Skončila tretia, ďalší zemplínsky celok Veľké Revištia až jedenásty. Tréneri oboch mužstiev hodnotia uplynulú sezónu.
Pred týždňom v nedeľu ukončili súťažný ročník 2013/14 aj dvaja účastníci IV. futbalovej ligy skupiny Východ z juhu Zemplína – MFK Zemplín Michalovce B a TJ Veľké Revištia, ktorí mohli označiť sezónu za úspešnú, keďže sa im podarilo postúpiť do tretej ligy. Či boli s ročníkom spokojní aj ich tréneri – Tomáš Kozár (iniciály T. K. – Michalovce B) a Emil Sudimák (E. S. – Veľké Revištia) – to sa dočítate v nasledujúcich riadkoch.
Ako hodnotíte práve skončenú sezónu?
E. S.: „Jesenná časť nám vyšla lepšie, začiatok sme mali veľmi dobrý, záver bol už trošku slabší. Do jari sme nastúpili s pozmeneným kádrom a každý zápas bol náročný, lebo v každom sa hralo o postup respektíve o záchranu. Bolo to už slabšie z našej strany, v zime nám odišiel strelec Ján Kotľár, góly prestával dávať Lukáš Forgáč a zdravotné problémy brzdili aj Dušana Chýrika. Preto sme dávali veľmi málo gólov. Na konci sa to zlepšilo, z posledných šiestich zápasov sme prehrali iba jeden. Vybojovali sme pre Veľké Revištia postup do tretej ligy, preto si myslím, že by mala byť spokojnosť.“
T. K.: „V jeseni sme mali väčšiu kvalitu, keďže chodili za nás hrávať z A-mužstva Lukáš Janič, Georgii Gamkrelidze či Stanislav Danko. Po hernej aj kvalitatívnej stránke to bolo lepšie ako na jar. Pozitívom v jari však bolo to, že príležitosť dostali hráči narodení v rokoch 1995 a 1996, ktorí nás príjemne prekvapili. Podávali ozaj dobré výkony. Šiestimi výhrami za sebou v závere sme potvrdili, že sme skončili tretí oprávnene. A nebyť nejakých zaváhaní v úvode jari, tak pokojne sme mohli súťaž aj vyhrať.“
Ste spokojní s konečným umiestnením?
E. S.: „Určite nie je úplná spokojnosť, keďže po jeseni sme strácali na prvé mužstvá len pár bodov. Boli sme síce až ôsmi, ale súťaž bola veľmi nabitá. Verili sme v lepšie umiestnenie, ale pripravili sme sa oň tým, že sme nedávali góly. V prvých piatich jarných dueloch sme nestrelili ani jeden. Keďže sme neskórovali, nemohli sme vyhrávať a posúvať sa v tabuľke vyššie.“
T. K.: „Spokojnosť je určite, keby sme skončili prví, bolo by to ešte krajšie. Dosiahli sme však historicky najlepšie umiestnenie B-mužstva v histórii. Splnili sme cieľ, ktorý sme si dali po jeseni, teda skončiť do tretieho miesta. Po úvodných asi štyroch jarných zápasoch, ktoré nám nevyšli, to vyzeralo na nesplniteľný plán, ale naša trpezlivá práca nám potom priniesla ovocie. Nebáli sme sa postaviť mladých hráčov, utvorila sa dobrá partia. Chlapci získali veľké ostrohy, vyhrali sa, nazbierali aj skúsenosti a v budúcom ročníku bude mať michalovský starší dorast veľkú kvalitu.“
Ktoré zápasy boli najvydarenejšie?
E. S.: „Veľmi dobre sme zahrali v Plavnici, doma so Svitom, ktorý sme vysoko zdolali, aj vo Svidníku. Aj v tých zápasoch vonku, ktoré sme prehrali, či už v Haniske alebo Michalovciach, sme nehrali zle, ale nedali sme góly. Domácim sa to podarilo, preto nás zdolali. Hladko sme síce prehrali aj v Spišskej Novej Vsi, ale herne to vôbec nebolo také jednoznačné, ako hovorí výsledok.“
T. K.: „V jeseni sme vyhrali vysoko vo Svidníku, doma nad Svitom. Tie zápasy, ktoré sme jednoznačne vyhrali, tak s tými sme boli spokojní. Ale napríklad aj so súbojom so Spišskou Novou Vsou, ktorej sme podľahli 0:4, ale tam nám chýbali skúsenosti, nedali sme góly, na druhej strane hneď sme inkasovali. Niekedy bolo treba aj zvýšiť hlas, ale chlapci sa v každom dueli snažili podať čo najlepší výkon.“
Kto patril k oporám vášho mužstva?
E. S.: „Obaja brankári, v jeseni Peter Pillár a v jari Viktor Ónody, potom jednoznačne Jaroslav Dargaj, Martin Viňanský aj dvojica Miroslav Koscelník – Marko Gomboš, ktorí prišli v zime. Tá obranná činnosť mužstva bola lepšia v jari ako na jeseň. Góly nielen strieľal, ale na nich aj prihrával Ján Kotľár, ktorého sme v jari nedokázali nahradiť. V jeseni dával góly Lukáš Forgáč, ale v odvete už nedal ani jeden, preto s ním nie som až tak spokojný.“
T. K.: „Všetci hráči z druholigového A-mužstva podávali dobré výkony. Hovorili sme im, že chodiť hrať za béčko nie je trest a oni to pochopili. Príjemne nás prekvapili aj hráči končiaci v doraste narodení v roku 1995, vo vynikajúcej forme hral napríklad Adrián Leško, ale aj Ján Andrejko, ktorý v jari dával dosť gólov. Nechcem veľmi hovoriť konkrétne mená, aby sa niekto neurazil.“
Je niečo, čo by ste svojim zverencom vytkli?
E. S.: „V minulosti som trénoval aj mužstvá vo vyšších súťažiach, preto som zvyknutý na trošku lepšiu hernú disciplínu, a tá nebola na takej úrovni. Ale to by som nechcel až tak kritizovať.“
T. K.: „Vytkol by som im to, že niekedy v zápasoch hrali ľahkovážne. Párkrát sa nám stalo, že mali sme tri-štyri šance a nedali sme ani jeden gól. Takže tá ľahkovážnosť v zakončení ma niekedy mrzela.“
Aká bola podľa vás úroveň súťaže v porovnaní s predchádzajúcim ročníkom?
E. S.: „Neboli to nejaké extra herné výkony, ale každý zápas mal svoj náboj, pretože sa stále o niečo hralo. S výnimkou súbojov so Svidníkom, Svitom a Barcou, ktorí boli na dne tabuľky, to boli vždy šesťbodové zápasy. Každé zaváhanie sa ihneď odzrkadlilo v tabuľke. Stretnutia boli viac o taktike, keďže mužstvám išlo o body.“
T. K.: „Môj názor je taký, že v tejto súťaži si každý snaží uhrať body hlavne v domácom prostredí a väčšinou tu platí môj dom - môj hrad. Ak sa s nami nejaký súper pustí do otvoreného boja a nikto im nepomáha, tak nie je šanca, aby sme prehrali. Možno len vtedy, keď nemáme svoj deň, že nedáme šance. Úroveň súťaže nie je bohvieaká, celkovo však na Slovensku je to veľmi slabé.“
Zdroj: denník Korzár
