Futbalisti michalovského MFK Zemplín obhájili vo Fortuna lige vlaňajšiu ôsmu pozíciu a znovu sa môžu popýšiť tým, že sú najlepším východoslovenským mužstvom. Zemplínčania mali jednoznačne najlepšiu sezónu medzi elitou. Počas tretieho roku účinkovania v najvyššej súťaži boli na míle vzdialení od pásma zostupu, viac ako o záchrane sa hovorilo o postupe do hornej šestky, ktorý bol ich tajným cieľom. Hoci sa tento sen žlto-modrým nesplnil, chuť si napravili v nadstavbe, v ktorej vo svojej skupine nazbierali druhý najvyšší počet bodov (17) a nastrieľali v nej aj najviac gólov (17). Nemôžeme opomenúť ani fakt, že mužstvo malo štvrtú najlepšiu defenzívu spomedzi všetkých dvanástich tímov, keď v 32 zápasoch inkasovalo iba 34 gólov. Dosiahli aj najväčší bodový zisk od postupu do ligy (41) a premiérovo malo po záverečnom dueli aj aktívne skóre (35:34). Čo je však najdôležitejšie, najmladší káder v súťaži (vekový priemer 22,7 roka) predvádzal kombinačný ofenzívny futbal, na ktorý sa dalo pozerať. Pozitíva teda jednoznačne prevažujú nad negatívami. O uplynulej prvoligovej sezóne sme debatovali so šéfom realizačného tímu MFK Zemplín Antonom Šoltisom.

Posledným zápasom s Prešovom sa vám podarilo vyrovnať rekord v počte odkoučovaných súbojov na michalovskej lavičke, ktorý držal Jozef Škrlík. Obaja ste v tomto tisícročí viedli mužstvo v 74 súťažných dueloch. Vedeli ste o tom?

„Vážne? Tak to som vôbec nevedel. Je to pre mňa potešiteľná správa, opäť som sa niečo nové dozvedel. Som rád za takúto štatistiku.“

Avšak jedno prvenstvo už máte, žiadny tréner nevydržal na lavičke Michaloviec od roku 2000 bez prestávky tak dlho ako vy...

„Dozvedám sa samé pozitívne informácie (úsmev). Určite ma to teší. V klube som spokojný a pracuje sa mi v ňom dobre. Michalovce mi dali šancu trénovať vo Fortuna lige. Ako hlavný tréner som mal skúsenosti s mužským futbalom iba z nižších súťaží, viedol som napríklad druholigový Liptovský Mikuláš či treťoligové Vyšné Opátske. Som nesmierne vďačný klubu za to, že mi klub ponúkol takúto príležitosť.“

Čo vám dali ostatné dve sezóny v MFK Zemplín?

„Nadviazal som na prácu, ktorú som vykonával v nižších súťažiach. Samozrejme, v Michalovciach pracujem v profesionálnych podmienkach, takže je to rozdiel oproti predošlým zastávkam. Stále sa iba učím a snažím sa posúvať dopredu každým jedným tréningom či zápasom. Nabral som nové skúsenosti, ktoré sa mi zídu v ďalšej trénerskej kariére.“

Prejdime na hodnotenie nedávno skončeného ročníka. Akú známku by ste vystavili svojmu mužstvu?

„Ak by som mal hodnotiť ako v škole, kde je najlepšia známka jednotka, tak by som mu dal dvojku.“

Čo chýbalo k jednotke?

„Mužstvo stále dozrieva, ale za to obdobie, čo som pri ňom, sa posunulo dopredu. Je však ešte na čom pracovať. Predovšetkým na stabilizácii výkonov. Jarná časť bola v tomto smere dobrá, možno aj preto, že sme hrali v dolnej šestke. V jeseni to však bolo ako na hojdačke, hoci herne to nebolo zlé, ale nedokázali sme dotiahnuť niektoré zápasy do úspešného konca. Toto potrebujeme zlepšiť a posunúť to na vyšší level. Preto som dal mužstvu za sezónu dvojku. Na hráčov som však hrdý a pyšný, lebo ukázali, že futbal hrať vedia. Vzhľadom na vekovú skladbu kádra sme dosahovali veľmi dobré výsledky. Filozofia klubu je jasná, snažíme sa pracovať s mladými hráčmi z vlastnej liahne doplnenými o legionárov, ale tiež mladých, žiadnych hotových hráčov. Vytvoril sa dobrý mix a fungovalo to dobre. Po hernej aj výsledkovej stránke preto môžeme byť s uplynulým ročníkom maximálne spokojní.“

Boli ste viac spokojný s herným prejavom alebo výsledkami?

„Ku koncu sezóny aj s oboma atribútmi. V jeseni sa nám viac darilo po hernej stránke, v jari sme to už dokázali skĺbiť aj s výsledkami. Možno to bolo aj tým, že sme hrali len v skupine o záchranu, teda s mužstvami našej výkonnostnej úrovne. Môj odhad pred sezónou bol, že sa budeme pohybovať od šiesteho do ôsmeho miesta. Napokon do hornej šestky sme sa neprebojovali. Je otázne, ako by sa nám darilo, keby sme postúpili medzi poltucet najlepších. Jesenná časť novej sezóny nám reálne ukáže, ako na tom sme.“

Keď si vezmeme len nadstavbovú časť, tak v nej ste nazbierali štvrtý najvyšší počet bodov zo všetkých tímov. Teší to?

