Rozhovor s Igorom Žofčákom

Michalovčania zvládli dôležitý domáci duel so Zlatými Moravcami (1:0) a vyhli sa baráži o udržanie sa. Pričinil sa o to aj 40-ročný kapitán MFK Zemplín Igor Žofčák, pri ktorého mene sme chceli uviesť, že má za sebou štýlovú víťaznú rozlúčku, no už pred zápasom sa objavovali hlasy, že až také isté to s jeho posledným duelom nie je. Nemohli sme preto začať pozápasový rozhovor inak, ako otázkou na túto tému.

Nastúpili ste na 447. Zápas v slovenskej lige. Bolo to vaše definitívne posledné stretnutie?

„Nie. Pred zápasom sme nevedeli, ako to dopadne. Či nepôjdeme nakoniec my do baráže. Nechcel som sa teraz rozlúčiť a nedajbože by sa zápas pre nás vyvinul zle, tak by som ešte bol k dispozícii i na barážové stretnutia. Takto ešte vymyslíme nejaký jeden zápas, ktorý by som odohral za Michalovce a mohol sa teda rozlúčiť. Nateraz platí, že to nebol môj posledný zápas za Michalovce.“

Ako by ste zhodnotili dôležitý súboj so Zlatými Moravcami?

„V prvom polčase mali hostia vyložené šance. Našťastie, nepremenili ich a práve my sme sa ujali vedenia. V druhom polčase sme mali šance a hostí sme už do nejakého zakončenia nepúšťali. Už len nakopávali lopty, s ktorými sme si poradili. Vedeli sme, čo potrebujeme hrať a to sme aj hrali. Nehrali sme nejaký hurá systém, že sa vytiahneme na ich polovicu a budeme ich hlúpo napádať. Išli sme za výsledkom a vyšlo nám to.“

V predchádzajúcich troch stretnutiach ste však prehrali, pritom ste mohli zažehnať tento nervák v poslednom kole.

„To je pravda, predstava bola iná. Po jeseni sme si mysleli, že ak nám nevyjde prvá šestka, tak aspoň by sme mohli skončiť na siedmom - ôsmom mieste, aby sme v pohode dotiahli sezónu a nemuseli sa strachovať o to, či sa vyhneme baráži. Možno je teda i sklamanie zo sezóny, ale z druhej strany, po poslednom zápase sme šťastní.“

Vyzerá to tak, že prvé domáce víťazstvo na jar ste si nechávali na najvhodnejšiu chvíľu.

„Asi je to tak. Stále vravím, že všetko je tak, ako má byť. Samozrejme, sme za to vďační. Ďakujem fanúšikom, že nás povzbudzovali a ozaj boli náš dvanásty hráč.“

Znova ste potvrdili, že Zlaté Moravce vám chutia a viete na ne zahrať. Mali ste v hlavách pozitívnu bilanciu zo vzájomných zápasov?

„Asi áno. Tento súper nám sedí. Víťazíme nad ním, čo nás teší.“

Pri vašom striedaní sa vám dostalo veľkých ovácií, ľudia vám v stoji tlieskali. Z ihriska sa vám veľmi nechcelo, čo rozhodca ocenil žltou kartou.

„Už ma netrápila, je koniec sezóny. Divákom sa však chcem veľmi pekne poďakovať.“

Dostali ste sa aj do jednej vyloženej príležitosti a svoj výkon ste mohli okoreniť poisťovacím gólom pre mužstvo. Aký je váš pohľad na túto situáciu?

„Lukáš Jánošík to urobil fantasticky. Poslal mi krásnu prihrávku medzi hráčov do behu. Možno som ešte mohol pridať jeden dotyk, aby som si loptu lepšie pripravil na zakončenie, no treba pochváliť aj brankára hostí, ktorý výborne zneškodnil moje zakončenie.“

Michalovce druhý gól strelili ešte skôr, no nakoniec po intervencii videoarbitra ho rozhodca ne

uznal. Neľutovali ste Kanua, ktorého gólová radosť nemala konca? „Určite. Chudák, ešte aj na tribúnu vybehol za priateľkou po gólový bozk. To je presne VAR. Emócie po góle sa len ťažko dajú zopakovať, no vyhrali sme a to si veľmi ceníme.“ 

Zdroj: Denník Šport