V Poľsku sa človek ozaj cíti ako futbalista

2018-02-21 19:29:24

V jeseni mal prvoligový MFK Zemplín Michalovce v kádri dvoch hráčov s troma krížikmi na chrbte. Do jarnej časti súťaže žlto-modrí vstúpili už len s jedným tridsiatnikom, kapitánom Igorom Žofčákom. Jeho parťák Miroslav Božok pôsobenie pri Laborci ukončil. Michalovský odchovanec sa totiž rozhodol uzavrieť profesionálnu kariéru. Čo ho k tomuto kroku viedlo?

Rozhodnutý už skôr

Rodák z Bánoviec nad Ondavou mal jasné vysvetlenie, prečo sa takto rozhodol. „Hlavný dôvod je ten, že futbal ma pomaličky prestával baviť. V jednom kolotoči som bol dlhé roky a postupom času som na futbal strácal chuť. Predovšetkým na ten profesionálny,“ vysvetlil Božok, ktorý sa s touto myšlienkou pohrával už dlhšiu dobu. „Už keď som sa v lete vracal z Poľska domov, bol som nastavený tak, že na Slovensku už nebudem hrať vrcholový futbal. Napokon ma však tréner Šoltis a ďalší ľudia z michalovského klubu prehovorili, aby som ešte jednu sezónu odohral. Nakoniec som vydržal pol roka.“ Posledný zápas na profesionálnej úrovni odohral 25. novembra 2017 v Zlatých Moravciach, po ktorom sa dlho rozoberal jeho incident s domácim Mateusom. Brazílčan ho fyzicky napadol, vraj kvôli rasistickým nadávkam. Urýchlila aj táto situácia jeho koniec? „Vôbec nie. Ten incident ma len viac znechutil. To, že profesionálnu činnosť ukončím v zime, som mal v hlave možno mesiac alebo aj dva predtým. Rozprávali sme sa o tom s trénerom, nebola to žiadna novinka. Čo sa udialo na záver, to bola len taká bodka za všetkým,“ uviedol Božok. Na svoje posledné prvoligové stretnutie tak nebude spomínať v najlepšom... „Veruže nie, ale pre mňa je dôležité, že som sa vo veľkom štýle rozlúčil v Poľsku. Obdobie strávené u našich severných susedov totiž považujem za dôležitejšie ako to, ktoré som prežil na Slovensku.“

Vyhral tri súťaže

Seniorskú kariéru odštartoval vo veku 17 rokov v jari 2002 v materskom ŠK Zemplín, ktorý v tom čase hrával tretiu ligu, avšak už v lete sa presunul do druholigovej Koby Senec. Aj tam pobudol len polroka a v zime 2003 sa upísal prvoligovému Ružomberku, za ktorý počas siedmich rokov odohral 175 súťažných zápasov. Na začiatku roka 2010 prvýkrát okúsil legionársky chlebík, keď zamieril do Poľska, ktoré si zamiloval. Najprv tam hrával za Arku Gdynia, potom za GKS Belchatów, aby sa na rok opäť vrátil do Michaloviec, ktoré už účinkovali v druhej lige. V zime 2014 sa vrátil do Poľska, kde si rok a pol obliekal dres Górnika Leczna a ďalšie dva Arky Gdynia. V poľskej najvyššej súťaži odohral 138 duelov, strelil v nich 9 gólov. Vlani v lete sa vrátil do rodného hniezda, kde urobil bodku za 15-ročnou profesionálnou kariérou. „Hodnotím ju pozitívne. Bola vcelku vydarená, a to aj napriek tomu, že som vyrastal vo veľmi skromných podmienkach, lebo vtedajšie michalovské sa s tými súčasnými nedajú porovnať. Dosiahol som veľa víťazstiev, utŕžil som aj prehry. S Ružomberkom sa mi podarilo dosiahnuť slovenské double, teda vyhral som ligu aj pohár, a tiež som s Gdyniou získal aj Poľský pohár. Sú to pekné úspechy a veľmi si ich cením,“ obzrel sa za kariérou 33-ročný ľavonohý futbalista, ktorý si najviac váži triumf v Poľskom pohári v máji minulého roku. Vo finále proti Lechu Poznaň dokonca mal na rukáve kapitánsku pásku. „Bola to ozaj veľká udalosť. Klub, s ktorým som tento triumf zaknihoval, mi prirástol k srdcu. O to som viac rád, že sme pohár vyhrali.“

