Žlto-modrí zimujú v tabuľke Fortuna ligy na ôsmom mieste.

Zemplínčania prekvapili hneď dvakrát pred prvým jesenným kolom. Letným výberom nového trénera, ktorým sa stal Miroslav Nemec, a zložením kádra. Azda prvý raz sa im podarilo zložiť ho už pred štartom súťaže. Po minulé roky káder dopĺňali počas celých prázdnin a liga sa pre nich prakticky začínala až začiatkom septembra, keď už bolo na programe šieste-siedme kolo.

Michalovčania sú medzi elitou od leta 2015 a prvý raz sa stalo, že jeseň odštartovali i ukončili víťazstvom. Inak, celá jeseň bola jedna horská dráha. Miestami divoká. Najprv šialené víťazstvo 4:1 nad DAC, následne prišli tri prehry, potom nasledovalo znova úspešnejšie obdobie, keď počas siedmich zápasov si zaknihovali len jednu prehru a po 11. kole takmer siahli po 3. mieste, potom prišli štyri prehry, víťazstvo, dve prehry a víťazná bodka.

Na Zemplíne sa hovorí najmä o dvoch momentoch, ktoré sa podpísali pod to, že jeseň nebola ešte úspešnejšia, prípadne, aby už po nej mali istotu prvej šestky. Paradoxne, prvý je remíza 1:1 v Senici. Michalovčania pred príchodom na Záhorie ťahali sériu troch víťazstiev. Výborne mali nakročené k štvrtému. Od 35. minúty viedli 1:0 a v 57. min mali výhodu jedenástky. Ravas však zarmútil Trusu. Urazenie šťasteny sa s nimi viezlo niekoľko kôl. Namiesto víťazstva a atakovania 3. miesta si Zemplínčania nakoniec odviezli iba bod a v ďalších štyroch stretnutiach vyšli úplne naprázdno.

Druhý moment, ktorý predýchavali ešte ťažšie a oveľa dlhšie, možno až doteraz, bolo Pohronie. Kým iné mužstvá proti poslednému tímu zbierali body do tabuľky, „draci“ nezískali ani jeden! Pohronie si na jeseň zaknihovalo iba dve víťazstvá a obe proti Michalovciam. A keďže išlo o dva zhodné triumfy 2:0, boli to zároveň jediné dva zápasy, v ktorých neinkasovalo…

Inak, Michalovčania forsírovali tradičný technický futbal. Vedeli si vypracovať šance, no efektivita v zakončení bola opäť raz nevýrazná. Napokon, 19 strelených gólov to len dosvedčuje. Popri Žofčákovi, ktorý odviedol vysoký štandard, zaujal Trusa, autor tretiny michalovských gólov, no skokanom roka sa v žlto-modrom drese stal Japonec Takuto Ošima.

Žiaľ, Michalovčania doplácali na nie najlepšiu defenzívu. Najmä zo začiatku sa nevedeli chytiť brankári, od ktorých sa všetko odvíjalo. Ak k tomu prirátame jedno-dve zaváhania obrancov, ktoré však súperi nekompromisne trestali, nečudo, že až v desiatich zápasoch nebodovali.

MOMENTY SEZÓNY

- Michalovčania odštartovali sezónu vo veľkom štýle a doma sfúkli favorizovanú Dunajskú Stredu 4:1. Po sľubnom začiatku však nasledovali tri prehry.
- Zaujímavosť je, že na domácom trávniku sa po úvodnom vysokom víťazstve zrodili štyri výsledky 2:1 v sérii. Dve prehry a dve víťazstvá týmto pomerom.
- Koncom augusta prestúpil do Slovana mládežnícky reprezentant Matúš Vojtko. Na vlastnú žiadosť skončil aj tréner brankárov Pavol Penksa.
- V 5. kole pri domácom víťazstve nad L. Mikulášom 2:1 vybehol na záverečné minúty Zoran Zahradník. V tom čase mal 16 rokov a 2 dni. Stal sa tak druhým najmladším debutantom po Andrejovi Rendlovi, ktorý v sezóne 2007/08 nastúpil o deň mladší. Inak, v Michalovciach mali nielen najmladšieho, ale i najstaršieho hráča súťaže - Igora Žofčáka.
- Víťazstvom nad nováčikom odštartovali Zemplínčania úspešné sedemzápasové obdobie, počas ktorého prehrali jediný raz a do tabuľky získali 14 bodov.
- Následne prišlo veľmi hluché obdobie štyroch prehier, ktoré navyše umocnila i piata - tentoraz pohárová prehra - v Komárne a Michalovce sa so Slovnaft Cupom rozlúčili v 4. kole. Pravda, pod výsledky sa podpísala i covidová situácia v mužstve.
- V zostávajúcich štyroch jesenných kolách síce Zemplínčania strelili iba dva góly, no tie im priniesli maximálny počet šiestich bodov po dvoch víťazstvách na ihriskách súperov.

