Michalovčania sú úspešnejší z východniarskej dvojice v prvej lige. Po jeseni im patrí priebežná ôsma priečka, na konte majú 22 bodov a jeden domáci zápas k dobru. Ak by v ňom bodovali, zimovali by nad úradujúcim majstrom z Trenčína, o čom na Zemplíne v lete nesníval azda ani ten najväčší snílek. Relatívne úspešnú jeseň zhodnotil pre PROFUTBAL.sk minuloročný kapitán a jeden z najskúsenejších zverencov trénera Šoltisa, stredopoliar Tomáš Sedlák.

Na záver jesene utrpeli Michalovce tri prehry po sebe... „Každá prehra mrzí. Vieme, že posledné tri zápasy sme nezvládli. Nie sme spokojní...“

Tréner Anton Šoltis ale po výbuchu v Žiline povedal, že s jeseňou spokojní byť môžete... „Tak áno, s poslednými troma zápasmi nie, no v celkovom hodnotení asi áno. Ale ja si myslím, že vždy sa dá dosiahnuť viac. Musíme si dávať ešte vyššie ciele. Prvoradým cieľom je v Michalovciach záchrana. Uvidíme, podľa mňa ešte nie je hotovo. Rozhodovať sa bude až na jar. Budeme musieť získať nejaké body, aby sme boli v kľude. Až potom bdueme môcť povedať, či sa nám to podarilo, alebo nie. Zatiaľ prevláda spokojnosť, možno aj preto, že pred rokom sme mali o takomto čase na konte pätnásť bodov, dnes je to o sedem viac. Netreba ale zabúdať na fakt, že teraz sme hrali viac zápasov doma, čo môže byť trošku skresľujúce.“

Ako sa v lete skladal tím na druhú sezónu medzi elitou? „V lete sme boli hlavne všetci radi, že sme sa zachránili. Potom ale nastalo trošku turbulentné obdobie. Došlo k veľkej obmene kádra a príprava nebola optimálna. Hráči odchádzali a tréner to nemal ľahké, keďže nevedel, s kým bude môcť počítať. Ale to gro mužstvo, čo tu zostalo, trénovalo dobre, odtrénovali sme, čo bolo v pláne. Potom sa k nám pridali Igor Žofčák a Dávid Škutka, čo celému tímu zdvihlo sebavedomie. Predsa len, sú to skúsení hráči a veľmi nám pomohli.“

Ako zapadli do kabíny tieto veľké mená? Nemali žiadne hviezdne maniere? „(Úsmev). Ja Igora poznám už z pôsobenia v Ružomberku, strávili sme spolu azda šesť rokov. Vedel som, že nebude žiadny problém. Bol som veľmi rád, keď som sa dozvedel, že príde. Aj chlapci v kabíne rýchlo zistili, že sú to úplne normálni chalani, ktorí sa na nič nehrajú a prišli nám pomôcť. Pre chlapcov je len dobré, keď vidia vedľa seba Igora, ktorý tiež vyšiel z Michaloviec a zahral si v popredných československých kluboch. Môžu sa tak na vlastné oči predsvedčiť, že aj z relatívne malého klubu sa dá dostať do veľkého tímu.“

Vám ale Žofčák zobral kapitánsku pásku... „To si ešte vyriešime (smiech). Ale nie. Igor je odchovanec klubu. Ja som už v lete povedal, že pre mňa je kapitán on, je to v pohode.“

Veľká škoda, že Dávid Škutka sa zranil a nemohol vám pomôcť v druhej polovici jesene? „Samozrejme. Dávid vie podržať lopty, vie sa dostať do šance, má dobré zakončenie. Nemal ideálnu prípravu, prišiel na konci leta. Keď neabsolvujete celú prípravu, máte to v úvode sezóny náročné. Len ťažko totiž dobehnete to manko. Dávid ale postupom času dal nejaké góly, rozstrieľal sa. Škoda, že sa potom zranil. Predsa len, ak by bol zdravý, v útoku by bola väčšia konkurencia. Je to smola pre neho, aj pre nás.“

Aké ciele si Michalovce stanovili pred štartom sezóny? „Pred sezónou sme vyhlásili, že našim cieľom je zotrvanie medzi elitou. Chceme sa posúvať vyššie a neustále sa zlepšovať. V niektorých zápasoch sme hrali dobrý futbal, doma sa na to dalo pozerať, vedeli sme súpera pritlačiť. Vonku sme ale mali dosť veľké problémy. Myslím si, že je pred nami ešte veľa roboty, aby sme vyzerali ako mužstvo, ktoré presne vie, čo chce hrať v defenzíve, čo v ofenzíve.“

