Šport.sk priniesol rozhovor s trénerom Marekom Petrušom.
Pôvodne mal v Tatrane Prešov pokračovať, o služby MAREKA PETRUŠA však bol záujem z viacerých strán. Neodolal vábeniu najvyššej súťaže a prikývol na ponuku Michaloviec. Hoci Zemplínčania naposledy ratovali účasť medzi elitou v poslednom kole a nevyšlo im ani predsezónne obdobie, hneď v úvodnom kole nového ročníka Niké ligy dokázali zaskočiť veľkého favorita. Viac prezradil 47-ročný tréner v rozhovore pre ŠPORT.sk.
Príprava vám výsledkovo nevyšla, vyhrali ste jediný zo siedmich duelov. Dunajská Streda rýchlo vypadla z pohárovej Európy, čakalo sa preto, že do ligy vstúpi nabudená. Nemali ste pred vzájomným stretnutím malú dušičku?
Priznám sa, že bola dosť malá. Výsledky v príprave a najmä generálka s Liptovským Mikulášom (Michalovce prehrali 0:3, pozn. red.) boli na triezvy pohľad. Nemali sme k dispozícii káder v najsilnejšom zložení, takže obava tam bola. Páčilo sa mi však na mužstve, že prehra v Mikuláši ho hnevala. Hráči si uvedomili, že to nie je sranda, pretože sme začínali ligu a súper krátko predtým zažil vyradenie v Európskej konferenčnej lige. Vedeli sme, do čoho ideme. Pripravili sme defenzívu taktiku, s veľkým počtom hráčov pred vlastným pokutovým územím. Ustáli sme to aj s prispením šťastia, pretože súper mal zopár nebezpečných vecí. Za obetavosť a zodpovedný defenzívny výkon sme si bodík zaslúžili. Mužstvo musím za výkon pochváliť, odviedlo na ihrisku všetko. Boli tam viaceré nadpriemerné výkony, od brankára cez stopérov i ďalších hráčov. Lídri tímu sa ukázali v správnom svetle.
Cenná remíza vám mohla v nadstavenom čase predsa len uletieť. Čo vám vírilo hlavou pri strele dunajskostredského kapitána Kalmára do žrde?
Túto situáciu som práveže nepovažoval za nebezpečnú. Odvrátili sme center na hranicu šestnástky a myslel som si, že z toho môže byť maximálne zblokovaná strela. Kalmár to trafil úžasne, je to hráč s fantastickou kopacou technikou. Bol to gólový volej, ale zachránilo nás trocha šťastia a intuícia brankára Száraza, ktorý odrazenú loptu pätou dostal za bránkovú čiaru, mimo brány.
Prakticky celozápasovú porciu ste dopriali Igorovi Žofčákovi, už 40-ročnej najväčšej osobnosti tímu. Z ihriska šiel až v nadstavenom čase. V poslednom čase pritom nezvykol absolvovať kompletnú minutáž. Má stále na to, aby zvládal kompletné zápasy?
Určite áno. Káder stále nemáme kompletný, pred zápasom som nemal až tak veľa hráčov, ale Igor by hral aj tak. Išlo mi o to, aby bol na ihrisku poriadok a dodržali sme veci, ktoré sme celý týždeň nacvičovali. On je ten, ktorý vie chlapcov upozorniť, ak sa nerobí to, na čom sa dohodneme. Dokáže zvýšiť hlas a je mojou predĺženou rukou. Svojej úlohy sa zhostil dokonale. Pomohol nielen svojim výkonom, ale prispel aj k naplneniu nášho taktického zámeru.
Pre Žofčáka šlo o úctyhodný 448. štart v slovenskej najvyššej súťaži. Už budúci týždeň, v domácom stretnutí proti Banskej Bystrici, môže dosiahnuť jubileum. Chystáte nejakú oslavu?
Sledujem jeho čísla a registrujem, že sa blíži k obdivuhodnej méte. Neviem, či niečo plánuje pripraviť. Ak nie, tak mu pripravíme my.
Ďalším pozoruhodným zjavom vo vašej zostave je len 17-ročný stredopoliar Artúr Musák. Šancu dostával v príprave a do hry naskočil aj v závere duelu s Dunajskou Stredou. Ako vnímate tohto futbalistu?
Keď som prišiel do Michaloviec, myslel som si, že ide o mladého Slováka. Nevedel som, že pochádza z Ukrajiny a má aj maďarský pas. Na Zemplíne je piaty-šiesty rok, plynule hovorí po slovensky. Mám rád mladých hráčov a on mi padol do oka hneď v prvý deň prípravy, počas modelovaného zápasu, kde ukazoval celkom slušné schopnosti. Nie je dôvod na obavy, na ihrisku chcem mať kvalitu a Artúr ju počas prípravy ukazoval.