PLUSY a MÍNUSY

+ kapitán Igor Žofčák znova o pol roka predĺžil kontrakt
+ včas zložený káder ešte pred začiatkom sezóny, čo nebývalo zvykom
+ strelecké presadenie sa Mateja Trusu a jeho málo vídaná spolupráca s dvorným nahrávačom Igorom Žofčákom
+ víťazný začiatok i koniec jesene
+ výkonnostný skok Japonca Takuta Ošimu
+ absencia výpraskov, v minulých sezónach inkasovali štvorky, päťky či šestky, tentoraz si najvyššiu prehru zaknihovali doma s Ružomberkom 0:3
– slabá brankárska dvojica
– nočná mora z Pohronia, posledný tím tabuľky dosiahol len dve víťazstvá a obe proti Michalovciam
– druhá najslabšia ofenzíva v súťaži
– začiatky zápasov - do 17. min inkasovali až desať gólov

VYSVEDČENIE MUŽSTVA

BRANKÁRI 3
Michalovce sú tím, ktorý je odkázaný na to, aby niektoré zápasy vychytal brankár. Až takú oporu medzi žrďami však na Zemplíne nemali. Spočiatku sa Száraz s Kožucharom striedali, keďže dostávali lacné góly, no potom sa jednotkou stal prvý menovaný, ktorý postupne zlepšoval svoju výkonnosť.
OBRANCOVIA 2
Na ľavej strane sa po odchode Vojtka do Slovana celkom šikovne adaptoval Španiel Mendez. Na stopérskom poste sa striedala trojica Ranko, Vaško, Artabe. Pravá strana trochu pokrivkávala. Striedali sa na nej Magda s Kotulom. Celkove však obrana hrala štandardne, vyslovene nehorela.
STREDOPOLIARI 1
Výkladná skriňa klubu. O Žofčákovi sa vari netreba zmieňovať. Obrovský skok urobil Ošima, ktorý odohral najviac minút. Progres ukázal Begala a po zranení skvele zapadol do kádra Marcin. Svoje si odohral i Kanu. Naopak, výkonnostne upadol Neofytidis a taký Adekuoroye sa nedostal ani na lavičku.
ÚTOČNÍCI 2
Hoci Kanu a Marcin prišli do Michaloviec ako útočníci, pri systéme hry na jedného hrotového útočníka sa z nich viacmenej stali krídelníci. Čistokrvný útočník zostal Trusa. Ukázal výbornú fazónu. Strelil šesť gólov a žiaril aj v reprezentácii do 21 rokov. Odborníci sa pýtajú, kde mohla byť teraz jeho výkonnosť, nebyť 11-mesačnej pauzy po zlomenine nohy.
LAVIČKA 3
Michalovčania nemajú až tak široký káder. Sú však v ňom talentovaní hráči, o ktorých by sme v budúcnosti mohli počuť - Záhradník, Gembický či Španiel Peňa. Často priniesol oživenie do hry Grék Popovits. Všeobecne však platí, že hráči z lavičky až tak nevyvíjali tlak na hráčov základnej jedenástky.
TRÉNERI 2
Miroslav Nemec nebol síce úplný nováčik v lige ako jeho predchodcovia v Michalovciach Anton Šoltis a Jozef Majoroš ml., ale keď ho Michalovčania oznámili ako nového trénera, ozývali sa skôr skeptické hlasy. Nakoniec boli úplne zbytočné. Spolu s asistentom Marekom Ondríkom sa svojej roly zhostili veľmi dobre.

Hornou šestkou sa vyhnúť nočnej more

Tréner Miroslav Nemec má za sebou polovicu sezóny u najvýchodnejšieho prvoligistu. Nie všetko vyšlo, ako si želal, no rozhodne nesklamal. Naopak, vydarenú jeseň môže v prvých troch jarných kolách vyšperkovať postupom do hornej šestky.