Ako by ste porovnali druhú sezónu medzi elitou s tou premiérovou? „Je to dosť podobné. Pred rokom akurát nikto z nás nevedel, čo od toho môžeme čakať. Odohrali sme veľa smolných zápasov, v ktorých sme dobre rozohratý priebeh nedotiahli do víťazného konca a potom nám tie body chýbali. Pod tlakom výsledku sa vždy hrá ťažko. V tejto sezóne sme od začiatku zbierali body a ten tlak na výsledky potom nebol až taký enormný, čo bolo vidieť. Hralo sa nám ľahšie. Samozrejme, vždy ideme do zápasu s tým, že ho chceme vyhrať, no keď necítite tlak, že musíte získať tri body, lebo ste v zóne ohrozenia, tak sa vám hrá ľahšie.“

Ako ste sa na jeseň cítili na ihrisku vy osobne? „V posledných dvoch zápasoch som nenastúpil. Zo začiatku som cítil, že letná príprava bola krátka, predovšetkým teda ten oddych po minulej sezóne. Zvlášť, keď vezmeme do úvahy fakt, že jarná časť bola veľmi náročná, a tiež zimná príprava, v ktorej som nevynechal ani jeden tréning. Cítil som, že ten oddych nebol dostatočný, no snažil som sa odovzdať maximum. S jeseňou nie som veľmi spokojný, no dôležitý je tím a tam vládne relatívna spokojnosť, takže je to v poriadku.“

Ukázalo sa, že keď vy nenastúpite, mužstvo môže utŕžiť debakel 1:7, ako sa stalo pod Dubňom... „V tom to určite nebolo. Keď som sedel na lavičke, bolo mi chalanov ľúto. Už keď to bolo 0:4, mali to ťažké. Ale sú aj také zápasy, aj to niekedy prinesie futbal. Musíme sa z toho poučiť a veriť, že podobné výsledky sa už nikdy nebudú opakovať. Aj v minulej sezóne sme mali podobný zápas, keď sme v Podbrezovej prehrali 2:6, čo sa dosť podpísalo pod psychiku hráčov. Vtedy to bolo v úvode ročníka, teraz je asi dobré, že to prišlo v závere jesene, a tak sa v tom nebudeme šprtať. Hoci tento jeden výsledok určite trošku znegoval celú jeseň.“

Michalovce majú stále veľmi mladý káder, je preto asi výhoda, ak ste na ihrisku a môžete chlapcom rozdávať pokyny... „Neviem, to je skôr otázka na trénera. Podľa mňa máme šikovných chlapcov. Pre nich je to tiež škola, keď sú tam sami a vedia, že si musia pomôcť ako vedia. V niektorých zápasoch som nehral, no chlapci to zvládli. Ak je tam Igor, tak to stačí. Nie je to o jednotlivcovi. Samozrejme, keď som na ihrisku, tak sa snažím tímu pomôcť najviac ako sa dá.“

Ako hodnotíte trénerskú zmenu, keď defenzívneho kouča Stanislava Grigu nahradil ambiciózny Anton Šoltis? „My sme trénera Šoltisa poznali, keďže už bol asistentom trénera Grigu. Osobne som veľmi rád, že som mohol trénera Grigu spoznať a hrať pod jeho vedením. To označenie defenzívny tréner má možno v médiách, no podľa toho, ako ho poznám ja z tréningov a zápasov, tak nemôžem povedať, že by chcel hrať defenzívny futbal. Veľa som sa pri ňom naučil a ak mali chlapci otvorené oči, tak sa aj oni mohli veľa naučiť. Či už do obrannej, alebo útočnej fázy. Hovoril nám, aby sme boli kompaktní, naučil nás tiež veľa dobrých taktických vecí, na ktorých sa dá stavať ďalej. Bolo dobré, že bol pri ňom aj tréner Šoltis, ktorý spoznal mužstvo a ľahšie tak prevzal tím. Potom ale prišla veľká obmena, odišlo asi desať hráčov, čo nebola sranda.“

Jedným z najväčších plusov jesene je vaše účinkovania v Slovnaft Cup-e, kde ste sa dostali už do štvrťfinále. V tom narazíte na treťoligistu z Liptovského Hrádku... „Som veľmi rád, že sme v pohári už tak ďaleko, pretože si pamätám aj sezónu, keď sme v ňom vypadli v druhom kole. Teraz nám tie postupy dosť pridali na pohode. Vždy, keď sme cestovali na zápas, cítil som, že chceme ísť ďalej. Na jar sa proti nám postaví Liptovský Hrádok. Bude to ťažký zápas. No som rád, že sme tam, a že máme o jeden veľmi pozitívny cieľ naviac. Ak by sa nám podarilo postúpiť do semifinále, bolo by to pekné. Človek predsa len nehrá semifinále pravidelne, sú to nezabudnuteľné zážitky.“

A následne aj finále vo vašom rodnom meste v Poprade... „Tak ďaleko sa ešte nepozeráme. Najprv je pred nami Liptovský Hrádok, ešte pred tým aj zimná príprava. Dúfam, že všetci budeme zdraví, a že sa dobre pripravíme na ťažkú jar. V jej úvode nebudeme hrať v domácom prostredí, čo bude náročné.“

