U19 zimuje až na 11. mieste, no na štvrtú priečku stráca iba tri body. Družstvo často doplácalo na nepremieňanie šancí.

Dohrávaným súbojom 12. kola v Prešove uzavreli v stredu 7. nevembra jesennú časť súťaže prvoligoví starší dorastenci MFK Zemplín Michalovce. Pod vedením trénerskej dvojice Branislav Sokoli - Milan Holej obsadili v tabuľke až 11. priečku, ktorá je sklamaním. O účinkovaní družstva v jeseni sme sa pozhovárali s hlavným lodivodom B. Sokolim.

Zimujete až na 11. mieste so ziskom 21 bodov. Vyhrali aj prehrali ste zhodne šesťkrát, tri razy ste remizovali. Čakali ste lepšiu bilanciu po jeseni?

„Samozrejme, že sme čakali lepšie umiestnenie, ale keď sa pozrieme na tabuľku, ktorá je asi najvyrovnanejšia za posledné roky, tak vidíme, že bodové rozdiely sú minimálne a na 4. miesto strácame len 5 bodov, čo nie je veľa a som presvedčený, že predsezónny cieľ, skončiť do piateho miesta, splníme. Postrácali sme veľa bodov v zápasoch, v ktorých sme boli jednoznačne lepší, či to už bolo v domácich zápasoch so Slovanom a Zlatými Moravcami alebo v zápasoch v Trnave a Prešove. Tieto zápasy sme mali zvládnuť výsledkovo lepšie a mohli sme skončiť po jesennej časti reálne na 4-5. mieste. Ale nemá význam sa už nad tým zamýšľať, skutočnosť je iná. Je pred nami výzva, aby jar bola úspešnejšia, a ja verím, že bude.“

Hlavne v druhej polovici jesene ste nielen doma, ale aj vonku súperov prevyšovali, no body ste od nich nenosili. Čomu pripisujete fakt, že hráči nedokázali dobrý výkon pretaviť v bodový zisk?

„V tejto vekovej kategórii je ešte prirodzená veľká výkonnostná nevyrovnanosť výkonov. Mužstvá, ktoré mali stabilnejšiu výkonnosť, sú dnes na čele, či už Senica alebo Trenčín, ale aj tieto mužstvá dosiahli zopár „nevysvetliteľných“ výsledkov. V zápasoch, kde sme postrácali body, v náš neprospech hrali rôzne faktory, či už nepremenené pokutové kopy alebo individuálne zlyhanie v kľúčových momentoch. Či už to bolo v útočnej alebo obrannej fáze. Vo všetkých zápasoch sme si dokázali vypracovať šance, ale slabším dôrazom sme ich veľa pozahadzovali a naopak, chvíľkové zaváhanie v obrannej fáze spôsobilo, že sme veľa inkasovali. Často po štandardných situáciách, kde je dôležitá ochota ísť do súboja, prichádzalo k podceneniu situácie a my sme inkasovali.“

Ako ste boli spokojný s hernou stránkou?

„Herná stránka bola v poriadku. Až na zápasy v Ružomberku, kde sme herne vybuchli, a prvé polčasy v Banskej Bystrici a Košiciach, sme boli v ďalších zápasoch často lepším mužstvom. Chceli sme sa prezentovať útočným štýlom a to sa nám aj viac-menej darilo.“

Keď ste v jari prišli k družstvu, zbierali ste body väčšinou vonku, doma sa vám veľmi nedarilo. Teraz v jeseni to bolo naopak. Prečo taká zmena?

„Nemyslím si, že je v tom nejaká zmena herného štýlu. Skôr si myslím, že je to výmenou hráčov. Kým v minulej sezóne sme mali Martina Regáliho, ktorý bol schopný rozhodovať zápasy sám, hlavne vonku svojím spôsobom brejkového hráča, v tejto sezóne hráme viac nátlakový futbal a o výsledku rozhodujú skôr individuálne schopnosti. Netreba zabúdať, že káder opustili taktiež Jakub Hromada a Atila Varga, ktorí boli dôležitými súčasťami v mužstve. Kým v domácich zápasoch sme sa vyvarovali chýb, v zápasoch vonku tých chýb bolo veľa a na tie sme výsledkovo doplácali.“

Družstvo malo prakticky počas celej jesene rozháraný program, viackrát muselo dohrávať zápasy. Prispelo aj to k tomu, že dosahoval aj také výsledky?

