Predstavujeme nového člena realizačného tímu Branislava Benka.
Po necelých dvoch rokoch došlo v A-mužstve michalovského MFK Zemplín k zmene na poste lodivoda brankárov. Vladimíra Moroza nahradil Branislav Benko, držiteľ najvyššej trénerskej licencie, ktorého si so sebou na Zemplín priviedol hlavný kouč Marek Petruš. Branislav Benko má za sebou bohatú hráčsku kariéru a dosť toho už preskákal aj na trénerskej ceste.
Branislav Benko (narodený 17. januára 1967) pochádza z obce Poproč, kde aj s futbalom začínal. Na vyššej úrovni začal chytať pomerne neskoro – až po návrate z vojenčiny, ktorú strávil v Stupave. Po revolúcii prestúpil k treťoligovému nováčikovi do TJ VSŽ Košice a po jej zániku v roku 1993 vznikol rezervný tím 1. FC Košice. „Vtedy sa rokovalo aj o presťahovaní klubu VSŽ do Michaloviec. Dokonca dva týždne sme na Zemplíne i trénovali. Pamätám si na útroby štadióna z tých rokov. Na mieste, kde sú teraz kancelárie, boli v tom čase ešte byty pre hráčov,“ vytiahol zaujímavú spomienku Branislav Benko, ktorý tak ešte pokračoval v druholigovom „béčku“ 1. FC. V sezóne 1994/95 odišiel do Prievidze, kde sa začala jeho kariéra v najvyššej súťaži. Nasledoval jeho návrat do 1. FC Košice, ale už do prvého tímu. „Boli to najkrajšie tri roky. Dvakrát sme vyhrali ligu, hrali sme v skupinovej fáze Ligy majstrov. Síce som toho veľa neodchytal, možno do 40 zápasov, pretože jasnou jednotkou bol Ladislav Molnár, vtedajší reprezentačný brankár,“ pokračoval.
V roku 1998 zamieril opäť do Baníka Previdza, kde bol dve sezóny. Po reorganizácii prvej ligy, keď z nej vypadávalo až šesť mužstiev, medzi ktorými bola aj Prievidza, viedli jeho kroky do Rimavskej Soboty. Na Gemeri chytal až do svojej štyridsiatky a tam v roku 2007 aj ukončil profesionálnu kariéru. „Rok som ešte chytal štvrtú ligu v Jesenskom neďaleko Rimavskej Soboty a potom som už odišiel do Lučenca, kde som robil asistenta trénerovi Milanovi Albrechtovi a zároveň som viedol aj brankárov. Popritom som ešte nastupoval za štvrtoligovú Ružinú po dvoch rokoch som definitívne zavesil rukavice na klinec. Už som totiž nezvládal ľudí, ktorí si veľmi radi vybili nervy na bývalom ligistovi. Tak som si povedal, že stačilo,“ uviedol Branislav Benko.
Keď uzavrel kariéru, skončil aj v Lučenci a z Novohradu sa presunul na Horehronie. Ujal sa brankárov v Podbrezovej, s ktorou postupoval z tretej až do prvej ligy. U „železiarov“ bol neskôr i asistentom trénera a po odvolaní Jaroslava Kentoša dokonca v jednom období aj dočasným hlavným koučom. Po odchode z Podbrezovej viedol nádejných gólmanov v akadémii Tatrana Prešov. „V roku 2019 som zamieril do Bardejova, kde som mal tiež pôsobiť ako tréner brankárov, avšak už po dvoch majstrákoch skončil na lavičke Miroslav Jantek, a tak som sa hlavným trénerom stal ja,“ hovorí dnes už 56-ročný Popročan, ktorého prezývajú Bene.
Po roku sa sťahoval bližšie k domovu do FC Košice, ďalšiu sezónu bol v Liptovskom Mikuláši a v tej minulej opäť v Prešove. Všade ako asistent či tréner brankárov pri A-mužstve. „V posledných dvoch rokoch som trénoval s Marekom Petrušom, s ktorým to budeme ťahať aj teraz v Michalovciach. Ale naša spoločná púť začala ešte pri mládeži v prešovskom Tatrane,“ konštatoval Branislav Benko, ktorý síce v michalovskom klube pôsobí prvýkrát, ale pozná ho dobre. „Stále som sledoval účinkovanie MFK Zemplín. Športový riaditeľ Vladimír Rusnák je môj spolužiak zo štúdia trénerskej licencie. Zatiaľ som tu spokojný a dúfam, že budem aj naďalej,“ usmial sa skúsený kormidelník, ktorý má v „áčku“ žlto-modrých pod palcom aktuálne brankárske duo Benjamín Száraz – Dávid Slávik. Ešte dodajme, že Branislav Benko v minulosti pôsobil aj pri mládežníckych reprezentačných výberoch Slovenska.
Zaujímavosťou je, že Branislav Benko ešte v začiatkoch hráčskej kariéry chytal aj sálový futbal. A to dokonca na prvoligovej úrovni za rodný Poproč. „Raz sme na majstrovstvách Slovenska skončili na treťom mieste. Stal som sa najlepším brankárom na Slovensku a dostal som sa aj do reprezentácie. Na začiatku 90. rokov som sa aj zúčastnil prvých Majstrovstiev Európy v Portugalsku, kde sme obsadili piatu priečku. Boli to dobré skúsenosti. Vtedy bol sálový futbal u nás ešte na amatérskej úrovni, takže som ho mohol vidieť aj z iného pohľadu,“ dodal Branislav Benko.
Foto: Róbert Andrejov
