Prvoligových futbalistov Michaloviec kvári dlhodobý problém, ktorým je koncovka. Od začiatku sezóny ich trápi strieľanie gólov, čoho dôkazom je fakt, že ani v jednom ligovom zápase neskórovali viac než trikrát a až v deviatich vyšli strelecky naprázdno. Ani po zimnej prestávke sa žlto-modrí v zakončení výraznejšie nezlepšili, v doterajších piatich dueloch zaznamenali len tri presné zásahy. Na žalostnú koncovku doplatili aj v úvodných dvoch stretnutiach nadstavbovej časti o záchranu proti Prešovu a Podbrezovej.

Góly len po štandardkách

V oboch vystúpeniach boli Zemplínčania futbalovejším mužstvom, prezentovali sa lepšou kombinačnou hrou a vypracovali si aj viac gólových príležitostí. Výsledok? Jeden strelený gól a jeden získaný bod. Veľmi málo na to, ako obe stretnutia vyzerali... „Proti Prešovu a v Podbrezovej sme mali dokopy asi osem čistých šancí, z ktorých sme nedali ani jeden gól. Skórovali sme len z pokutového kopu. Sme veľmi smutní z toho, že také zápasy nedokážeme doviesť do zdarného konca. Futbal sa totiž hrá na góly, a keď ich nedávate, nemôžete vyhrávať a byť odmeňovaní bodmi. A zákonite nemôžete stúpať ani v tabuľke,“ rozhovoril sa tréner MFK Zemplín Anton Šoltis. Ako už spomenul, jediný gól z tohto dvojzápasu strelil jeho tím z penalty, ktorú v Podbrezovej bezpečne premenil kapitán Igor Žofčák. Zaujímavé je, že všetky doterajšie jarné góly zaznamenali Michalovčania zo štandardných situácií. Martin Koscelník proti bratislavskému Slovanu aj José Carrillo Mancilla proti Žiline sa presadili po rohových kopoch.

Útočníci mlčia

Z tohto chudobného menoslovu strelcov vidieť, že góly nedávali útočníci. Mimochodom, tí mlčia už poriadne dlho. Sadam Sulley a Vladislav Bragin v súťažnom zápase naposledy namierili do čierneho ešte v septembri minulého roku. K dispozícii sú ešte Tin Matič, ktorý však bol niekoľko mesiacov zranený, a Dawid Kurminowski, ten prišiel len v zime a zatiaľ viac hráva za dorastencov. „Všetko sú to mladí a neskúsení hráči, najstarší Sulley má len 21 rokov. Bolo by naivné čakať, že niekto z nich dá za sezónu minimálne osem gólov. Sú to chlapci, ktorí po hernej stránke spĺňajú parametre, sú perspektívni, vývojaschopní, avšak stále sa len formujú. Potrebujú predovšetkým hrávať. Musíme byť trpezliví a ich čas príde. Ja pevne verím, že čoskoro sa aspoň jeden z nich strelecky chytí,“ nestrácal vieru Šoltis, ktorý s útočníkmi pracuje aj po tréningoch. „Robíme s nimi aj individuálne. Vysvetľujeme im, kde majú stáť v šestnástke a kde si majú nabiehať, či ako majú zakončovať. Veľa u týchto mladíkov robí aj psychika. Na tréningu si možno viac veria, ale príde zápas, kde musia rozmýšľať rýchlejšie, sú pod tlakom súpera aj divákov, a potom v koncovke zlyhávajú,“ pokračoval Šoltis, ktorý v čase svojej aktívnej kariéry hrával práve na poste útočníka.

Centre už majú adresáta

V porovnaní so začiatkom sezóny však v niečom predsa len pokrok vidieť. „Naše akcie sú pohľadné, chlapci sa už vidia a aj fáza pred zakončením je oveľa lepšia. Predtým sme mali problém s tým, že centrované lopty neboli presné, veľakrát sa stalo, že nenašli nikoho. Teraz už centre nachádzajú adresáta. V tomto smere sme pokročili. Potrebujeme už len finálnu fázu, teda to, čo futbal robí futbalom. Ako som už povedal, je to aj o psychike hráčov. Som presvedčený, že ak prekonajú blok, ktorý majú v hlave, tak budeme góly dávať ľahšie. Problém s koncovkou sa neodstraňuje ľahko. Chlapci to musia vziať na seba a keď príde šanca, musia byť koncentrovaní na sto percent a chladnokrvne ju premeniť,“ dodal michalovský lodivod. Jeho zverenci sa po reprezentačnej prestávke už túto sobotu predstavia na domácom trávniku proti Nitre. A tomuto súperovi v aktuálnom ročníku ešte gól nestrelili. Podarí sa im to konečne tentoraz?

Zdroj: MY Zemplínske noviny