V jesennej časti sezóny vypadli zo zostavy MFK Zemplín Michalovce na dlhý čas hneď traja futbalisti. Postupne stopér Ladislav Šosták, ofenzívny stredopoliar Tin Matič a brankár Matúš Kira. Všetci museli nútene pauzovať kvôli zdravotným problémom. Tie však už pominuli a michalovské trio je už v zimnej príprave k dispozícii trénerovi tímu Antonovi Šoltisovi. Ako po mesiacoch zvládajú návrat na trávniky?
Posledný súťažný zápas: 2. kolo Fortuna ligy, 29. júla 2017 v Nitre (0:0), odohral 90 minút
Ako sa zranil? „Vyautoval“ sa vskutku kurióznym spôsobom. Nezranil sa totiž ani v zápase, ani na tréningu. Počas regenerácie po súboji pod Zoborom zakopol do hrany bazéna tak nešťastne, že si rozťal achilovku na pravej nohe.
Najvyšší hráč michalovského kádra bol mimo zápasového diania až päť mesiacov. Musel absolvovať operáciu achilovky. Aj keď to vyzeralo, že stihne ešte záver jesene, nestihol sa dať úplne do poriadku. „Myslel som si, že to už pôjde, tak som začal v závere jesene chodiť na tréningy, ale s pribúdajúcou záťažou sa ozvala pooperačná jazva, ktorá nebola stopercentne zahojená. Začala pobolievať, a tak sme sa s trénerom dohodli, že radšej sa doliečim úplne a od januára pôjdem naplno. Ukázalo sa, že to bol správny krok,“ prezradil Šosták, ktorý sa v uplynulých mesiacoch cítil viac ako atlét než futbalista. „Mám už toľko odbehané, že som pokojne mohol ísť na maratón. Lopta mi však už veľmi chýbala, bez nej sa futbal hrať nedá,“ usmieval sa 25-ročný obranca. Do zimnej prípravy už nastúpil bez akýchkoľvek úľav a doteraz zasiahol do všetkých prípravných duelov. „V prvých zápasoch sa mi hralo výborne, aj keď som ešte trošku cítil, že mi chýba zápasová prax. Predsa len som viac ako štyri mesiace nehral. Pred prípravou som sa trošku bál, aké to bude, keď vybehnem na ihrisko, ale na zápasoch som už nič nepociťoval. Sústredil som sa na hru, zranenie som neriešil. Fyzicky som pripravený veľmi dobre, od začiatku decembra som pravidelne trénoval. Len ešte musím získať hernú prax,“ dodal rodák z Košíc, ktorý prišiel do MFK Zemplín v lete z Bardejova.
Posledný súťažný zápas: 6. kolo Fortuna ligy, 26. augusta 2017 so Zlatými Moravcami (2:0), odohral 37 minút
Ako sa zranil? Bežala 33. minúta domáceho duelu s ViOnom, keď hosťujúci Brazílčan Ewerton Paixao Da Silva pri súboji o loptu zasiahol Matiča štupľami kopačky priamo do pravého kolena. Po krátkom ošetrení sa Tin ešte vrátil na pár desiatok sekúnd na trávnik, ale bolesť kolena mu nedovolila v hre pokračovať.
Chorvátsky legionár stihol po svojom príchode k Laborcu odohrať len 116 minút. Zranil sa v domácom debute. „Bol to súboj o loptu, akých je vo futbale nespočetne veľa. Protihráč ma fauloval tak nešťastne, že mi zasiahol koleno. Hneď som odstúpil z hry, lebo bolesť mi nedovolila pokračovať. Taký je šport. Teraz začínam akoby od nuly,“ spomínal Matič na moment, po ktorom nasledovala jeho zatiaľ najdlhšia pauza v kariére. Absencia však nemusela byť až taká dlhá. „Zo začiatku mi lekári nevedeli úplne presne povedať, čo mám s kolenom. Preto som v Michalovciach ešte približne mesiac cvičil s fyzioterapeutom a masérom. Až neskôr po ďalšom vyšetrení lekári zistili, že mám poškodený meniskus a musím ísť na operáciu, kde mi odstránili desať percent menisku,“ prezradil 20-ročný ofenzívny hráč. Operáciu absolvoval koncom októbra v poľskej Varšave. „Po nej som odišiel domov do Záhrebu, kde som sa zotavoval a začal individuálne trénovať.“ Tin v úvode prípravy ešte netrénoval naplno, momentálne však už zaberá spolu s mužstvom. „Teraz je už všetko v poriadku, necítim žiadnu bolesť. Zranenie som nebral tragicky, patrí to k futbalu, už sa teším, kedy znovu odohrám zápasy,“ zakončil optimisticky naladený Chorvát.
Posledný súťažný zápas: 13. kolo Fortuna ligy, 21. októbra 2017 s Nitrou (0:0), odohral 61 minút
Ako sa zranil? Štyri minúty pred uplynutím hodiny hry domáceho stretnutia s nováčikom poslal francúzsky krídelník Aurelien Ngeyitala Lola prízemný center do michalovskej päťky a Kira ho vyrazil pravou rukou. Po dopade na zem mu vyskočilo rameno. Keďže nebezpečenstvo pred bránou ešte nebolo zažehnané, postavil sa a pokračoval v hre, no keď žlto-modrí vyrazili dopredu, kvôli bolesti padol na trávnik a bolo jasné, že dochytal.
Z trojice dlhodobých maródov najkratšie pauzoval Kira, ktorý sa zo zranenia vystrábil relatívne skoro. Mal šťastie, že väzy v ramene sa nepotrhali. Lekári sa však nevedeli zhodnúť na tom, či má podstúpiť operačný zákrok alebo nie. Napokon sa rozhodol, že pod skalpel nepôjde. „K diagnóze sa nechcem vyjadrovať. Sto doktorov, sto diagnóz. Zaobstaral som si drahé injekcie, ktoré mi pomohli. Veľmi mi počas liečby pomohli aj doktori Jacko a Knocik, začo sa im chcem úprimne poďakovať. Aj vďaka nim som sa dostal tak rýchlo na ihrisko. Veľa som aj cvičil, individuálne alebo s fyzioterapeutom,“ uviedol „Kiri“, ktorý bol tiež veľmi rád, že sa do poriadku dal celkom rýchlo. „Bolo to aj o hlave, bol som pozitívne nastavený. S liečbou nebol žiadny problém, ani na tréningu už nepociťujem žiadne bolesti,“ spokojne hovoril brankár pochádzajúci z Kolonice. Medzi tri žrde sa znovu postavil takmer po troch mesiacoch, keď odchytal polhodiny v Trebišove. Následne prišiel polčas v Nowom Saczi a celý duel v Mezőkövesdi. „Do brány som sa veľmi tešil. Trošku ťažšie som sa však do toho dostával, chýbali mi ešte tie automatizmy, ktoré máme my brankári zaužívané. Trošku som bol rozhádzaný a nesvoj. Pevne verím, že čoskoro sa dostanem do starej dobrej formy,“ uzavrel 23-ročný gólman.
