Michalovský futbal oslavuje v tomto kalendárnom roku okrúhle 110. výročie svojho založenia. Pri tejto príležitosti sme si pre vás pripravili seriál o histórii klubu, ktorý bude mapovať jednotlivé sezóny. Dnes si priblížime prvú polovicu 40. rokov minulého storočia, konkrétne obdobie rokov 1940 až 1945.

1940/41

Situácia v klube bola naďalej veľmi žalostná a dokonca hrozil jeho zánik. Čierny scenár sa nakoniec nenaplnil a mužstvo nastúpilo do zreorganizovanej I.A triedy PŽF. Medzi jeho súperov patrili ŠK Bardejov, HAC Humenné, SAC Sečovce, ŠK Slovan Solivar, ŠK HG Trebišov a ŠK Vranov. Ako na tom bol klub, také boli aj výsledky. Po jeseni zimoval ŠK Zemplín na poslednom mieste, keď vyhral iba nad Sečovcami, aj to iba kontumačne. V marci 1941 pred štartom odvety sa konala valná porada klubu. Nezvolila predsedu, ale iba podpredsedov, ktorými sa stali vtedajší politickí činitelia mesta. Dušou klubu bol František Šinály, primár interného oddelenia nemocnice a odborvedúcim autodopravca Bohumil Peťur. Posilnené mužstvo – o Harbuľáka a Opoldusa z Budkoviec či Suchého z Dolných Hámrov – začalo jarnú časť prekvapujúcou výhrou 6:1 v Humennom. Ďalší triumf však dosiahlo až v poslednom zápase s Bardejovom (4:1), a tak obsadilo konečné 5. miesto pred Humenným (Sečovce sa zo súťaže odhlásili).

Súpiska ŠK Zemplín: Kočiš, Stolár – Stankovský, J. Salaďák, Stalmašek, Bončo, Lipták, M. Salaďák, Sivák, Géczi, Vagovič, Fečko, Sabovík, Šidelský, Gavalier, Ressler, Sarvaš, Bendík, Ertl, Lakatoš, Harbuľák, Opoldus, Suchý, Karel, Cipciar, Bednár, Šrámek, Bordáš, Badinský.

1941/42

Ťažké obdobie michalovského futbalu pokračovalo. Pre vojnové udalosti ostalo mesto i ďalšie zemplínske mestečká bez futbalu. Omladený celok však podával veľmi dobré výkony. V jesennej časti I.A triedy vyhral tri zo štyroch majstrovských duelov a zimoval prvý. S rokom 1941 sa rozlúčil priateľským súbojom s Humenným. Vtedy ešte nikto netušil, že to bol rozlúčkový zápas s ihriskom „U Alexu“, ktoré futbalu slúžilo tri desaťročia. Majiteľ ihriska Ferdinand Alexa totiž pre dlžoby klubu neprenajal hraciu plochu a namiesto futbalistov na ňu vyrukovali pluhy a rozorali ju. Zadĺžený klub tak zostal nielenže bez ihriska, ale aj bez funkcionárov a hráčov. Miestni činitelia sa snažili o premenovanie názvu z doterajšieho ŠK Zemplín na ŠOHG, čo športovci odmietali. Preto nedostali pomoc od obecného zastupiteľstva a okresného úradu. Majstrovská súťaž tak pokračovala bez michalovského tímu, ktorý všetky jarné duely prehral kontumačne. Vďaka bodom získaným v jeseni skončilo mužstvo na predposlednom 4. mieste tabuľky.

Súpiska ŠK Zemplín: Kočiš, Stolár – Karel, Bednár, Opoldus, Fečko, Karaman, Maximovič, Bončo, Figmik, Sabovík, Šrámek, Soták, J. Salaďák, Bordáš, Sivák, Suchý, M. Salaďák, Lakatoš, Stankovský, Malý, Bartko, Kantuľa, Takáč, Szarzsoi.

1942/43

V bilancii michalovského futbalu bude rok 1942 navždy zapísaný ako jeden z najčiernejších. Chýbali obetaví funkcionári. Svoju úlohu zohrali vtedajšie zákony, ktoré zakazovali občanom židovského pôvodu zastávať funkcie v politickom a verejnom živote. Mnohí z nich boli dlhoroční funkcionári a mecenáši michalovského klubu. Keďže hráči nemali kde športovať, mnohí z nich odišli. Kočiš s Bednárom posilnili Vranov, Opoldus Sečovce, Karel Sláviu Prešov a iní narukovali k výkonu základnej vojenskej služby. V jari 1943 po takmer poldruharočnej prestávke futbal v Michalovciach našťastie znovu ožil. Mesto dalo k dispozícii časť trhoviska pod Hrádkom. Chýbala mu ohrada, hraciu plochu od obecenstva oddeľovala drevená bariéra, za šatňu slúžil súkromný byt Michala Doboša. Dňa 4. apríla na valnom zhromaždení zvolili nový výbor ŠK Zemplín. Za úradujúceho predsedu Oskára Vaľa, za čestného predsedu Jána Repčíka, tajomníkom sa stal Vlastimil Pazdírek, odborvedúcim Ján Varga a trénermi Bohumil Peťura s Tiborom Alexom. Funkcionári dosiahli zaradenie mužstva do I.A triedy skupiny Zemplín mimo konkurencie. V nej odohralo tri zápasy, pričom všetky prehralo.

