Z pohľadu nováčika to bolo zvláštna sezóna. Väčšinou to býva tak, že v prvom roku prevláda eufória, mužstvo prinesie oživenie do súťaže, čo sa prejaví aj na postavení v tabuľke. V druhej sezóne už prichádza kríza. V uplynulom ročníku tento fakt vôbec neplatil. V súťaži boli až dvaja nováčikovia, no tí do posledných chvíľ bojovali o udržanie sa... Oživením pre najvyššiu súťaž však bol určite pekný michalovský stánok i atmosféra na zaplnených tribúnach. Tú by Zemplínčanom mohli závidieť viaceré kluby. Michalovčania však miestami až priveľmi urputne bojovali sami so sebou, so svojou psychikou, koľko toho ešte vydržia. Bojovali, dreli do úmoru, no potom si sami podkopávali nohy. Je až na neuverenie, že po fackách sa vždy dokázali zdvihnúť a v ďalšom zápase opäť zabojovať. Najmä domáce stretnutia miestami vyzerali tak, ako keby déja vu nemalo nikdy skončiť. Slovné spojenie spackané koncovky sme si mohli pokojne nakopírovať už dopredu. Michalovskí hráči, z ktorých mnohí nemali žiadne ligové skúsenosti, však neupadali na duchu. Práve naopak, vždy chceli ukázať, že si najvyššiu súťaž zaslúžia. Ukázali to aj na súperových ihriskách. Nestali sa fackovacími panákmi, ako by si mnohí pred sezónou mysleli. Veď vyhrali v Trnave a Žiline a päťkrát hrali nerozhodne. Pre začiatok dobrý kapitál. Na jeho zhodnotení však na letnom prestupovom trhu musia popracovať oveľa lepšie ako pred rokom.   Tréner STANISLAV GRIGA mal niekedy pocit, že nesplácali iba nováčikovskú daň, ale i staré dlhy Po jeseni váš predchodca František Šturma povedal, že mužstvo ako nováčik súťaže poctivo splácalo nováčikovskú daň, ba niekedy ako keby si predplácalo jarné platby. Máte pocit, že na jar sa splátky nejako extrémne znížili? "Skôr mi to príde, ako keby sme si ich predplatili na niekoľko rokov, prípadne, ako keby sme niekedy splácali staré dlhy... Bola to veľmi ťažká jar, pre všetkých v klube. V závere sezóny však klub ukázal svoju silu a súdržnosť." Záchranárske práce ste napokon zvládli, no o koľko rokov života vás obrali? "Pre mňa to bolo veľké psychické vypätie. Nejde o veľkosť a rozpočet klubu, ale o to, ako to človek berie. Veľmi mi záležalo na tom, aby si klub uchoval prvoligovú príslušnosť. So záchranárskymi prácami som sa stretol v Dubnici či v Žižkove, ale takto do posledného kola, sme nikde nebojovali." Vonku ste neprehrali sedem zápasov, doma však len osem. Aj z tohto badať, že domáce hradby neboli také pevné, ako by sa žiadali. Čo vy na to? "Táto bilancia trochu skresľuje. Keď sa spätne pozerám na niektoré zápasy, tak sme v nich mali minimálne bodovať, ak nie vyhrať. To už by tabuľka, respektíve čísla, vyzerali inakšie. Nemali sme strelca a nedávali sme góly. Vypracovali sme si šance, no nedokázali sme ich zhodnotiť. Inak, čo sa týka pracovitosti, hráči nesklamali. Diváci im po každom domácom zápase zatlieskali. Žiaľ, body to neprinášalo. Preto sa ten tlak zväčšoval." Na jar vaši zverenci strelili tri góly v zápase iba v dvoch prípadoch. Málokto by čakal, že si vyberú akurát vaše rodisko... "Áno (smiech)... To sú všetko paradoxy, ktoré ma v tomto klube stretli. Bolo tam niekoľko vecí, s ktorými som sa v živote nestretol. V oboch zápasoch odohrala Žilina tri dobré polčasy, no my sme jej strelili šesť gólov a získali šesť bodov! Naopak, s mužstvami, proti ktorým sme mali veľkú hernú prevahu a veľa šancí, sme strácali body. Také paradoxy prináša iba futbal, preto je taký fenomén."   KOMENTÁR ŠPORTU   PLUSY   CELKOVÁ BILANCIA   KTO HRAL?   Zdroj: denník Šport