V akom stave je káder momentálne? Podarilo sa vám ho už doplniť?
Skladáme to, kompletní stále nie sme. Vyskočilo nám dlhodobejšie zranenie Lukáša Jánošíka, ktorý má problém s achilovkou, ale doliečuje sa a vyzerá to tak, že v najbližšom období by nám už mohol pomôcť na ihrisku. Posila z Prešova Lukáš Šimko mala trest za vylúčenie z baráže. Franck Bahi, ktorý prišiel zo Šamorína, nemohol po dohode klubov proti Dunajskej Strede nastúpiť, čo sme museli akceptovať. S dvomi z týchto hráčov už môžeme počítať v najbližšom kole v Trenčíne, s Jánošíkom ešte nie. Vieme, kde nás tlačí topánka a robíme všetko pre to, aby noví hráči prišli čo najskôr. Dúfam, že ide o obdobie nanajvýš dvoch týždňov. Verím, že troch hráčov na dôležité pozície ešte do Michaloviec prinesieme a káder stabilizujeme. Tak, aby sa celkový počet pohyboval okolo dvadsiatich hráčov do poľa a troch brankárov.
Ktoré posty potrebujete posilniť?
Ide o stredovú formáciu, konkrétne pozíciu defenzívneho stredového hráča. Na post ofenzívneho prišiel Christián Steinhübel, ale určite ešte potrebujeme dvoch hráčov do stredu ihriska, na pozíciu šesť i osem, ktorí budú spojivom medzi obranou a útokom. Radi by sme privítali aj hrotového útočníka. Tu treba povedať aj ďalšiu vec.
Akú?
Keď som bol ešte ako tréner Prešova na zápase posledného kola Michalovce – Zlaté Moravce, aby som si pozrel súpera v baráži, vnímal som šomranie divákov na veľký počet zahraničných hráčov. Snažili sme sa preto káder trochu ´poslovenčiť´, aby v ňom bolo viac slovenských hráčov. Vrátil sa Danko, prišli Šimko, Pavúk, ktorý je rodákom zo Svinie pri Prešove, Steinhübel, Ružinský. Ten pochádza z Banskej Bystrice, ale dlhé roky bol brankárom Košíc. Bol tu Olejník, ktorý napokon zamieril do Šamorína. Jedinou zahraničnou posilou je do týchto chvíľ Bahi.
Michalovciam väčšina predsezónnych prognóz prisudzovala boj o záchranu. Niektoré vás pasovali na posledné miesto. V takom prípade by klub po deviatich sezónach z ligy vypadol. Čo na to hovoríte?
Niektoré prognózy som videl. Mám rád motivačné veci. Aj v Liptovskom Mikuláši nám predurčovali jednoznačné vypadnutie, ale celú kabínu to posúvalo dopredu. Aj keď spomínané posily ešte neprišli, tá súčasná nie je slabá. Niekedy zohráva úlohu na ihrisku aj sila kabíny, nielen kvalita hráčskeho kádra. Verím, že niektorým odborníkom ich názor vyvrátime, nebudeme mať problém so záchranou a podarí sa nám pohybovať sa v pokojnom strede tabuľky.
Vidíte teda paralelu medzi Liptovským Mikulášom a súčasným pôsobiskom?
Áno aj nie. V Mikuláši neboli veľké oči. Už postupom sme dosiahli viac, ako sa od nás očakávalo. Mužstvá predurčené na postup boli v tom čase iné, či už Podbrezová, Banská Bystrica, Skalica alebo Košice. Podarilo sa to nám a nakoniec sme ani v najvyššej súťaži nehrali druhé husle. Michalovce sa naopak v posledných ročníkoch trápili, hoci káder nemali najhorší. Hrali tu zaujímaví hráči, ktorí nás počas leta opustili. Ak sme to dobre zrátali, bolo ich nejakých jedenásť, ktorí sa dostali do zaujímavých, respektíve lepších klubov.
S Liptákmi ste to dotiahli do baráže o miestenku v Európskej konferenčnej lige. Čo by ste považovali za úspech v Michalovciach?
Lepšie umiestnenie ako v minulej sezóne (desiate miesto, pozn. red.). V prvom rade chcem mať káder pokope. Ak sa tak stane a bude dobre poskladaný, nebojím sa hrať aj o vyššie umiestnenia. Momentálne ešte nie je sila mužstva na takej úrovni, aby sme mohli pomýšľať na vyššie priečky.
Zdroj: sport.sk
