Michalovský futbal oslavuje v tomto kalendárnom roku okrúhle 110. výročie svojho založenia. Pri tejto príležitosti sme si pre vás pripravili seriál o histórii klubu, ktorý bude mapovať jednotlivé sezóny. Dnes si priblížime 30. roky minulého storočia, konkrétne obdobie rokov 1931 až 1940.

1931

Do tretieho desaťročia vstúpil ŠK Snaha mimoriadnou členskou schôdzou konanou z podnetu VsŽF, na ktorej sa 17. mája zmenil názov klubu na Futbalový atletický klub (FAK) Michalovce. Na čele nového výboru boli predseda Michal Alexa a tajomník Štefan Hák. Klub vytváral hráčom dobré podmienky, káder bol doplnený o Sametu, Winklera a Fejčáka, pribudli aj vlastní odchovanci Ferdinand Alexa a Vojtech Tomko. Aj keď vtedajšia tlač uvádzala, že mužstvo hralo majstrovstvo VsŽF, žiadne správy o súťažných dueloch sa nenašli. Za zmienku stojí priateľský súboj s ŠK RUSJ Užhorod, vtedy najlepším tímom východného Slovenska a Podkarpatskej Rusi, ktorý sa odohral 2. augusta. Michalovčania v ňom vyhrali 1:0, pričom na pútavý súboj bolo zvedavých až 2000 divákov. Počas roka si zmerali sily aj s celkami HAC Humenné, ŠK Trebišov, KMSE Košice či AC Sátoraljaújhelyi.

Súpiska FAK: Kočiščák, Jedinák, Fáber – Gimák, Elek, J. Salaďák, Tomovčík, T. Markovič, L. Markovič, Weisz, Tibor Alexa, Ambriško, Blum, Tomko, Fejčák, Potzer, Andrejkovič, Dögöň, Štrausman, Štruci, J. Markovič, R. Hák, Láncoš, Samet.

1932

V tejto sezóne hral FAK majstrovstvo VsŽF, kde okrem Michalovčanov účinkovali aj ČsŠK Košice, ŠK Slávia Prešov a HAC Humenné. Mužstvo obsadilo konečné 2. miesto, keď dosiahlo bilanciu štyri výhry a dve prehry, pričom obe utŕžilo s celkovým víťazom súťaže Košicami. Vo zvyšku roka už nastupoval FAK iba na priateľské duely, a to proti KSC Košice, ŠK Trebišov, HAC Humenné, ŠK Vranov, SAC Sečovce, Békescsabai Elöre či Slovanu Mukačevo. Tohto súpera zdolal doma 5:2 a po ňom sa výbor i hráči rozlúčili s dlhoročnou oporou Leopoldom Markovičom, prezývaným Paríž, ktorého nezamestnanosť vyhnala za prácou do zahraničia. Hospodárska kríza prinútila odísť aj ďalších hráčov. Poklesli návštevy na zápasoch, a tak biedne boli aj príjmy. Napriek tomu mužstvo nedosahovalo zlé výsledky a tlač vtedy označila FAK za najlepší zemplínsky klub.

Súpiska FAK: Kočiščák, Fáber, Jedinák – Gimák, J. Salaďák, Tomovčík, T. Markovič, L. Markovič, T. Alexa, Ambriško, Blum, Baláž, Tomko, Holinka, Weisz, Marcin, Fejčák, Láncoš, J. Markovič, R. Hák, Elek, Breuer, Pfléger, Staško.

1933

Prvý polrok bol pre Michalovčanov úspešný. V majstrovstve VsŽF skončili opäť druhí za ČsŠK Košice – s bilanciou 5 výhier, 1 remíza, 2 prehry a so skóre 22:13. V lete sa hral I. ročník Zemplínskeho pohára za účasti Trebišova, Sečoviec, Vranova, Humenného a Michaloviec. Nová súťaž sledovala vyplnenie letnej prestávky, ale tiež i naplnenie prázdnych pokladníc zemplínskych oddielov. Po polovici pohára bol FAK posledný, napokon však skončil štvrtý. Priebeh turnaja o Zemplínsky pohár a tiež vysoká prehra v priateľskom zápase v Spišskej Novej Vsi (0:7) ukázali, že mužstvo prežíva vážnu krízu. Vyvrcholilo to aj ochabnutím organizátorskej práce výboru. Klubu hrozilo rozpustenie a len zásluhou obetavosti funkcionárov akými boli Hák, Ficek, Breuer a Spiegel sa podarilo zachrániť futbal a FAK.