Najkrajší moment jesene? „Hneď ten prvý zápas proti Trenčínu, ktorý sme vyhrali, bol krásny. Ale bolo veľa pekných momentov, hlavne tá radosť s chlapcami v kabíne po vyhratých zápasoch. To je super. Na to sa človek stále teší.“

Najhorším momentom bol žilinský debakel? „Každý hráč vám povie, že najväčším trestom je, keď musí sedieť na lavičke. Nie je to nič príjemné. Každá prehra však bola nepríjemná a bolela. Zvlášť tie domáce.“

Čo musia Michalovce počas dlhej zimy zlepšiť? „To vie najlepšie tréner, čo a ako zlepšiť. Myslím si, že vždy sa dá posúvať po všetkých stránkach. Máme na čom pracovať.“

Cieľom zostane záchrana, alebo sa pozeráte aj na tímy, ktoré sú v tabuľke nad vami? Predsa len, bodové rozostupy sú minimálne... „Je to tam nahustené. Niektoré kluby sú finančným zázemím pred nami, ale to nerozhoduje. Verím, že v kabíne máme také srdce a túžbu, že sa nám podarí splniť stanovený cieľ. Chceme sa zachrániť, aby sa v Michalovciach aj o rok hrala najvyššia súťaž. Bolo by super, ak by sme v tabuľke boli minimálne tam, kde sme, ak nie ešte vyššie.“

Ako strávite vianočné sviatky? „Momentálne máme voľno, okolo Vianoc už budeme mať individuálne plány. Cez sviatky budem doma v Tatrách, trošku si zašportujem, ale tiež si oddýchnem. No a potom už začne príprava na jarnú časť.“

Osobné ciele do nového roka? „Hlavne byť zdravý, aby som mohol odtrénovať celú tú prípravu. Mať radosť z futbalu a tešiť sa z práce.“

Zaujímavosti o jeseni v podaní MFK Zemplín Michalovce: - Michalovce nazbierali najmenej bodov na ihriskách súperov (4) - Michalovce mali na jeseň tretiu najhoršiu defenzívu (32 inkasovaných gólov) - Michalovce dvakrát porazili úradujúceho majstra z Trenčína, v oboch prípadoch na domácej pôde - Michalovce majú odohratých len 18 zápasov. Ich posledný domáci jesenný duel proti Ružomberku musel byť odložený - Michalovce mali na jeseň relatívne vyrovnanú brankársku dvojicu. Patrik Macej odchytal 11 zápasov, Matúš Kira 7

Bilancia MFK Zemplín Michalovce: 18 - 6 - 4 - 8 - 22:32 – 22

Naše hodnotenie: 2/3

Vrchol jesene: Dve víťazstvá nad úradujúcim majstrom z Trenčína, obe na domácej pôde. Zvlášť na tej sa východniarom darilo. Pred svojimi priaznivcami podľahli len Žiline a Podbrezovej. Sklamanie jesene: Predovšetkým výbuch v Žiline v záverečnom kole. Prehra 1:7, hoci na ihrisku najlepšieho tímu doterajšieho priebehu, je hanebná.

Naše predpokladané umiestnenie pred sezónou: 9. miesto

Potešili: Ťahúňom Zemplínčanov bol krídelník Emmanuel Mensah, ktorý svojimi kľučkami znepríjemňoval život mnohým obrancom súperov. K tomu pridal aj päť gólov. Veľmi dobre sa v najvyššej súťaži prezentoval aj mladý stopér Michal Sipľak, na ktorom vôbec nebolo vidieť, že v lete prišiel do klubu z druholigového Bardejova. Svoje si odohral aj záložník Stanislav Danko. Sklamali: Jeseň nevyšla herne ideálne Dominikovi Kuncovi, ktorý síce zasiahol do všetkých osemnástich duelov, no pre mužstvo nebol takou oporou, ako by sa očakávalo. Ako od jednej z posíl sa viac čakalo aj od Ivana Kotoru.

Aký je náš názor? Michalovčania sa po prvej oťukávacej sezóne medzi elitou osmelili a v tomto ročníku predvádzajú solídny futbal. Nebyť spackaného záveru, mohli by sme ich označiť za príjemné prekvapenie jesene, podobne ako Podbrezovú. Tri prehry po sebe a odložený duel s Ružomberkom však spôsobili tabuľkový prepad až na ôsmu priečku, pričom MFK má už len osembodový náskok na posledný Prešov. Zatiaľ, čo začiatkom novembra to so záchranou vyzeralo už isté, dnes je zrejmé, že nemusí byť ešte o všetkom definitívne rozhodnuté. Každopádne, Michalovčania majú kvality na to, aby sa pohybovali v pokojných vodách stredu tabuľky.

Zdroj: profutbal.sk