Prvoligoví futbalisti michalovského MFK Zemplín v sobotu večer ukončili trojzápasovú sériu bez plného bodového zisku, ale veľa radosti po víťazstve v šatni nebolo. Triumf nad Trenčínom zatienilo hrôzostrašné zranenie talentovaného hráča žlto-modrých Mateja Trusu, ktorému anglický protihráč Cole Desmond Kpekawa po nešetrnom zákroku spôsobil dvojnásobnú zlomeninu predkolenia. Michalovskému mladíkovi zostala noha visieť v neprirodzenej polohe, pri pohľade na neho behal mráz po chrbte a diváci so slabšou povahou si zakrývali oči. Hráča sanitka okamžite previezla do nemocnice, kde sa hneď v sobotu podrobil operácii. Na trávniku ho tak skoro neuvidíme...
Operácia dopadla dobre
Keď sme Mateja v pondelok predpoludním navštívili v michalovskej nemocnici, bol už so svojím osudom vyrovnaný. Prvé prognózy po operácii boli pozitívne, čo ihneď rodákovi z Horoviec vlialo do žíl novú energiu. „Operácia trvala dve hodiny a podľa lekárov dopadla dobre. Po narkóze som sa zobudil až v nedeľu skoro ráno. Paradoxne ma viac bolelo koleno, to preto, že mi pod ním urobili dieru, kde mi železom spevnili kosť,“ rozhovoril sa maród Matej Trusa, s ktorým sme sa ešte vrátili k inkriminovanému momentu. „Keď som videl, čo sa mi stalo, bol som zhrozený. Hneď som sa pozrel na tribúnu, kde sedela celá moja rodina aj kamaráti. Môj otec sa držal za hlavu... V prvom momente som ani bolesť necítil, pretože som bol vo veľkom šoku. Kričal som, že už som dohral futbal. Okamžite ma upokojovali hlavne Carrillo, Rota či Maťo Kolesár. Po prevoze do nemocnice, kde som ešte tri hodiny čakal, kým ma zoberú na operačnú sálu, pretože tam riešili iné akútne prípady, sa bolesť sa stupňovala. Boli to muky, nikdy predtým som takú hrôzu neprežíval. Neprajem to nikomu,“ povedal Trusič, ako ho nazývajú kamaráti či spoluhráči.
Otca ešte tak plakať nevidel
Ťažký bol pre neho aj nedeľný večer, kedy začal pociťovať následky operácie. Jeho bolesti okrem injekcií utlmovali aj desiatky povzbudzujúcich správ nielen od známych, ale aj cudzích ľudí. „Doteraz som na všetky nestihol odpovedať. Dokonca mi napísal aj Martin Škrtel, čo ma nesmierne potešilo. Všetkým z celého srdca ďakujem za pekné slová a vážim si to.“Hneď v nedeľu boli navštíviť aj viacerí chlapci z mužstva, ďalší prišli v pondelok. „Najčastejšie za mnou chodí Matúš Vojtko, s ktorým aj najlepšie vychádzam. Veď sme rovesníci a spolužiaci z jednej triedy,“ povedal s úsmevom. V najťažších chvíľach bola Matejovou oporou aj najbližšia rodina. „Moje zranenie všetkých veľmi zobralo. Keď za mnou prišiel otec, ešte som ho tak plakať nevidel. Rodičia ma povzbudzovali, v žiadnom prípade nehovorili, aby som kvôli tomu skoncoval s futbalom. Otec mi povedal, že sa vrátim ešte silnejší ako predtým, lebo vie, aký veľký som bojovník.“
Vo štvrtok začína s rehabilitáciou
Mateja, ktorý v novembri oslávi iba 19. narodeniny, pribrzdilo zranenie v čase, keď sa mu darilo. Prebojoval sa do základnej zostavy MFK Zemplín a spoločne so Sidibém je s dvoma gólmi aktuálne najlepší strelec mužstva. „Čo sa stalo, stalo sa. Už s tým nič nenarobím. Všetko zlé je na niečo dobré a ja verím, že sa vrátim ešte silnejší. Po operácii som ani na chvíľu nepomyslel na to, že skončím s futbalom. Už teraz sa neviem dočkať návratu na trávnik. A urobím všetko pre to, aby to bolo čím skôr,“ povedal nám Trusa. Prvotné odhady boli, že Matej si minimálne rok futbal nezahrá. Doktori mu však v pondelok zvestovali potešujúcu správu. Ak liečba bude prebiehať podľa predstáv, už v decembri by mohol začať behať a o ďalšie dva mesiace aj kopať do lopty. „Vo štvrtok začínam s rehabilitáciou vo Vranove nad Topľou, kde by som mal pobudnúť celý týždeň. To najhoršie je za mnou, teraz som plný energie. Urobím všetko pre to, aby som sa vrátil ešte skôr!“
Odkaz od spoluhráčov: Buď silný!
Vážne zranenie tohto mladíka zanechalo stopy aj v michalovskej kabíne. Sobotňajšie víťazstvo nad Trenčínom bolo venované práve jemu. „Hrali sme hlavne za Mateja. Aj keď sme získali dôležité tri body, po zápase sme boli všetci smutní a ani ten víťazný pokrik sa neniesol v takom duchu ako zvyčajne. Na všetkých doľahlo to, čo sa mu stalo. Do kabíny zapadol výborne a v posledných zápasoch hral veľmi dobre. Nedá sa ani slovami opísať, čo všetci cítime,“ so smútkom v hlase hovoril brankár tímu od Laborca Matúš Kira. Ani on nechýbal medzi hosťami v Matejovej nemocničnej izbe. „Snažíme sa byť mu oporou aj v týchto ťažkých chvíľach. V mene celej kabíny mu chcem odkázať, aby bol silný, neklesal na duchu a čím skôr sa vrátil na ihrisko. Verím, že jeho pauza nebude taká dlhá, ako všetci predpokladajú,“ dodal Kira.
Zaujal aj trénera Adriána Guľu
Celá doterajšia kariéra Trusu bola spätá jedine s michalovským klubom, v ktorom si prešiel všetkými kategóriami a poctivou robotou sa prebojoval až do prvého tímu. „Je nám veľmi ľúto, čo sa Matejovi prihodilo. Hral vo veľmi dobrej forme, strelil už dva góly a jeho kariéra sa výborne rozbiehala. Teraz je najdôležitejšie, aby to zvládol psychicky. Je už len na ňom, kedy sa vráti na trávnik. V minulosti som ho trénoval a viem, že je to veľký bojovník, ktorého ani táto nešťastná udalosť nezlomí. Jeho zranenie nás mrzí o to viac, že vďaka svojim výkonom sa premiérovo v kariére dostal do širšej nominácie slovenskej reprezentácie do 21 rokov,“ vyjadril sa športový riaditeľ MFK Zemplín Marek Zahorčák.
Zdroj: denník Korzár