Súpiska FAK: Kočiščák, Fáber, Jedinák – Gimák, J. Salaďák, Tomovčík, J. Markovič, T. Alexa, Ambriško, Blum, Weisz, Fejčák, Ivanský, Elek, Láncoš, Pfléger, R. Hák, Vogl, Štrausman, Dibák.

1933/34

Od jesene 1933 sa už hrali majstrovské súťaže novým systémom jeseň – jar. FAK štartoval v I.A triede (košický okrsok), do ktorej boli zaradené aj tímy HAC Humenné, ČsŠK Košice, ŠK Slávia Prešov, SAC Sečovce a AC Spišská Nová Ves. Michalovčania pokračovali v nevýrazných výkonoch z jari 1933 a po jesennej časti boli bez bodu na poslednom mieste. V Spišskej Novej Vsi dokonca prehrali 0:11, čo bola najvyššia prehra v histórii michalovského futbalu. Odvety prišli na rad v jari 1934. Situácia v klube bola veľmi zlá a z mužstva odišlo veľa hráčov. Za celú sezónu nezískalo ani jeden bod. Pred vypadnutím zachránila FAK reorganizácia súťaží. Po skončení ročníka letnú prestávku vyplnil II. ročník Zemplínskeho pohára. Hralo sa vyraďovacím systémom, Michalovce vypadli s Trebišovom, keď po dvoch remízach 2:2 a 1:1 musel rozhodnúť až tretí duel, ktorý súper vyhral 4:0.

Súpiska FAK: Fáber – Tomovčík, R. Hák, Pfléger, Vogl, Fejčák, T. Alexa, Ambriško, J. Markovič, Chlebda, Staško, Raška, J. Salaďák.

1934/35

Došlo k spomínanej reorganizácii súťaží. Vznikli divízie – do východoslovenskej skupiny zaradili najlepšie mužstvá slovenského a maďarského zväzu východného Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Výsledková mizéria hráčov FAK pokračovala, v jeseni vyhrali iba jeden zápas (s Trebišovom 3:0), zvyšné štyri prehral. V jarnej časti sa im darilo ešte menej. Aj keď priateľské duely so Sečovcami (2:0) a Užhorodom (3:1) zvládli, v súťaži okrem remízy so Spišskou Novou Vsou (1:1) prehrali všetko, čo sa dalo. A tak zo súťaže vypadli. Po poslednom súboji so Sečovcami (2:6) došlo k neprístojnostiam, začo bol klub potrestaný zatvorením ihriska a mužstvo bolo navyše vylúčené zo Zemplínskeho pohára. Svetlým momentom nevydarenej sezóny bolo aspoň to, že majstrovskú súťaž hrali už aj dorastenci. V konkurencii Sečoviec, Humenného, Trebišova a Vranova obsadili predposlednú priečku.

Súpiska FAK: Fáber – R. Hák, Tomko, Ambriško, Vogl, Chlebda, T. Alexa, J. Salaďák, Eichler, Raška, Tomovčík, Winkler, Fejčák, Staško.

1935/36

Zlá situácia v klube mala za následok to, že v lete bol odvolaný dovtedajší výbor a jeho právomoci dočasne prevzalo direktórium v zložení Štefan Hák, Ján Varga, Andrej Babinčák, Karol Ficek a Zoltán Markovič. Z mužstva boli vylúčení niektorí starší hráči a na ich miesto prišli futbalisti z dorasteneckého celku, ktorá trénovala pod vedením Vargu. Po zostupe hrali Michalovčania I.B triedu a v nej im po jeseni patrilo v 6-člennej tabuľke 4. miesto s bilanciou 2 výhry, 1 remíza a 2 prehry. Pred jarou prišli viaceré posily (Jaroslav Tižek, Jozef Helesič či Jozef Warmuž) a v marci bola zvolená aj nový 21-členný výbor, predsedom sa stal Myron Čollák, podpredsedom Michal Alexa a tajomníkom Štefan Hák. Mužstvo si postavenie v tabuľke nevylepšilo, keď znovu iba dvakrát vyhralo. Napriek tomu – vďaka navýšeniu účastníkov – spoločne s ŠK Sparta Košice a ŠK Vranov postúpilo do I.A triedy.