„Nemyslím si, že dohrávky zápasov nejakým spôsobom ovplyvnili naše výsledky v týchto zápasoch. Súper bol v rovnakej situácii. Skôr by som sa vrátil k turnaju Michalovce Cup. Na turnaji sme odohrali fantastické zápasy v ktorých sa chlapci vyhecovali a išli na hranicu svojich schopností. Po tomto turnaji z chlapcov opadlo napätie a v ďalších majstrovských zápasoch bolo veľmi ťažké dostať hráčov v koncentrácii na zápas tam, kde boli v zápasoch s Juventusom Turín a Villarrealom, kde sme nemuseli hráčov nijako špeciálne motivovať. Chlapci sa chceli predviesť, atmosféra na tribúnach ich hnala dopredu a ich sebavedomie bolo fantastické. Ale po turnaji prišiel útlm, aký sme si nepripúšťali a s ním aj prehry v Spišskej Novej Vsi, Senici a Ružomberku. Sebavedomie a nasadenie sme nechali mimo ihriska... Za turnaj však patrí vedeniu veľká vďaka a chlapci sa sami presvedčili, že môžu konkurovať aj renomovaným klubom, len nesmie prísť k uspokojeniu.“

Viackrát, hlavne v zápasoch vonku, ste doplatili na nepremieňanie šancí, dokonca ste nedokázali skórovať ani z pokutových kopov. Aké sú podľa vás príčiny častého zlyhania v koncovke?

„Už viackrát som sa vyjadril, že v tejto vekovej kategórii je problém dlhodobejšie udržať latku výkonnosti. Družstvá, ktoré sa dokážu vyhnúť výraznejším výkyvom, sú tabuľkovo na popredných priečkach. Naším problémom v zápasoch, ktoré sme nedotiahli do víťazného konca bolo, že sme nedokázali premieňať vyložené šance a v defenzíve sme urobili chyby, ktoré súper dokázal potrestať. Naša úspešnosť v ofenzíve bola postavená na hre Adriána Leška, ktorý je najvýraznejšou osobnosťou v útoku. Ďalší útočníci sa nedokázali tak gólovo presadiť a na to sme vo vyrovnaných zápasoch doplácali. Na počet vyložených šancí sme strelili málo gólov. Na tomto budeme musieť popracovať.“

Kto patril k oporám tímu? Ktorý hráč vás príjemne prekvapil?

„Oporami družstva boli brankár Matúš Kira, aj keď ani on sa nevyhol zaváhaniu, hlavne zápas v Ružomberku mu nevyšiel. Ale je to výrazná osobnosť, nielen na ihrisku, ale aj v šatni. Jeho dirigentské schopnosti a organizácia defenzívy sú fantastické. Je to určite najlepší mladý brankár s akým som doteraz pracoval. V defenzíve sa mužstvo spoliehalo na výkony Vladimíra Sochaniča a Jozefa Šimka. Ak sa vyvarujú individuálnych chýb a budú hrať jednoduchšie, obaja môžu byť v budúcnosti osobnosťami svojich tímov. V úvode súťaže sa herne aj strelecky darilo Martinovi Koscelníkovi a Jakubovi Štofíkovi, ale obaja sa nevyhli útlmu a ich góly nám v ďalšom priebehu súťaže chýbali. Dobrú formu v závere vychytil Jakub Grič. V útočnej fáze boli najvýraznejší Adrián Leško a Jozef-Šimon Turik. Leško mal dobrú streleckú fazónu, a ak by premenil penalty v Trnave a Nitre, mohol byť najlepším strelcom súťaže. Turik je hráčom s najstabilnejšou formou, fantastickým prístupom k tréningu a je pre mňa najpríjemnejším zjavom v našej hre.“

Ktorý zápas by ste z vašej strany označili za najvydarenejší, resp. najlepší?

„Vydarené zápasy boli víťazné proti Trenčínu, Dubnici a Podbrezovej, ale aj remízový proti Slovanu Bratislava. Výborné boli druhé polčasy proti MFK Košice a Žiline či prvý polčas v Nitre, kde sme aj napriek oslabeniu o vylúčeného Šimka boli výrazne lepší, ale doplatili sme na nepremenenú penaltu a niekoľko vyložených šancí.“

A ktorý bol zase najhorší?

„Ako zlý sen bol zápas v Ružomberku, kde sme totálne herne vybuchli, a sklamaný som bol aj zo zápasu v Spišskej Novej Vsi, kde sme si mysleli, že súper sa porazí sám. To bol zápas, v ktorom ma chlapci svojím prístupom sklamali. Sami sa presvedčili, že len poctivý prístup vedie k úspechu.“

Ako vyzerá vaša príprava po skončení jesene? 

„Aj po poslednom majstrovskom zápase ideme v pôvodnom režime. Vypustili sme akurát popoludňajší tréning v utorok. Pokiaľ nám počasie dovolí, chceli by sme sa pripravovať na umelej tráve. Venujeme sa hlavne odstraňovaniu individuálnych nedostatkov v herných činnostiach jednotlivca. Čaká nás aj akési spestrenie v podobe účasti na halovom turnaji v Prahe v termíne 1. - 2. decembra, kde sa postupne stretneme so pražskými celkami Spartou, Slaviou a Bohemiansom, Teplicami, Mostom a Bardejovom. Posledný tréning v tomto roku máme plánovaný na 15. decembra a po novom roku sa príprava začne 8. januára 2013.“