Prvoligový MFK Zemplín Michalovce sa do konca tohto roka bude musieť zaobísť bez svojej brankárskej jednotky Matúša Kiru. Gólman žlto-modrých sa zranil v súboji 13. kola našej najvyššej futbalovej súťaže doma proti Nitre a trávnik musel po hodine hry nedobrovoľne opustiť. Šarapatu mu narobilo vykĺbené rameno.

Rameno bolo „vonku“

Bežala 56. minúta stretnutia s nováčikom spod Zobora, keď hosťujúci krídelník francúzskej národnosti Aurelien Ngeyitala Lola poslal do michalovského „malého vápna“ nepríjemný prízemný center. „Išiel som do neho a predĺžil som ho pravou rukou. Pri dopade na zem som pocítil bolesť v ramene. Keďže lopta ešte nebola v bezpečnej vzdialenosti od našej brány, rýchlo som sa postavil a bol som pripravený zasiahnuť pri prípadnej strele alebo centri. Bolesť ruky však bola obrovská, a keď naši vyrazili do protiútoku, ľahol som na zem. Najprv som si myslel, že to nebude nič vážne, ale keď ku mne pribehol lekár a povedal mi, že rameno je ´vonku´, hneď som vedel, že je zle,“ opísal nešťastný moment Matúš Kira.

Smolná sezóna

Mladý strážca svätyne Zemplínčanov nebol v minulosti veľmi náchylný na zranenia, avšak v poslednom období sa mu začala lepiť smola na päty. Počas letnej prípravy ho z hry vyradil zranený členok, kvôli ktorému nestihol ani začiatok ligy. Teraz ho pre zmenu „zradilo“ rameno. „Hneď ako som sa proti Nitre zranil mi bolo paradoxne do smiechu. Že po pár týždňoch som opäť vyradený zo zápasového kolotoča. A tentoraz na oveľa dlhšie obdobie,“ povzdychol si brankár pochádzajúci z dedinky Kolonica, ktorého čaká zatiaľ najdlhšia pauza v kariére. „Liečba by mala trvať šesť až osem týždňov. Čaká ma ešte vyšetrenie magnetickou rezonanciou, ktorá by mala odhaliť viac. Či mám väzy len natiahnuté, prípadne natrhnuté, alebo až roztrhnuté. Dúfam, že nebude to nič vážne a nebudem musieť ísť s ramenom pod nôž,“ zaprial si Kira.

Konečne bol jednotka

So situáciou sa už zmieril a neberie ju tragicky. „Taký je futbal. Chlapcov budem chodiť na zápasy podporovať. Verím, že sa im už začne výsledkovo dariť a tabuľkovo sa posunú na vyššie pozície. Som však o to smutnejší, že konečne som mal dobrú pozíciu. V predošlých sezónach som bol dvojka, kryl som chrbát Mariánovi Kelemenovi či Patrikovi Macejovi. Teraz som bol jednotka a prišlo toto...“ Bývalý mládežnícky reprezentant Slovenska, ktorý do MFK Zemplín prišiel ešte v lete 2010, sa s návratom medzi tri žrde nechce uponáhľať. „Nebudem sa plašiť, lebo pre brankárov je rameno asi najhorším zranením, keďže pri dopade na zem je veľmi namáhané. Chcem sa dať úplne do poriadku. Dúfam, že do zimnej prípravy budem fit,“ skonštatoval Kira.

Výborný parťák

Po zranení košického rodáka zostal Michalovčanom poľský brankár Gerard Bieszczad. Keďže Ukrajinec Dmytro Prysiazhniuk je od leta na hosťovaní v Stropkove, z dorastu vytiahli Zemplínčania talentovaného Tomáša Drába, ktorý bude Poliakovi kryť chrbát. „Jerymu (ako znie Bieszczadova prezývka, pozn. red.) držím palce, nech ma plnohodnotne nahradí, aj keď to nebude nič ľahké,“ zasmial sa Kira, ktorý aj týmto podpichnutím potvrdil, že s novým parťákom od našich severných susedov vytvoril dobrú brankársku dvojičku. „S Jerym nemám žiadny problém, je to super kolega. Na tréningoch sa veľa smejeme a výborne si rozumieme. To isté by určite povedal aj on. Teraz má šancu ukázať sa, som presvedčený, že potvrdí svoje kvality,“ zakončil debatu 23-ročný brankár.

Zdroj: MY Zemplínske noviny