Súpiska FAK: Fáber, Krause, Monok, Hajduk – Raška, Tomovčík, Baláž, Ambriško, Vegsö, J. Markovič, Staško, T. Alexa, Tomko, Pfléger, Džuppa, Molnár, Helesič, Tižek, Kováčik, Nelhýbel, Šery, Gabriš, Šponer, Růžička, Resler.

1936/37

V lete schválili nové klubové farby, dovtedajšiu žlto-modrú kombináciu vystriedali „československé“ farby, teda biela, červená a modrá. FAK oslávil návrat do I.A triedy víťazstvom v Zemplínskom pohári, v ktorom nenašiel premožiteľa. Mužstvo posilnil vynikajúci strelec Jiří Blažejovský z ČsŠK Košice. Michalovčania hrali vo veľmi dobrej forme, ale hoci v jeseni prehrali iba raz, zimovali až štvrtí. V jarnej časti, do ktorej vstúpili aj s posilami Kováčikom (prišiel z UMTE Užhorod), Hamrákom (z ŠK Bardejov), Ečegim (z ŠK Vranov) i niekoľkými narukovanými hráčmi, však vyhrali štyri z piatich majstrovských duelov, keď za kratší koniec ťahali iba s košickou Spartou, pričom to bol súboj o prvenstvo. Napokon tak obsadili peknú druhú priečku. Najlepším strelcom tímu bol s 13 gólmi Staško a povesť kanoniera potvrdzoval aj Blažejovský, ktorý dal v piatich zápasoch 9 gólov.

Súpiska FAK: Fáber, Monok, Rožkovenský, Kostelanský, Jedinák – J. Salaďák, Tomovčík, Tižek, Ambriško, Tomko, Warmuž, Staško, T. Alexa, Helesič, R. Hák, Molnár, Džuppa, Ressler, Blažejovský, Kučírek, Kováčik, Ečegi, Hamrák, Hule, Kruta, Štancl, Čumperlík, Švec, Terenťák, Vojtko, Horvát, Helinger, Šesták, Vegsö, Hercik, Jajcay, Steinhardt, Hovora, Tatíček, Fantl.

1937/38

Michalovský celok obhájil prvenstvo v Zemplínskom pohári, do ktorého už bol vyrytý nový názov klubu ustanovený na augustovej mimoriadnej členskej schôdzi. Z FAK sa stal Športový klub (ŠK) Zemplín Michalovce. V prípravnom zápase so Sobrancami sa objavila prvá zmienka o trénerovi v Michalovciach, bol ním bývalý maďarský internacionál József Obitz. Bez jedinej prehry ovládli jeho zverenci jesennú časť I.A triedy skupiny Zemplín a vedenie klubu pred jarou vytýčilo mužstvu cieľ vyhrať túto súťaž a vybojovať postup do divízie. Aj keď v odvete utrpelo prvú a jedinú prehru, udržalo sa na vedúcej pozícii. V boji o titul majstra VsŽF sa stretlo s víťazom šarišskej I.A triedy ŠK Slávia Prešov, ktorý v prvom dueli doma zdolalo 3:2, avšak po prehre 1:3 vonku si právo účasti v kvalifikácii o postup do divízie vybojoval celok zo Šariša. Skvelú sezónu mal za sebou ostrostrelec Blažejovský, ktorý nastrieľal 57 gólov!

Súpiska ŠK Zemplín: Hajduk, Rožkovenský, Jedinák, Ladziansky, J. Takáč – J. Salaďák, Tomovčík, Gábriš, Tižek, Helesič, Tomko, Ressler, Kováčik, Blažejovský, Loos, Růžička, Kučírek, Molnár, Balážházi, Vojtáš. Tréner József Obitz.

