. Ľudia okolo michalovského futbalu aj fanúšikovia si zaslúžia predovšetkým domáce víťazstvá. Chceme, aby v budúcnosti platilo ´môj dom-môj hrad´. Našou nevýhodou je to, že je tu krásny štadión, prostredie, umelé osvetlenie, na futbal tu chodí veľa ľudí, a tu každý súper podá životný výkon. Väčšina tímov sa zameria na poctivú defenzívu a vtedy sa nám hrá ťažko, pretože naši hráči, ktorí sú kreatívni a dokážu niečo vymyslieť, nezahrali podľa predstáv. Musíme popracovať aj na psychike, hlavne u mladých hráčov. Na to potrebujeme čas a určite sa to prejaví. Ideme dobrou cestou, hoci teraz to tak nevyzerá.“

Najlepší výkon podali chlapci v stretnutí proti Dunajskej Strede, ktorú porazili 1:0. Prečo tak nedokázali zahrať aj v ďalších zápasoch?

„Toto je najhoršie, keď mužstvo dokáže, že má nato, aby produkovalo dobrý futbal, no na výborný výkon nevie nadviazať. Je to na zamyslenie. Aj hráčom som povedal, že keby nám neukázalo, že vedia tak dobre zahrať, tak povieme si, že na to nemajú. Je zaujímavé, že to nevedia zopakovať. Veď hneď o týždeň po Dunajskej Strede sme nastúpili v Podbrezovej a výkon bol omnoho horší, hoci sme hrali v takmer rovnakej zostave. Pripisujem to psychike. Budeme sa snažiť, aby mužstvo podalo viac takých výkonov.“

Kto podľa vás patril k oporám mužstva?

„Jednoznačne brankár Tomáš Jenčo, ktorý sa kvalitnými výkonmi vypracoval na jednotku medzi troma žrďami a podával stabilné výkony. Potom to bol aj stredopoliar Róbert Kovaľ. Takisto si udržiaval stabilnú výkonnosť a v zápasoch robil veľa čiernej roboty. Svetlé momenty mal aj útočník Pavol Jurčo, predovšetkým vtedy, keď dával góly. Neskôr bol oporou aj obranca Marcos Perez, ktorý prišiel počas rozbehnutej súťaže, hoci posledné zápasy mu veľmi nevyšli.“

Od ktorých hráčov ste čakali viac?

„Od Jána Čarnotu, aj od Tomáša Sedláka. Verím, že nám ešte ukáže svoje kvality a zastane si svoje miesto. Najväčším sklamaním pre mňa je však Georgii Gamkrelidze. V Michalovciach už pôsobí dlho, zažil tu množstvo trénerov. Ja som mu dával najviac príležitostí v základnej zostave. Dôvera, ktorú som mu dal, nebola z jeho strany opätovaná na ihrisku. V hráčovi potenciál je, no žiaľ, ešte ho tu neukázal. A nie som si istý, či ho ešte ukáže, pretože začínam mať dojem, že v tomto klube už nemá motiváciu niečo dosiahnuť. Bol by som rád, keby som sa mýlil, a dúfam, že Gorgii nám všetkým ukáže, aký je to výborný futbalista.“

Na čom musíte najviac popracovať počas zimnej prípravy, ktorú odštartujete 7. januára?

„Aj keď som pri mužstve už niekoľko mesiacov, stále nie je vidieť rukopis mojej práce, pretože prebral som ho v rozbehnutej sezóne a následná letná prestávka bola veľmi krátka. Teraz konečne budem mať mužstvo pokope. Chcem ho stabilizovať, nechcem veľké zmeny. Verím, že v jari bude vidno na hre mužstva môj rukopis. Po skončení sezóny môže prísť každý za mnou a povedať, či bola moja robota dobrá alebo nie.“