● Jeseň ste otvorili i uzavreli víťazstvom. Vládne spokojnosť pri pohľade na tabuľku?
„Akceptujeme našich 23 bodov. Samozrejme, pri vývoji stretnutí sa dalo dosiahnuť i viac, ale musíme rešpektovať daný stav.“
● Zaregistrovali ste slová spolumajiteľa klubu Jána Sabola, že o spokojnosti s jeseňou rozhodol posledný zápas? Ak by ste ho prehrali, určite by to vraj riešilo predstavenstvo klubu. Mali ste už pred zápasom nôž na krku?
„Tréneri majú stále nôž na krku. Všetci v klube vieme, kde sme chceli byť a akým spôsobom sme sa chceli prezentovať. Je jasné, že posledné víťazstvo v Zlatých Moravciach nás vrátilo do hry o prvú šestku.“
● Na jar budete bojovať o prvú šestku a celkom vám praje aj žreb. Hostíte doma šiestu Senicu i siedmu Sereď, cestujete na ihrisko piatej Žiliny. Už ste si prelúskali žreb prvých troch jarných kôl?
„Už máme všetko naštudované. Nielen súperov pred nami, ale i za nami. V prvom rade sa však chceme koncentrovať na seba. Máme to vo svojich rukách. Uvedomujeme si, že, ak to zvládneme, dostaneme sa do prvej šestky. Vieme už približne, koľko bodov by mohlo stačiť na prvú šestku, no jednoznačne sa musíme sústrediť na prvý zápas. Jar začneme doma so Sereďou a je to vlastne zápas o všetko.“
● Často sa vraciate k duelu v Senici. Čo by sa stalo, ak by Trusa premenil jedenástku na 2:0?
„Neviem, čo by sa stalo. Trusa nám potom vystrieľal zápasy v Poprade s Mikulášom a v Zlatých Moravciach. Samozrejme, viem, že nešlo iba o dva stratené body. Od tohto momentu sa to nejako s nami viezlo. Navyše, v mužstve šarapatil covid a nemali sme dostatok hráčov. Doteraz ma mrzí pohárové vypadnutie, lebo sme prechádzali karanténou a chýbalo nám veľa hráčov. Našťastie, bolo to počas reprezentačnej prestávky.“
● Čiernou morou pre Michalovce sa stalo Pohronie. Jediné dve víťazstvá i čisté kontá na jeseň uhrali Žiarčania práve proti vášmu tímu, keď vyhrali zhodne 2:0.
„Preto by pre nás bolo dobré, ak by sme sa dostali do prvej šestky a vyhli by sme sa tak tomuto mužstvu. Veľmi dobre vieme, že v oboch zápasoch bol najlepší hráč Lačný. Žiaľ, nezvládli sme ich a veľmi ma to mrzí.“
● Ako bývalý útočník, čo vravíte na spoluprácu Trusu so Žofčákom, ktorý ho zásobuje gólovými prihrávkami? Mužstvá vedia o ich spolupráci, dávajú si na nich pozor, no i tak vám ich kooperácia priniesla množstvo bodov do tabuľky.
„Priniesla nielen body, ale i veľký počet šancí. Celé je to o genialite Igora Žofčáka a streleckej pohotovosti Mateja Trusu. Je to veľmi pracovitý chlapec a má pred sebou veľkú budúcnosť.“
● Ktorý výkon mužstva by ste najradšej vymazali z pamäti a naopak, ktorý by ste radi zopakovali i v ďalších zápasoch?
„Mrzí ma jedine domáci zápas s Ružomberkom. Nepáčil sa mi a nezvládli sme ho. Naopak, pozdávali sa mi viaceré zápasy u súperov, no azda najviac vstup do súťaže a domáce víťazstvo 4:1 nad Dunajskou Stredou. Zamerali sme sa na to, aby sme fyzicky zvládli zápasy. Myslím si, že sme mužstvo dobre pripravili. Celkom zaujímavý bol aj náš herný prejav. Mohli sme získať viac bodov.“
● Kto bol najlepší hráč vášho mužstva a kto najlepší hráč celej súťaže?
„Z nášho mužstva vyberiem dvojicu Igor Žofčák - Takuto Ošima. Z celej ligy ťažko určiť jedného. Pomôžem si trojicou - páčil sa mi Henty zo Slovana, Žilinčan Bičachčjan a náš Žofčák.“

OČAMI EXPERTA - MARTIN MIKULIČ, televízny analytik a bývalý útočník

Lebo Žofčák

Počas letnej prestávky sa na Zemplíne udiali viaceré zmeny. V prvom rade nastala výmena trénera. Antona Šoltisa nahradil Miroslav Nemec, nastali aj mnohé zmeny v hráčskom kádri. Viem, že Michalovce takto dlhodobo fungujú a musí to byť najmä pre trénerov, ktorí sa odhodlajú na túto cestu do neznáma, veľká skúška.

