Denník Šport vyspovedal talentovaných útočníkov MFK Zemplín Michalovce.

Traja hráči z prvej ligy - Dominik Kunca a Oliver Špilár zo Zemplína spolu s Ivanom Schranzom z FC Petržalka 1898 sú v nominácii slovenskej „devätnástky“, ktorá má dnes  večer zraz v Senci pred kvalifikačným turnajom o postup na majstrovstvá Európy. Predstavenie trojice našich dorasteneckých reprezentantov nech je zároveň pozvánkou na prvoligové stretnutia i na stretnutia našej kvalifikačnej skupiny, ktoré sú na programe v dňoch 20. - 25. mája v Senci, Nitre a vo Veľkom Bieli.

Skúste predpovedať, aký zápas vás čaká v Púchove?

KUNCA: „Bude veľmi náročný, lebo Púchov má ešte šancu na záchranu a kožu len tak ľahko nepredá. My chceme takisto vyhrať, čo sa nám už tri kolá nepodarilo.“

ŠPILÁR: „Púchov je doma oveľa silnejší ako vonku, bude hrať so srdcom a urobí maximum, aby si udržal nádej na záchranu. Naším cieľom je vrátiť sa s tromi bodmi. Pre mňa je každý zápas rovnako dôležitý a musím ho odohrať naplno, lebo v opačnom prípade nemusíte dostať v ďalšom zápase šancu.“

Očakávali ste, že sa dostanete do nominácie „devätnástky“?

KUNCA „Zúčastnil som sa len na prvom tohtoročnom zraze v Portugalsku, na ďalších už nie, takže som to veľmi nečakal.“

ŠPILÁR: „Tíško som dúfal, že ma pán tréner Peráček vyberie...“

Ako zareagovali na nomináciu v klube a v rodine?

KUNCA: „Mama bola veľmi šťastná a radosť mal aj tréner Petržela. Zagratuloval mi a povedal, aby som sa držal...“

ŠPILÁR: „Hlavne otec to veľmi prežíval, viete, on je skôr pesimista... Spoluhráči si nás v dobrom doberali, my dvaja s Dominikom sme sa tiež navzájom podpichovali, bolo veselo.“

* * *

Na čo ste si medzi mužmi zvykli rýchlo a na čo pomalšie?

KUNCA: „Rýchlo som si zvykol na nosenie medicinbalov... A pomalšie na rýchlejšiu hru a tvrdosť v osobných súbojoch. Pre mladého hráča sú začiatky medzi mužmi ťažké, mne ich uľahčila fajn partia a najviac mi pomáhal Matúš Humeník, s ktorým som hral v doraste.“

ŠPILÁR: „Všetci spoluhráči ma dobre prijali, takže som si rýchlo zvykol na nový kolektív, aj keď sa v ňom hráči často menia. Zvykám si na väčšiu zodpovednosť a tlak na výsledok, pretože medzi mužmi sa hrá aj o peniaze. Niektorí spoluhráči majú rodiny a každé víťazstvo je cenné.“

Ako ste sa vyrovnávali, či vyrovnávate s tým, keď nie ste v základnej zostave?

KUNCA: „Som vďačný za každú príležitosť a keď príde, viem, že musím odovzdať maximum.“

ŠPILÁR: „Dosť ťažko, pretože som medzi žiakmi a dorastencami nikdy nesedel na lavičke... Je to pre mňa nová skúsenosť. Verím, že keď sa budem zlepšovať, budem hrať v základnej zostave.“

Trénujete aj niečo navyše?

KUNCA: „V Michalovciach chodím do posilňovne a doma v Strážskom s kamarátmi na ihrisko, alebo na malý umelý trávnik.“

ŠPILÁR: „Rád behám v lese, čo sa pozitívne odrazilo na kondícii. Keď máme tréning len predpoludním, ideme viacerí na ihrisko aj popoludní – zabaviť sa.“

Bolo obdobie, keď ste nemali chuť na futbal?

KUNCA „Bolo – keď som nehrával za A-mužstvo a v doraste sa mi nedarilo. Vtedy som prežíval ťažké chvíle. Tréneri mi zdôrazňovali, že musím tvrdo trénovať a prídu lepšie časy.“

ŠPILÁR: „Také obdobie som zatiaľ nemal a dúfam, že ani mať nebudem.“

Zohrala vo vašom futbalovom živote úlohu aj náhoda?

KUNCA: „Za Strážske som ako žiak strelil Michalovciam dva góly... Chodili za mnou, až som prišiel...“

ŠPILÁR: „Keď som prestúpil minulé leto zo Stropkova do Michaloviec, nevedel som, že o týždeň nato sa stane trénerom pán Petržela... Je to špičkový tréner a som rád, že mi pomáha v rozvoji mojej kariéry. Takisto ďalším mladým hráčom. V zimnej príprave sme každý deň behali na atletickej dráhe kilometrové úseky na čas. Oj, to bolo ťažké... Zdôrazňuje nám, že futbal je vojna a žiadneho súpera sa nemáme báť, jedno, či hráme s corgoňligistom, alebo prvoligistom. Má rád ofenzívny štýl, stále chce dať gól, stále chce vyhrávať.“

Oliver Špilár a Dominik Kunca môžu mať dôvod na úsmev, SR 19 čaká kvalifkácia a oni nechýbajú v nominácii.

Máte v zápase obľúbenú hernú situáciu?

KUNCA: „Súboj jeden na jedného, alebo keď dostanem loptu do behu do voľného priestoru.“

ŠPILÁR: „Najradšej obstreľujem brankárov.“

Akú najcennejšiu futbalovú radu ste si zobrali k srdcu a od koho?

KUNCA: „Talent je len tridsať percent úspechu, zvyšných sedemdesiat je poctivá práca – to nám vštepoval v michalovskom doraste Marek Záhorčák, ktorý pracuje v klube ako koordinátor mládeže.“

ŠPILÁR: „Najviac ma usmerňovali môj otec a jeho brat, čiže môj strýko Marek Špilár, bývalý slovenský reprezentant. Pripomínali mi, aby som sa naplno venoval futbalu a škole, nedal sa zlákať na vedľajšie chodníčky, a že časom sa mi to vráti.“

Zdroj: denník Šport