S kapitánom Michaloviec sme sa porozprávali o jarnom vzostupe Zemplínčanov, o súbojoch v dolnej šestke tabuľky a zaspomínali sme si aj na jeho najväčšie úspechy.

Futbalistom Michaloviec patrila po jesennej časti Fortuna ligy 9. priečka. Na jar zabrali a napokon až do posledného kola bojovali s Nitrou o víťazstvo v skupine o udržanie sa, ktoré zároveň znamenalo účasť v play-off o Európsku ligu. Lídrom mužstva na ihrisku aj v kabíne bol kapitán Igor Žofčák (35), ktorý v minulosti získal tituly s Ružomberkom, Spartou Praha aj Slovanom Bratislava a teraz pomáha klubu z rodného mesta v postupnom napredovaní.

Ako hodnotíte jarnú fazónu Michaloviec?

Veľmi pozitívne. Chalani naozaj z roka na rok napredujú. Tak, ako sa zlepšujú hráči, zlepšuje sa aj celý klub.

S čím podľa vás súvisí skutočnosť, že Michalovce už dlhodobo napredujú?

Nebol som v klube hneď po postupe medzi elitu. V tíme som v podstate dva roky a na vzostupe má podľa mňa veľké zásluhy tréner.

Čo dal mužstvu Anton Šoltis?

Je veľmi pozitívny. Trénujeme stále s loptou, nerobíme nezmyselné behy bez nej. Chémia v tíme funguje výborne.

Takže sa vám v šatni vyprofilovala aj dobrá partia.

Myslím si, že náš progres súvisí aj s atmosférou v kabíne. V šatni je veľa mladých chalanov, ktorí chcú vo futbale niečo dokázať. Darí sa im napredovať a možno niektorí z nich sa už v lete posunú ďalej.

Bola jarná časť pre mužstvo psychicky náročná aj vzhľadom na to, že teoreticky mohli na rozdiel od predchádzajúcich sezón vypadnúť až dva kluby?

Ak mám povedať za seba, ja som to nevnímal. Boli sme nastavení tak, že sa chceme stále zlepšovať. Ani na chvíľu sme si nepomysleli, že by sme sa mali v súťaži zachraňovať. Keby sme si to pripúšťali, mohlo by sa nám to naozaj stať. My sme smerovali našu pozornosť na boj o prvú šestku. Tú sa nám nepodarilo dosiahnuť, a tak sme hrali v skupine o záchranu. Osobne si myslím, že v nej sme už patrili k najlepším.

Po zostupe Prešova ste jediným fortunaligovým účastníkom z východu republiky. Je to o to väčší záväzok?

Možno aj áno. Ja osobne som sa takto nad tým ešte nezamýšľal. Každý chce reprezentovať svoje mesto, svoj kraj. Je škoda, že sme na východe jediní. Takéto veci však šport prináša. Sústredím sa najmä na to, aby sa darilo Michalovciam. Robím pre náš klub maximum.

Veríte, že v budúcej sezóne zabojujete o prvú šestku?

Samozrejme. Bude to ale závisieť aj od toho, ako sa v lete obmení káder. Teraz je ešte ťažké hovoriť o ambíciách.

Keď ste odštartovali svoju kariéru vo veľkom futbale, Michalovce medzi elitou neboli. Sledovali ste, ako klub pracuje?

V čase mojich začiatkov hral klub tretiu ligu. Mne osobne to možno aj pomohlo v tom, že som ako sedemnásťročný futbalista nadobudol skúsenosti z mužskej súťaže. Kvalita možno nebola taká vysoká, ale dalo mi to veľmi veľa. Po odchode som samozrejme Michalovce stále registroval. Môj brat, ktorý je starší o päť rokov, hrával potom už druhú ligu. Často sme si volali a sem-tam, keď som bol doma, som na nejaké zápasy aj prišiel. Niektorí ľudia pracujú v klube počas celej tejto doby. Urobilo sa naozaj veľa práce za posledné roky, treba to oceniť.

O UZNANIE FANÚŠIKOV TREBA BOJOVAŤ V KAŽDOM ZÁPASE

Ako dnes vnímate, že ste už ako skúsený hráč vrátili do rodných Michaloviec?

Pozitívne, tak, ako celú moju kariéru. Každá zastávka ma nejakým spôsobom obohatila. Dnes som v Michalovciach a veľmi ma to teší.

Futbal vám teda stále chutí.

Áno. Zmluvu mám platnú ešte pol roka. Futbal milujem, ale už sa pomaly pozerám aj na budúcnosť. Uvidíme, čo prinesie ďalšie obdobie. Zatiaľ som súčasťou tohto tímu, čo ma veľmi teší.

Počas sezóny ste pomohli aj druholigovému Trebišovu, s ktorým majú Michalovce dohodu o striedavom štarte. Ako sa zrodila táto myšlienka?

Poznám sa veľmi dobre s pánom trénerom Kiselom. Spýtal sa ma, či by som nepomohol tímu k záchrane. Veľmi rád som vyhovel. Nemusel ma presviedčať, veď práve on ma vytiahol do mužského futbalu.

