Žlto-modrí aj do tretice zvíťazili na domácej pôde výsledkom 1:0.
Michalovčania konečne zlomili nepriaznivú sériu s Pohroním. Proti kolektívu zo Žiaru nad Hronom sa žlto-modrým v posledných zápasoch vôbec nedarilo, keď ich dokázali zdolať po piatich nezdaroch v rade - v rámci toho zaznamenali tri prehry a iba dve remízy. Posledné mužstvo prvoligovej tabuľky v aktuálnej sezóne dosiahlo dve víťazstvá a obe proti Zemplínčanom, pričom v oboch súbojoch ani neinkasovali.
Všetko zmenila prvá aprílová sobota, kedy futbalisti MFK Zemplín triumfovali nad FK Pohronie najtesnejším rozdielom 1:0. Hrdinom Michaloviec sa opäť raz stal Matúš Marcin, ktorý sa presadil iba štyri minúty pred koncom. Najmä vďaka prešovskému rodákovi vyhrali východniari tri domáce zápasy v sérii, pretože vo všetkých mal leví podiel na výsledkoch 1:0 - rozhodol proti Trenčínu aj Pohroniu a so Zlatými Moravcami bol na začiatku gólovej akcie. Po predošlej výhre s ViOnom poznamenal, že nebol by proti, keby mužstvo do konca ročníka zbieralo také výsledky stále. "Som rád, že v obrane to držíme na nulu. Je to aj dobrá vizitka, že sme sa niekam posunuli, lebo predtým sme dostávali dosť gólov a málo ich dávali. Teraz aj ten jeden vždy stačí na výhru 1:0," začal debatu Matúš Marcin, ktorého nový tréner Norbert Hrnčár posunul z krídla na hrot útoku, čo sa ukázalo ako dobrý ťah.
Aj proti Pohroniu hýril odchovanec prešovského Tatrana aktivitou a už v prvom polčase mohol mať na svojom konte bilanciu 1+1. "Nepremenili sme však šance, ktoré musia skončiť v sieti. Najprv mňa dobre vychytal brankár Paťo Le Giang a zakrátko ho po mojej prihrávke chcel Kanu prelobovať, ale nevyšlo mu to. Keby bolo do prestávky 2:0, tak druhý polčas už bez problémov dohráme a nebolo by to také hektické. Paradoxne, po zmene strán sme dlho nemali žiadnu príležitosť, nakoniec sme však ten gól strelili."
Po treťom nadstavbovom triumfe sa Michalovčania v tabuľke posunuli už na 8. priečku za vedúci celok spodnej šestky Trenčín, ktorý je na tom o dva body lepšie. Čo je však dôležitejšie, ďalším cenným víťazstvom sa definitívne vyhli priamemu zostupu, keďže posledné Pohronie stráca na MFK Zemplín šesť kôl pred koncom 21 bodov, a udržali si sedembodový náskok pred Zlatými Moravcami, ktorým patrí predposledná barážová pozícia. Poškuľujú žlto-modrí aj siedmom mieste? "Nový tréner to tu prišiel hlavne zachrániť, lebo sme sa namočili do záchranárskych prác. Čím skôr sa chceme matematicky zachrániť. Ak by sa podarilo vybojovať siedmu priečku, bol by to iba príjemný bonus. Myslím si, že káder, ktorý tu v tejto sezóne je, mal na prvú šestku. Škoda, že nám to v základnej časti nevyšlo. Ideme od zápasu k zápasu ďalej a uvidíme, čo z toho bude," vyjadril sa "Mata", ktorý v stredu 6. apríla oslávi 28. narodeniny.
Dôvodov na radosť má v posledných dňoch požehnane. Nielenže znovu gólom rozhodol o troch bodoch, nedávno sa dozvedel aj ďalšiu krásnu správu. "Čakáme druhý prírastok, manželka Mirka je v treťom mesiaci. Dúfajme, že všetko pôjde ako má a narodí sa to zdravé," prezradil nám šťastný Marcin, ktorého gólová oslava sa pochopiteľne niesla v "tehotenskom" duchu - po prekonaní Patrika Le Gianga okamžite zobral loptu z brány, skryl si ju pod dres a popritom si cmúľal palec ako to robia bábätká.
Na Michalovce nikdy nezabudne
Po záverečnom hvizde si sadol na hranicu šestnástky a sklamane pozeral do neznáma. Brankár Žiaru nad Hronom Patrik Le Giang vytiahol počas zápasu viacero skvelých zákrokov a veľa nechýbalo, aby si na štadióne, ktorý dôverne pozná, udržal čisté konto. "Už neviem, čo mám k tomu povedať... Išli sme sem ďalekú cestu a išli sme sem po body, ale opäť sa vraciame naprázdno. Chlapci bojovali celý zápas a o to viac mrzí gól z posledných minút. V druhom polčase nemali Michalovčania nič, až sa dostali do jednej šance a skórovali," krútil hlavou skúsený 29-ročný Le Giang, ktorý hájil svätyňu MFK Zemplín ešte v druholigovej sezóne 2011/12, keď bol ako mladé ucho pri Laborci na ročnom hosťovaní zo Žiliny. Po desiatich rokoch od odchodu prišlo k prvej konfrontácii proti bývalému klubu. "Som rád, že som znovu v Michalovciach, kde som zažil peknú sezónu. Veľa sa tu toho nezmenilo, stále sú tu tí istí ľudia, na ktorých som sa tešil. Nikdy nezabudnem, že práve tu som začínal s mužským futbalom. Oživili sa mi príjemné spomienky na tunajšie pekné prostredie. Škoda len, že nám zápas výsledkovo nevyšiel. Michalovciam gratulujem z trom bodom, my odchádzame smutní."
