Urastený obranca Filip Vaško bol jednou z prvých letných posíl účastníka našej najvyššej futbalovej súťaže MFK Zemplín Michalovce. Žlto-modrý dres si však doposiaľ neobliekol ani raz. Ešte v júli na tréningu talianskeho Udinese Calcio, kde pôsobil ostatné štyri sezóny, si natrhol sval, ktorý ho vyradil z hry na niekoľko týždňov. Medzitým rodák z Rožňavy svoju anabázu na Apeninskom polostrove ukončil a na tri roky sa upísal klubu od Laborca. Zdravotné problémy 21-ročného stopéra už pominuli a je veľmi pravdepodobné, že už najbližšiu sobotu sa dočká premiéry vo Fortuna lige.

Aký je váš aktuálny zdravotný stav?

„Cítim sa celkom fajn, už viac ako týždeň naplno trénujem s mužstvom. Spočiatku ma ešte sval pobolieval, ale teraz je už všetko v poriadku. Nebojím sa ísť ani do súbojov či do streľby, keďže práve pri tejto hernej činnosti som si zranenie privodil.“

Kedy vás teda fanúšikovia konečne uvidia na trávniku?

„Som už stopercentne pripravený nastúpiť na zápas. Verím, že v sobotu proti Trenčínu by som si mohol odkrútiť debut v michalovskom drese.“

Michalovciam by sa už vaše služby zišli, keďže majú najhoršiu obranu v lige.

„Už ma to veľmi ťahá na ihrisko. Dúfam, že čím skôr mužstvu pomôžem a naše výsledky sa zlepšia. Potrebujeme sa ešte zohrať, lebo prišlo veľa nových hráčov.“

Prečo ste sa rozhodli pre príchod do MFK Zemplín?

„Mal som viac ponúk zo Slovenska, ale najviac zavážilo to, že ma do mužstva chcel tréner Majoroš, ktorý ma pozná ešte z pôsobenia v Košiciach. Som rád, že s ním môžem opäť spolupracovať.“

Ako sa cítite na novom pôsobisku?

„Veľmi dobre. V kabíne je veľa mladých chlapcov, ktorí ma medzi seba prijali bez problémov. Podmienky v Michalovciach síce nie sú na takej úrovni ako v Taliansku, ale išiel som tu hlavne pre to, aby som zbieral ligové skúsenosti.“

Aké sú vaše osobné ciele v Michalovciach?

„V prvom rade chcem pravidelne hrávať a etablovať sa v mužskom futbale, keďže v Taliansku sa mi to nepodarilo. Aj preto som sa rozhodol pre zmenu. Mám veľkú motiváciu pracovať a zlepšovať sa.“

Aké máte skúsenosti so seniorským futbalom?

„Pravdupovediac minimálne. Trénoval som s A-tímom Udinese, aj som s dorastom odohral zopár prípravných zápasov proti mužským celkom z nižších súťaží, ale to je všetko. Trikrát som bol aj na lavičke Udinese na zápasoch Serie A proti Interu Miláno, Spalu a Neapolu, ktorý vtedy viedol Carlo Ancelotti.“

Čo vám dali štyri roky v Apeninskom polostrove?

„Urobil som dobrý krok, keď som odišiel do Talianska. Mohol som pôsobiť v klube, ktorý hrá najvyššiu taliansku súťaž, a zahrať si po boku špičkových hráčov. Výrazne som sa tam zlepšil hlavne po taktickej stránke. Trochu ma mrzí, že som sa nedokázal prebojovať do áčka Udinese.“

Nevnímate návrat na Slovensko ako krok späť?

„Určite nie. Ak mám kvalitu a talent na to, aby som do Talianska alebo inde do zahraničia odišiel, tak sa tam vrátim. Chcem pravidelne nastupovať, nie vysedávať na lavičke. To je aktuálne moja priorita. A doma mám väčšiu šancu hrávať.“

Páčil sa vám život v Taliansku?

„Veľmi, aj keď väčšinou sa všetko točilo okolo futbalu. Bol som takmer stále na štadióne alebo na hoteli. Nie som ten typ človeka, ktorý často chodí vonku. Veľmi skoro som sa naučil rozprávať po taliansky, takže aj to vnímam ako veľké plus.“

V poslednom období ste však veľa toho nenahrali. Prečo?

„Pred dvoma rokmi som si zlomil priehlavkovú kosť v malíčku. Neriešili sme to operáciou, ale zvolili sme konzervatívnu liečbu. Keďže ani po polroku sa kosť nezrástla a hrával som iba cez bolesť, v júli minulého roku som už musel operáciu podstúpiť. Regenerácia trvala štyri mesiace, takže vypadol som na dlhšie obdobie. Aj to sa podpísalo pod to, že som sa neprebojoval do mužského tímu.“

Je pravda, že ste si zahrali aj za Juventus Turín?

„Áno, hneď v prvej sezóne pôsobenia v Taliansku. Každý rok sa tam organizuje turnaj Viareggio Cup a kluby si po vzájomnej dohode môžu vypožičať hráčov. Juventus ma kontaktoval, kvôli čomu som musel aj zrušiť skúšky do školy na Slovensku. Bola to úžasná skúsenosť, dokonca sa mi v troch zápasoch podarilo streliť dva góly. Mimochodom, trénerom Juventusu bol vtedy majster sveta z roku 2006 Fabio Grosso.“

V minulosti ste pravidelne nastupovali za mládežnícke výbery Slovenska, vlani ste si zahrali aj za tím do 21 rokov. Reprezentačnú kapitolu ste ešte nezatvorili?

„Hrať za národný tím je ďalší z mojich cieľov, ktorý určite nechcem vypustiť z hlavy. Pevne verím, že ak budem na klubovej úrovni podávať dobré výkony, tak si ešte najcennejší dres oblečiem.“

Zaujímate sa aj o futbal v rodnom meste?

„Viem iba to, že Rožňava v súčasnosti účinkuje v piatej lige. Predtým som dianie v klube sledoval viac, keď som hrával za FC VSS Košice, kam som zamieril ako 14-ročný, bol som sa pozrieť aj na nejaké zápasy. Po odchode do Talianska som už stratil prehľad o tom, ako sa klubu darí.“

Jediný ženáč v mužstve

Hoci Filip Vaško iba prednedávnom (11. augusta) oslávil iba 21. narodeniny, už viac než rok si do kolónky „stav“ píše ženatý. Vlani v júni sa zosobášil s dlhoročnou priateľkou Biankou. Rožňavčan zachraňuje česť ženáčov v michalovskej kabíne, keďže momentálne je jediným hráčom v mužstve, ktorému ruku zdobí svadobná obrúčka!

„Ženil som sa mladý, ale tak mám nastavené životné hodnoty. Tak som to aj plánoval. S Biankou som bol aj počas pôsobenia v Taliansku. Som veľmi šťastný, že mám stále niekoho po svojom boku. Manželka ma podporuje vo všetkom. Keď mám ťažšie obdobie a som dole, vďaka jej pomoci sa dvihnem späť nahor,“ odvetil Vaško.

Zdroj: denník Korzár

Foto: Róbert Andrejov