1938/39

Michalovčania aj do tretice získali do svojej moci Zemplínsky pohár. Začiatkom septembra sa zišlo mimoriadne valné zhromaždenie ŠK Zemplín, aby riešilo zlú finančnú situáciu v klube. Dlh predstavoval 78 korún. V tom čase sa rozbehol aj nový ročník východnej skupiny I.A triedy, kde boli súpermi Michaloviec ŠK Vranov, SAC Sečovce, ŠK Trebišov, Sparta Košice a ŠK Ťahanovce. O niečo neskôr – v dôsledku napätej zahraničnej i domácej politickej situácie – ustúpil šport do úzadia. Po viedenskej arbitráži (2. novembra 1938), ktorá pre štát znamenala veľké územné straty, museli michalovský klub opustiť niekoľkí hráči, pretože pochádzali práve z týchto oblastí. Odišli opory ako Loos, Kováčik, Balážházi či Vojtáš, aktívnu činnosť ukončili Ladziansky a Jedinák. V marci 1939 prišli ďalšie hráčske straty, po vzniku Slovenského štátu sa do Čiech vrátili Blažejovský (ten znovu strieľal góly ako na bežiacom páse, dal ich 37), Helesič a Růžička. Informácie o konečnej tabuľke I.A triedy nie sú známe. Sezóna sa síce začala, no zrejme – z dôvodu rozpadu ČSR a s tým súvisiacou reorganizácie futbalovej súťaže na Slovensku – nedohrala. Zrodila sa však nová prvá slovenská liga, k jej desiatim účastníkom (išlo o mužstvá, ktoré v období existencie ČSR účinkovali v prvej lige a divízii) mali pribudnúť ďalší dvaja z pripravovaného kvalifikačného turnaja. V ňom hral aj ŠK Zemplín, v konkurencii ďalších piatich tímov obsadil nepostupovú 5. priečku.

Súpiska ŠK Zemplín: Jedinák, Ladziansky, Rožkovenský, Kočiš, J. Takáč, Monok – J. Salaďák, Tomovčík, Loos, Kováčik, Vojtáš, Balážházi, Gábriš, Blažejovský, Helesič, Růžička, Kučírek, Ressler, Molnár, Tomko, Príhoda, Berger, Stankovský, Kočan, Tóth, Tócik, Tkáčik, Špaček, Sarvaš, Švanda, T. Alexa, Kardoš, Vagovič, Hajda, Fečko.

1939/40

Michalovský klub opäť raz nebol v dobrej „kondícii“, existenčné problémy mal už v čase kvalifikácie z jari vlaňajšej sezóny. Po nej opustili káder viacerí hráči, ktorí sa z hosťovaní vrátili do materských oddielov. Oslabenie bolo citeľné. Mužstvo hralo I.A triedu Zemplín, ktorú riadila novovzniknutá Prešovská župa futbalová (PŽF). Kvôli klubovej kríze v jeseni odohralo iba jeden duel (s Humenným 3:3). Na jar ŠK Zemplín dosahoval celkom solídne výsledky a napokon skončil v 4-člennej tabuľke druhý s bilanciou 3 výhry, 2 remízy a 1 prehra (skóre 12:9). Jedinú porážku zaznamenal v Humennom (0:4), ktoré sa stalo víťazom súťaže. Ešte pred štartom jarnej časti sa predsedníctvo klubu zaoberalo zlou hospodárskou situáciou. Všetci sa zhodli na tom, že klub je potrebné za každú cenu udržať a povzniesť. Prítomní zástupcovia podnikov a peňažných ústavov zároveň prisľúbili finančnú a ďalšiu pomoc pri záchrane organizácie. Avšak aj po skončení sezóny bol finančný stav v klube veľmi žalostný, dlhy sa vyšplhali na 20-tisíc korún a futbalové ihrisko začalo zarastať...

Súpiska ŠK Zemplín: Kočiš, J. Takáč – M. Salaďák, Stankovský, Bordáš, Stalmašek, Sabovík, Bončo, Lakatoš, Z. Tóth, Lipták, Cipciar, Bendík, Ressler, Sarvaš, J. Salaďák, Fečko, Vagovič, Hudák, Géczi, Šidelský, Sivák, Ertl, Gavalier.