V realizačnom tíme prvoligového A-mužstva MFK Zemplín Michalovce došlo počas zimnej prestávky k jednej zmene. Po tri a pol roku ukončil svoje pôsobenie pri Laborci tréner brankárov Marek Rodák starší, ktorý si v najbližšom období plánuje oddýchnuť a vydať sa na manažérsku dráhu. Náhradu našli Zemplínčania rýchlo. A dieru po Rodákovi zacelili opäť verejnosti známym menom. Novým koučom gólmanov žlto-modrých sa stal Pavol Penksa, syn bývalého dlhoročného ligového brankára a neskôr aj trénera Milana Penksu.

S michalovským prostredím sa začal zoznamovať začiatkom tohto týždňa, kedy sa pripojil k po jeseni desiatemu mužstvu našej najvyššej súťaže. „Môj príchod do Michaloviec sa zrodil ako blesk z čistého neba. V období Vianoc mi zavolal hlavný tréner tímu Jozef Majoroš, či by som nechcel prísť. Predostrel mi podmienky, nechal som si to prejsť hlavou a ponuku som napokon prijal. Dostal som teda pekný darček pod stromček,“ začal s úsmevom debatu 35-ročný Pavol Penksa.

Rodák zo Spišskej Novej Vsi ešte v uplynulom ročníku chytal za konkurenčnú Sereď, ktorej hráčom bol od januára 2018. „Seredský klub sa so mnou rozlúčil veľmi pekne, pred posledným zápasom nadstavby so Zlatými Moravcami mi jeho vedenie poďakovalo. Síce sa vyjadrilo, že som uzavrel kariéru, ale ja som ju ešte ukončiť nechcel.“

Aj s pomocou manažérov si v lete začal hľadať nový klub, ale aj vinou korony to nebolo ľahké. Potreboval si však zarobiť nejaké peniaze a keď sa mu to nedarilo, povedal si, že možno sa uberie aj inou cestou. „Dostal som sa teda k jednej práci, bol som doslova robotník. Pracoval som pre jednu firmu zo Šale, ktorá robí umelé trávniky po celej Európe. Bol som v Nemecku, Belgicku, Holandsku či vo Francúzsku. Videl som, aké sa niečo také dá urobiť od piky. Od betónu až po samotný trávnik. Bola to životná zmena a zaujímavá skúsenosť, spoznal som príjemných ľudí a precestoval Európu,“ prezradil Penksa.

Keď prišla ponuka z Michaloviec, hneď sa potešil, lebo ako vraví, vždy chcel túto prácu robiť. „Brankársku licenciu som si urobil ešte pred desiatimi rokmi. Vtedy bola najvyššia, teraz si budem musieť dorobiť ďalšie. K tomuto remeslu som pričuchával v každom klube. Mal som na starosti detičky v Ružomberku, zaskakoval som aj počas pôsobenia v Škótsku či Dunajskej Strede. Teraz je to zmena, lebo už to robím na profesionálnej úrovni a na dennej báze.“

Z brankárskeho triumvirátu MFK Zemplín v zložení Matej Markovič, Tomáš Dráb a Rostyslav Dehtiar má zatiaľ veľmi dobré pocity. „Všetci traja sú hory, postavou ešte vyšší ako ja. Čo si ako prvé všímam na brankároch je to, ako na mňa vplývajú. Brankári by mali rozdávať energiu a mali by byť iní. A my sme iní. Ja vždy hovorím, že som nehral futbal. Ja som chytal. A to je úplne iný post. Chlapci sú usmievaví, na tréningoch makajú a vidieť, že ich to baví. Každý má aj slabšie stránky a tie si budem všímať, hlavne v zápasoch,“ konštatoval Penksa, ktorý si myslí, že brankárom má čo dať. „Viem, čo sa mne páčilo na tréningoch, keď som ešte chytal. A samozrejme, môj otec bol dlhoročný skvelý tréner brankárov. A to nehovorím pre to, že som jeho syn. Voláme si každý deň, aj keď som tu išiel, dal mi hrubý šanón všetkých tréningov. Avšak ani jeden neurobím tak ako on, to určite nie, ja si ich pripravím tak, ako ja chcem. Určite sa ozvem aj bývalému trénerovi Marekovi Rodákovi, aby mi tiež niečo o chlapcoch povedal. Chcem sa učiť od skúsenejších a lepších.“

Počas aktívnej kariéry okúsil aj futbal v Rakúsku, Česku, na Cypre, v Maďarsku či Škótsku, viacero klubov vystriedal i doma na Slovensku. Rukavice však ešte na klinec definitívne nezavesil. „Nikdy pred ničím nezatváram dvere. Môže sa stať, že nám vypadnú brankári, v tom prípade som pripravený zaskočiť. Stále sa cítim dobre a som fit, ale už sa nikde nehrniem. Plánujem sa aktívne s chlapcami zapájať aj do tréningov, aby tiež niečo odo mňa odkukali,“ hovorí pohodový chlapík a pokračuje: „Chcem už skúsenosti odovzdávať iným chlapcom. Roky mi už nebudú ubúdať, iba pribúdať. A začať v tak mladom veku ako tréner brankárov a ešte dokonca v ligovom mužstve, tak to je super. Mám za sebou krásnu kariéru. Nikdy nezabudnem na ligové začiatky v Ružomberku, skvelú atmosféru v Dunajskej Strede či historický postup do najvyššej súťaže so Sereďou.“

Penksa mal doteraz s michalovským klubom dočinenia len ako súper. V minulosti stál proti žlto-modrým trikrát a veru nemá na nich príjemné spomienky. Na jar 2008 ešte na druholigovej úrovni keď chytal za Šaľu utrpel s MFK Zemplín prehry 1:2 doma a 0:2 pri Laborci a na jar 2019 so Sereďou v Michalovciach opäť ťahal za kratší koniec po porážke 0:2. Mimochodom, úvodný gól v tomto dueli mu strelil Igor Žofčák. „Noo, Igorko, ten vie dať gól... Škoda, že som ho tu ešte nezastihol, lebo už sa na neho veľmi teším. Verím, že nebude len na schôdzkach vo svojom civilnom zamestnaní, ale čoskoro sa ukáže aj na ihrisku. Je to veľká osobnosť celej ligy. Zažil som ho aj v Ružomberku a už tam bol ako mladý chlapec lídrom,“ dodal Penksa, ktorý ešte do michalovskej kabíny žiadne prístupné nedoniesol. „Keď mi niekto navrhne, veľmi rád to urobím,“ pousmial sa bratranec Mareka Penksu, ďalšieho známeho bývalého futbalistu a momentálne trénera Veľkého Krtíša.

Vizitka Pavla Penksu

Narodený: 7. novembra 1985 v Spišskej Novej Vsi

Hráčska kariéra: Spišská Nová Ves, Horn (Rakúsko), Stará Ľubovňa, Kunovice (Česko), Prachatice (Česko), Ružomberok, Šaľa, Anagennisi Derynias (Cyprus), Zalaegerszeg (Maďarsko), Dunajská Streda, Podbrezová, Borčice, Frýdek-Místek (Česko), Prešov, Raith Rovers (Škótsko), Sereď

Trénerská kariéra: Ružomberok (mládež), Dunajská Streda (mládež), Michalovce (A-mužstvo)

Foto: Róbert Andrejov