Aj sám tréner Miroslav Nemec vravel, že v príprave sa len zoznamoval s kádrom a skúšal hráčom rôzne pozície. Káder sa „poslovenčil“ lebo za odchádzajúcich legionárov prišli Juraj Kotula, Michal Ranko či Matúš Marcin. Aby však Michalovce nezostali nič dlžné svojej povesti, tak prišli aj legionári Alfonso Artabe či Wisdom Kanu.

Úvod sezóny bol v podaní Michaloviec rozpačitý, tak ako sme pri nich zvyknutí. Prvý zápas z ríše snov, keď zdolali DAC 4:1, ale následne tri prehry v sérii. Takto to vyzeralo počas celej jesene. Videl som viaceré zápasy Michaloviec a musím povedať, že v nie-ktorých umierali na krásu. Viackrát hrali veľmi pekný futbal, ale nevyužili svoje šance. V bránke sa striedali Kožuchar so Szarázom. Obaja často podržali svoje družstvo pekným zákrokom, ale priemer 1,4 gólu na zápas nie je dobrá vizitka pre nich ani pre celú obranu. Ak mali hráči Zemplína loptu pod kontrolou, tak sa peknou kombinačnou hrou snažili preniknúť cez prípravnú zónu a potom hľadali rýchlonohých hráčov ako Kanu, Trusa, či Popovits. Stred poľa mali dobre vystužený Begalom a najmä Ošimom. Japonec sa mi z hernej stránky veľmi páči. Nešetrí krokom a je veľmi technický.

Stredovú formáciu dopĺňal Igor Žofčák, ktorý si môže založiť firmu na predaj skúseností. Nastúpil do každého duelu jesennej časti. Počas nej prekonal aj magickú 400-zápasovú hranicu. Bolo na ňom vidieť, že si užíval každú minútu na ihrisku. Priestor na ihrisku však nedostával len za zásluhy, stále ťahá družstvo Michaloviec vpred. Výborná spolupráca nastala aj medzi Igorom a Matejom Trusom, ktorý sa strelecky presadil šesťkrát a z toho mu Igor prihral štyrikrát.

Útočná aj obranná fáza hry celého tímu je podpriemerná, ak sa na to pozrieme rečou čísiel. Celoligový priemer je 25 gólov, tak strelených ako aj inkasovaných. Ofenzívu majú Michalovce výraznejšie pod touto hranicou. Uvidíme, ako si poradia s tromi kolami, keď nastúpia proti tímom priamo nad nimi. Ja by som Michalovciam doprial hornú šestku. Prečo? Lebo Žofčák.

Svojimi skúsenosťami predbehne nejedného mladšieho protihráča. Ako je to možné? Ak ste podobnú hernú situáciu zažili viackrát, tak na ňu jednoducho rýchlejšie zareagujete. Igor Žofčák zažil množstvo herných situácii. Má výbornú kopaciu techniku, preto zahráva takmer všetky štandardné situácie. Taktiež je stále gólovo produktívny. Mne sa páči, ako s úsmevom na perách dohrá zápas, porozpráva sa so svojimi súpermi, rozhodcami, dá rozhovor do médií a spokojný odchádza do šatní. Prajem mu veľa zdravia, lebo šťastný na ihrisku evidentne je.

Pri Takutovi Ošimovi som si všimol jeho neutíchajúcu snahu, pri útočení a aj pri bránení. Nechcel by som hrať proti nemu. Lebo ak Takuta obídete raz, tak vám už zas dýcha na chrbát. Ak má loptu, je s ňou precízny. Pri prihrávaní dosiahol až 87-percentnú úspešnosť, čo je na jeho hráčskej funkcii vynikajúci údaj. Pri vedení má loptu ako nalepenú na kopačke. Najmä nízke ťažisko mu umožňuje rýchlo meniť smer behu a robí to veľmi nečitateľným spôsobom.

Michal Ranko je stredný obranca, ktorý sa vrátil do prvej ligy. Je skúsený hráč, preto si veci nekomplikuje. Ak sa dostane do problémov, tak herné situácie rieši jednoducho a nekompromisne. Ak má čas na rozohrávku, zväčša hľadá krátkou prihrávkou Ošimu alebo Begalu, alebo dlhým nákopom za obranu Trusu či Kanua.

Zdroj: denník Šport

Foto: Róbert Andrejov