Kým odborníci i novinárska obec objavili obrovský potenciál michalovského stredopoliara Artúra Musáka až v posledných dňoch, my sme na tohto mladíka upozorňovali pred dvoma rokmi a často i v uplynulých mesiacoch. Vtedy 17-ročný dorastenec meral 182 cm a vážil 68 kg a v obsiahlom rozhovore zdôraznil, že potrebuje hlavne zosilnieť, aby bol úspešnejší v súbojoch. A práve od týchto čísel sme sa odpichli v nasledujúcom rozhovore.

Ako sa zmenili vaše miery za dva roky?

„Trochu som pribral a narástol som. Vážim 70 kilogramov a meriam 186 centimetrov.”

Donedávna ste vytrvalo odmietali slovenské občianstvo. Čo sa zmenilo v posledných dňoch, že ste svoj názor prehodnotili a aktuálne sa pracuje na vašom slovenskom pase?

„Áno, odmietal som, lebo sa spomínal záujem z maďarskej reprezentácie o moje služby. Keďže som už chcel reprezentovať, tak som si povedal, že pôjdem do maďarského národného tímu, keď o mňa majú v krajine záujem, a nebudem sa zbytočne snažiť o slovenské občianstvo. Nehovoriac, že som ani nemal predstavu, ako dlho by mohol trvať celý proces. Lenže z Maďarska pre mňa doteraz neprišlo nič zaujímavé. Naopak, tréner slovenskej dvadsaťjednotky Jaroslav Kentoš by o mňa mal záujem. Preto som sa rozhodol podať žiadosť o slovenské občianstvo, aby som reprezentoval Slovensko.”

A čo Ukrajina. Neprejavila o vás interes?

„Nie. Bolo to obdobné ako v prípade Maďarska. Nik ma nekontaktoval.”

Nešpekulovali Maďari s tým, aby ste najprv prestúpili do nejakého maďarského klubu a potom by vám ponúkli reprezentáciu? Bez reprezentačného štartu ste totiž lacnejší na prestupovom trhu ako s reprezentačnými zárezmi.

„To neviem posúdiť. Každopádne mali dostatok času, aby ma oslovili. Nestalo sa, a keďže je záujem zo Slovenska, nemal som už nad čím premýšľať. Na Slovensku sa cítim výborne a verím, že sa môžem rýchlejšie adaptovať smerom k novej výzve.”

Mali ste už telefonát s Jaroslavom Kentošom?

„Nie. Nerozprávali sme sa spolu.”

Mohli by ste mať občianstvo už do konca septembra?

„Pokiaľ sa všetko podarí zrealizovať, tak áno.”

Budete tak vlastniť už tretí pas?

„Teoreticky áno, ale pravdepodobne sa budem musieť vzdať jedného.”

Musíte sa ho vzdať?

„Áno. Podľa toho, čo som zisťoval, tak nemôžem mať tri pasy. Jedného sa musím vzdať, zatiaľ neviem ktorého.”

Záujem o vás je aj preto, že vaše výkony rastú od zápasu k zápasu. Práve na vás je postavená hra celého mužstva. Na ihrisku vyčnievate prehľadom a celkove sa veľmi dobre pozerá na vašu hru. Formu máte až takú, že v dobrom slova zmysle vytvárate vrásky na čele generálneho manažéra klubu Ivana Gondora. Je totiž o vás záujem.

„Hm-hm. Počul som o nejakých ponukách. Preto hráme futbal, aby sme zaujali. Myslím si, že pán Gondor vie, čo robí a správne sa rozhodne.”

Vraj by ste mali odohrať jeseň v Michalovciach. Či už prestúpite teraz a na Zemplíne by ste hosťovali, alebo neprestúpite. Čo vy na to?

„O konkrétnych veciach neviem nič. Ku mne sa nedostali žiadne informácie. Ja by som chcel odohrať celú jeseň v Michalovciach, no môže sa stať čokoľvek. Situácia sa môže zmeniť z minúty na minútu.”

Pred začiatkom sezóny sme informovali, že michalovský klub odmietol ponuku Baníka Ostrava, ktorý za vás núkal 500 000 eur. Najnovšie sa vraj do hry o vaše služby zapojila aj Viktoria Plzeň. Je to pravda?

„Áno. Zaregistroval som to.”

Svojho času do Plzne prestúpil z Michaloviec aj Matej Trusa. Pôjdete v jeho šľapajach alebo vás skôr láka Ostrava?

„Pre mňa bol Baník prvou možnosťou. Teraz vstúpila do hry Plzeň a ešte som si nestihol premyslieť, čo by pre mňa bolo najlepšie.”

Mladému chlapcovi, tínedžerovi, môže takýto interes urobiť celkom dobrý prievan v hlave. Pred pár mesiacmi bol mimo Michaloviec prakticky neznámy a teraz podľa posledných informácií navýšené ponuky spolu s bonusmi za jeho transfer atakujú 700-tisícovú hranicu.

„Je to niečo iné, to je pravda. Snažím sa však na to nemyslieť, aby som mal čistú hlavu a na ihrisku odvádzal čo najlepšie výkony. Hrám za Michalovce, dostal som veľkú dôveru od trénerov a chcem sa im odvďačiť výbornou hrou. Myslím si, že v hlave to mám dobre usporiadané a celú situáciu zvládam i mentálne.”

Preberáte aj s rodičmi, čo by bolo najlepšie pre vašu budúcu kariéru? Prišiel impulz aj z ich strany, aby ste sa rozhodli pre slovenské občianstvo?

„Nie, bolo to skôr moje rozhodnutie, ktoré som im oznámil a oni s ním súhlasili. Čo sa týka prestupového záujmu o mňa, tak otec ma podporuje. Dobre chápe zákonitosti futbalu a často sa o ňom rozprávame. Po každom stretnutí si zavoláme a rozoberieme ho. Mamka ma zasa nikde nechce pustiť, takže z tohto pohľadu je to trochu ťažšie. Osobne by som chcel vyskúšať zahraničie a posunúť sa v kariére ďalej.”

Zdroj: denniksport.sk