Súpiska ŠK Zemplín: Nemsila, Stolár – Hercík, Gadžinovský, J. Salaďák, Kantuľa, Korčinský, Sabovík, Bystrančík, Lastovka, Bartoš, Čigáš, Marcin, Ruják, Malý, Tipčuk, M. Salaďák, Migléc, Soročina, Maximovič. Tréneri Bohumil Peťura, Tibor Alexa.

1943/44

V príprave na novú sezónu utrpeli Michalovčania jednu z najhorších prehier, keď v Sečovciach utŕžilo debakel 1:11. Do kádra opäť pribudlo niekoľko nových hráčov, medzi nimi i brankár Grohman z Kežmarku, Šofranko zo Spišských Vlách alebo Eduard Bindas, neskôr známy slovenský herec a člen SND. Hneď prvý majstrovský duel I.A triedy ŠK Zemplín nedohral, pretože Trebišovom za stavu 4:1 opustili naši hráči 5 minút pred koncom pre sústavné poškodzovanie rozhodcom ihrisko a napokon prehrali kontumačne. Po jeseni tak v 5-člennej tabuľke figurovali na 4. pozícii s jednou výhrou. Vo februári 1944 valné zhromaždenie klubu zvolilo za čestného predsedu Jána Repčíka a za úradujúceho predsedu Františka Pašku. Organizačným tajomníkom sa stal Ján Varga, vedúcim mužstva Bedřich Vlček a hospodárom Ľudovít Sand. V apríli hralo mužstvo prvýkrát na ihrisku „U saleziánov“ a pred 2000 divákmi prehralo v priateľskom stretnutí s Dubnicou 1:5. V súťaži znovu dosiahlo iba jedno víťazstvo (s Trebišovom) a v konečnom účtovaní obsadilo v tabuľke 4. miesto.

Súpiska ŠK Zemplín: Grohman, Pilc, Klimko – Čigáš, Kolodzej, Sarvaš, Počatko, E. Bindas, J. Salaďák, Korčinský, Sabovík, Bončo, Malý, Šofranko, Migléc, Marcin, Ruják, Bašista, Maximovič, Bordáš, Hujdič, Sedlák, Herman, Prieložný, Soročina, Tirpák.

1944/45

Michalovčania sa poctivo pripravovali na novú sezónu, zohrali niekoľko prípravných stretnutí, avšak v sčasti zreorganizovanej I.A triede (šarišská a zemplínska skupina boli zlúčené) nakoniec absolvovali len jeden majstrovský duel – na pôde ŠOHG Prešov vyhrali 6:0. Potom už mužstvo nastúpilo iba na priateľské zápasy, pričom ten posledný s nemeckou vojenskou jedenástkou mal zvláštnu atmosféru. V blízkosti ihriska totiž parkovali tanky a obrnené autá, na ktorých prišli Nemci na zápas. Remízou 1:1 sa skončila ďalšia kapitola michalovského futbalu, jedna z najsmutnejších v jeho histórii. Po oslobodení našej vlasti a konci druhej svetovej vojny došlo k urýchleniu oživenia športu v našom meste. Futbalu sa ujali pivovarskí robotníci. Na mimoriadnej schôdzi premenovali klub na Robotnícky športový klub (RŠK) Pivovar Michalovce. Riaditeľ pivovaru Pavol Pastír sa stal predsedom klubu, František Markovič za podpredsedu, Michal Koreň za tajomníka a Július Sabo za pokladníka. Súčasne s RŠK Pivovar vznikol v meste aj ŠO SSM (Športový oddiel Sväzu slovenskej mládeže), na čele ktorého stál predseda Juraj Šamudovský. A práve medzi sebou odohrali tieto dva kluby prvé stretnutie po druhej svetovej vojne a skončil sa výhrou RŠK Pivovar 5:2. Iniciatívni „robotnícki“ funkcionári dokonca oživili tradíciu Zemplínskeho pohára a klub ho aj získal do vitríny.

Súpiska ŠK Zemplín/RŠK Pivovar: Klimko, J. Takáč, Koreň, Šamudovský – J. Salaďák, Tirpák, Kolodzej, Prieložný, J. Rodina, Stankovský, Migléc, Bašista, Žabka, Kalnay, G. Várady, Sabovík, Šofranko, Hujdič, Bončo, E. Bindas, Fečko, Papp, Fialkovič, Bordáš, Chromej, Krno, Brilla, Bechner.