„Je to pekná štatistika, ale trošku ju skresľuje fakt, že sme hrali len s mužstvami zo spodnej časti tabuľky. Či by sme získali toľko bodov aj keby sme hrali s najlepšími, môžeme len polemizovať. Duely s poprednými tímami sme síce nezvládli výsledkovo, ale herne nás posúvali dopredu. Do zápasov v nadstavbe chlapci nastupovali s väčším sebavedomím a výsledkovo sa im už darilo viac. Bodov mohlo byť aj viac, napríklad s vypadávajúcim Prešovom sme získali iba jeden. Nevydarené súboje s Tatranom nás aj stáli prvú šestku.“

Ktorí hráči urobili najväčší progres?

„Nerád hodnotím jednotlivcov. Treba vyzdvihnúť kolektív, ktorý urobil kus dobrej práce. Nemáme v tíme žiadne hviezdy. Niektorí majú predpoklady, aby nimi boli, ale zatiaľ sa títo chlapci len učia hrať prvú ligu a zbierajú skúsenosti. Samozrejme, musím vyzdvihnúť kapitána Žofčáka, ktorý bol náš líder nielen na ihrisku, ale aj v kabíne. Zvlášť v jeseni bol spoločne s Božokom taký tlmič v zápasoch, v ktorých sa lámal chlieb. Títo hráči boli mojou predĺženou rukou na ihrisku. Stabilné výkony podával Kavka, v jari aj Carrillo. Strelecky sa chytil Koscelník, ktorý dal osem gólov, čo je výborné číslo. Som rád, že túto ťarchu zobral na svoje plecia. Ostatní hráči nemali až takú vyrovnanosť výkonov.“

Ako sa vám pozdával nový model súťaže?

„Je viac atraktívnejší, pretože až do posledného kola sa o niečo hralo. Trebárs my sme bojovali o miestenku v baráži o Európsku ligu. Avšak na druhej strane som cítil veľký nezáujem o dolnú šestku, či už divácky alebo mediálny. Dôkazom sú návštevy na našich domácich zápasoch. Dunajská Streda, Slovan či Trnava dokázali prilákať ľudí na tribúny. Keď sme hrali nadstavbu, tak náš štadión zíval prázdnotou, hoci sme podávali dobré výkony. Pristavím sa aj pri baráži o pohárovú Európu. Z pohľadu atraktivity súťaže je to dobrá myšlienka, ale je to aj nespravodlivé pre mužstvo, ktoré skončí na štvrtom mieste. Počas celej sezóny podáva vyrovnané výkony, ale príde jeden barážový duel, ktorý mu nevyjde a Európa je fuč. Dá sa na to dívať dvoma pohľadmi. Taký je môj názor na nový model ligy.“

Načrieme trošku aj do blížiacej sa letnej prípravy. Aká bude?

„Po poslednom zápase dostali hráči trojtýždňové voľno. Dva týždne môžu oddychovať, na ten tretí dostali individuálne tréningové plány. Zídeme sa v pondelok 11. júna, kedy odštartujeme prípravu. Bude trvať približne šesť týždňov, keďže liga začne 21. júla. Máme naplánovaných viacero prípravných súbojov, z našich druholigistov nás preveria Trebišov, Poprad, Liptovský Mikuláš či Lokomotíva Košice. Naháňame ešte nejakých zahraničných súperov, potvrdený máme napríklad MTK Budapešť. Ťahákom pre ľudí by mal byť aj duel s anglickým West Hamom United, konkrétne tímom do 23 rokov. Keď sa stihnú dokončiť rekonštrukčné práce v útrobách štadióna, tak by sme ho mali odohrať doma. Verím, že tomu tak bude, lebo diváci si zaslúžia vidieť takého atraktívneho súpera.“

Máte v pláne aj sústredenie?

„Pôjdeme len na pár dní do Tatier, kde by sme mali odohrať dva zápasy. Aspoň trošku zmeníme prostredie a zocelí sa kolektív. Po návrate domov už zostane len niekoľko dní do prvého ligového zápasu, takže potom už budeme len dolaďovať formu.“

Ktorých hráčov už v drese Michaloviec neuvidíme?

„S istotou Shumeika, ktorý nenaplnil očakávania, takže sme sa s ním rozlúčili. Končia aj Nishi, Jankauskas a Matič, ktorým vypršali hosťovania. To sú zatiaľ štyria hráči, ktorí už v MFK Zemplín pokračovať nebudú. Hosťovania skončili aj Kovaľovi a Sulleyovi, o ich zotrvaní v mužstve sa ešte bude rokovať. Je aj záujem možno o troch či štyroch našich hráčov, takže je možné, že ešte niekto z nich odíde. Filozofia klubu je postavená jasne, posúvať hráčov do kvalitnejších klubov. Podľa odchodov potom budeme riešiť aj príchody hráčov. Určite sa do prípravy zapoja aj viacerí dorastenci. Všetko sa bude riešiť počas letnej prestávky.“

Zdroj: MY Zemplínske noviny