V Poľsku okúsil veľký futbal

Nemôžeme opomenúť ani to, že Božok si zahral aj v predkolách Ligy majstrov i Pohára UEFA (terajšej Európskej ligy). Bol mládežníckym reprezentantom Slovenska, za výber do 21 rokov odohral štyri zápasy. A blízko bol aj k tomu, aby si obliekol i seniorský národný dres, lebo v roku 2006 sa objavil v nominácii vtedajšieho trénera Jána Kociana. Ktorý futbalový sen sa mu nesplnil? „Ako každý mladý chlapec som sníval o tom, že si zahrám v nejakej špičkovej lige. Nakoniec sa mi to podarilo len sčasti. Dostal som sa do zahraničia, ale nie do Španielska či Anglicka, ale do Poľska. Som vďačný aj za to, lebo tam som okúsil veľký futbal. Za našimi severnými hranicami to vyzeralo úplne ináč ako u nás. Tam sa človek ozaj cíti ako futbalista.“ U našich susedov strávil šesť a pol roka, vystriedal tam tri kluby. Ako hovorí, futbalové podmienky sú tam neporovnateľne lepšie ako u nás. „Štadióny sú nové a krásne, dajú sa porovnať s tými v Nemecku. V Poľsku je aj oveľa väčší záujem o futbal, či už z pohľadu médií alebo fanúšikov. V neposlednom rade, je tam väčšia úcta ľudí voči hráčom,“ skonštatoval ľavý stredopoliar či obranca.

Srdcom stále východniar

Kopačky na klinec však ešte zavesiť neplánuje. Prednedávnom prestúpil do Liptovskej Štiavnice, ktorá účinkuje v tretej lige Stred. „Hrávať už budem vyslovene len pre radosť. A aj preto, aby som behom roka nepribral desať kíl,“ zažartoval. U treťoligistu bude spoločne s Petrom Hofericom, bývalým hráčom Ružomberka, Lučenca či Senca, patriť k najstarším. „Mužstvo je zložené prevažne z mladých chlapcov, ktorí prišli z ružomberského dorastu. Som rád, že si ešte môžem schuti zahrať futbal.“ A prečo zamieril na Liptov? Nuž, v dedinke vzdialenej od Ružomberka približne 5 km sa spoločne s manželkou a dvoma dcérkami usadil. „Asi tri roky tu máme postavený dom, ale keďže dlho sme boli v Poľsku, býval som tam možno tri mesiace. Čoskoro ho aj skolaudujeme, predtým na to nebol čas,“ prezradil Božok. Po kolaudácii príde na rad aj zmena trvalého pobytu, ktorý má stále na východe. „Aj keď na papieri už budem Lipták, srdcom stále zostanem východniar.“ Mimochodom, ihrisko v Liptovskej Štiavnici má čoby kameňom dohodil. „Od domu je vzdialené asi 200 metrov, takže keď sa oteplí, budem si môcť obuť na nohy len šľapky a ísť na zápas. Aj keď to budem mať ďalej ako v Bánovciach nad Ondavou, kde mi stačilo len prejsť cez cestu, ani teraz to nebude dlhá štreka,“ usmial sa.

Pri futbale chce zostať

Cez víkend odštartovala jarná časť Fortuna ligy, v ktorej Božok bude Michalovciam držať palce už len na diaľku. „Ich účinkovanie budem pozorne sledovať, lebo v mužstve mám veľa kamarátov, tiež aj v klube dosť známych ľudí. Verím, že chlapci čo najskôr nazbierajú taký počet bodov, aby sa v závere sezóny nemuseli obávať o zachovanie prvoligovej príslušnosti,“ vyslovil prianie. Nesnažil sa ho veľký kamarát Igor Žofčák prehovárať, aby to ešte trošku potiahol? „Na začiatku, keď som o tom začal rozprávať, tak ma trochu prehováral. Keď však videl, že som napevno rozhodnutý a nemá to už žiadny zmysel, tak to nechal tak.“ Keďže Božok patrí k najslávnejším odchovancom michalovského futbalu, činovníci MFK Zemplín mu prichystali oficiálnu rozlúčku. Uskutoční sa pred domácim zápasom so Žilinou, ktorý je na programe v sobotu 3. marca. Futbalu zasvätil takmer celý život, a preto pri ňom plánuje zostať aj po skončení aktívnej kariéry. „Vďaka tomuto športu som nabral obrovské skúsenosti. V akej pozícii, a či vôbec, budem pri futbale pracovať, však zatiaľ neviem povedať. Niečo mám rozrobené, ak by to dopadlo dobre, bol by som rád. Múdrejší však budem až o niekoľko dní,“ uzavrel Božok.

Zdroj: MY Zemplínske noviny

Foto: Róbert Andrejov