Síce ste stredopoliar, no tréner Šoltis vás využíva aj v obrane. Bolo náročné adaptovať sa na novú pozíciu?

Keď ste ofenzívne ladený, je v dnešnom futbale úplne jedno, či hráte krajného stredopoliara alebo krajného obrancu. S defenzívou som nemal nikdy počas svojej kariéry žiadny problém. Zvykol som si úplne v pohode.

Cítite, že u fanúšikov máte vzhľadom na svoju pozíciu a svoje skúsenosti špeciálne postavenie?

Ťažko povedať. Keby som nepodával dobré výkony a neukazoval kvalitu v každom zápase, buďme otvorení... Divák rýchlo zabudne. Svoj kredit musíte stále potvrdzovať. V kariére som samozrejme niečo dokázal, ale mnohé veci boli už dávno. Robím všetko pre to, aby som stále patril k najlepším. Nechcem, aby sa o mne hovorilo, aký som bol dobrý, ale aký som dobrý. Je pekné zaspomínať si, ale netreba z toho žiť.

V Ružomberku, v Sparte aj v Slovane ste boli zvyknutý na boj o horné poschodia tabuľky. Aké je pre vás bojovať dnes o nižšie pozície?

Samozrejme, lepšie je hrať o tituly, ale dôležité je najmä hrať o niečo. Potrebujem tlak, ten prináša úspech. Keď sa len motáte v strede tabuľky, to vás nemôže napĺňať. Teší ma, že počas celej mojej kariéry som mal o nejakú motiváciu postarané.

Zažívate teraz inú formu tlaku?

Za tie roky som nabral veľa skúseností a mojou úlohou je momentálne to, aby som pomohol ten tlak dať preč z hláv mladších chalanov. Nech ich nezväzuje, ale posúva vpred.

Nový fortunaligový model priniesol práve väčší tlak, play-off o Európsku ligu môžu hrať až štyri tímy, vypadnúť môže aj predposledné mužstvo. Vnímate tento krok pozitívne?

Všetko má svoje plusy i mínusy. Musíme sa na to pozerať pozitívne. Samozrejme, diváci by boli radšej, keby sem na jar chodili aj mužstvá ako Slovan, Trnava či Žilina. Na súperov z dolnej šestky sme nemali návštevy, aké by sme si želali. Mali sme sa viac snažiť, aby sme hrali v skupine o titul.

EXPERT NA TITULY

Igor Žofčák má vo svojej zbierke veľa úspechov. Už na začiatku kariéry sa pričinil o tretie miesto Slovenska na majstrovstvách Európy do 19 rokov. Svoj talent prvýkrát zužitkoval na klubovej úrovni pod Čebraťom, kde sa nemalou mierou podieľal na historickom double MFK Ružomberok v roku 2006. „Prvý titul je vždy čímsi výnimočný, zostane vám to vryté v navždy v pamäti. Navyše, vyhrali sme aj pohár. Teší ma to aj po rokoch,“ spomína Igor Žofčák.

Svojimi výkonmi v Ružomberku si futbalista známy svojou bravúrnou technikou vydobyl prestup do pražskej Sparty. V rámci angažmánu na Letnej zažil aj hosťovanie v Jablonci. Nemalý podiel mal na víťazstve v českej lige v roku 2010: „Skúsenosti, ktoré som získal v Sparte, si nekúpite za žiadne peniaze. To musíte len zažiť. Vyhrali sme titul, český superpohár a celú sezónu sme neprehrali ani jeden zápas. O to viac nám to chutilo. Hrali sme Európsku ligu, bolo to krásne obdobie.“

Rodák z Michaloviec neskôr vymenil Spartu za Slovan Bratislava. V tíme belasých sa radoval trikrát zo zisku titulu, dvakrát vyhral Slovenský pohár. Mužstvo viedol s kapitánskou páskou na ramene: „V Slovane som samozrejme nemohol žiť z toho, čo som ukázal v Sparte. Musel som stále potvrdzovať svoju kvalitu.“

Po odchode zo Slovana Bratislava si Igor Žofčák vyskúšal aj pôsobenie v Maďarsku v tíme Nyíregyháza Spartacus. Potom sa vrátil do rodných Michaloviec, a hoci na Zemplíne o tituly nebojuje, ambícií sa nevzdal. „Dúfam, že sa mi podarí pomôcť napredovať chalanom, aby vedeli, ako funguje futbal na vyššej úrovni. Bol som iba v Sparte a rozdiel to bol obrovský. Doprial by som mojim mladým spoluhráčom, aby išli ešte ďalej, trebárs do Španielska, Nemecka, Turecka, Ruska. Majú to vo svojich rukách. Chalani sa ma často pýtajú na rady a ja som vždy ochotný pomôcť im, aby urobil ďalší krôčik vpred,“ uzavrel Igor Žofčák.

Zdroj: fortunaliga.sk

Foto: Róbert Andrejov