Predstavujeme nového trénera brankárov.
Jediný z nového trénerského triumvirátu, ktorý poznal prostredie michalovského klubu, je Maroš Ferenc. Za MFK Zemplín chytal pred necelými pätnástimi rokmi. Teraz sa k Laborcu vrátil už v pozícii trénera brankárov.
Na Maroša Ferenca, narodeného 19. februára 1981 v Prešove, si mnohí fanúšikovia žlto-modrých aj teraz určite dobre spomínajú. Síce v klube pobudol len jeden rok, ale svojimi výkonmi si v ňom urobil dobré meno. V sezóne 2008/09 v druhej najvyššej súťaži odchytal za Michalovce 30 zápasov, dvojku mu robil Miroslav Žofčák, starší brat Igora. Mužstvo vtedy viedol skúsený harcovník Mikuláš Komanický, ktorého päť kôl pred koncom vystriedal súčasný športový riaditeľ Vladimír Rusnák, a v kádri boli hráči ako Peter Krakovský, Karol Kovalík, Jozef Gašpar, Pavol Ruskovský, Tomáš Kozár, Marián Adam, Dušan Sninský, Ľuboš Uhľár, Ján Vajda či už nebohý Leonid Shytov.
„Sezónu pred tým som bol v Trebišove, kde som mal vydarenú sezónu. Ak ma pamäť neklame, v jari sme aj zvíťazili v Michalovciach a dosť som si v tom zápase zachytal. A možno aj preto prišla ponuka z MFK Zemplín. Neváhal som, lebo som vedel, že Michalovce mali smelé ambície, prišiel tréner Komanický, onedlho sa mala začať veľká rekonštrukcia štadióna. Strávil som tu jednu sezónu, tiež sa mi tu darilo a odchytal som tu skoro všetky zápasy. Mám na to obdobie veľmi pekné spomienky, tvorili sme dobrú partiu a dosahovali sme aj dobré výsledky,“ zaspomínal si Maroš Ferenc, ktorý počas svojej bohatej hráčskej kariéry chytal okrem materského Tatrana Prešov aj za Trenčín, Lokomotívu Košice či cyperský MEAP Nisou i holandský FC Eindhoven.
Na sklonku hráčskej kariéry, ktorú ukončil v Raslaviciach, už pomaly začal presedlávať na trénerskú. Aktuálne už finišuje s dokončovaním štúdia UEFA Goalkeeper A, čo je najvyššia licencia. Doteraz pôsobil ako tréner brankárov v Prešove, Senici a Trenčíne. „V Prešove sme postúpili do ligy a vydržali sme v nej dva roky. Väčšinu času sme hrávali domáce zápasy v Poprade, kde bola komorná atmosféra. Potom prišli nejaké problémy, čo vyústilo do zostupu. Dva roky som bol aj v Senici. Po príchode zahraničných majiteľov to tam v porovnaní s Tatranom fungovalo na oveľa vyššej úrovni, mali sme vytvorené výborné tréningové podmienky. Obdobne to bolo aj v Trenčíne, kde som takisto strávil dva roky. Každá zastávka mi niečo dala. Na to, že mám iba 42 rokov, nazbieral som už množstvo skúseností. Vážim si, že som znovu v prvej lige. V Michalovciach sú tiež iné podmienky a som rád, že tu môžem byť. Urobím všetko pre to, aby brankári pod mojim vedením naďalej napredovali,“ pokračoval v debate pohodový chlapík.
A ako prišlo k jeho príchodu do MFK Zemplín? „Zrodil sa veľmi rýchlo. S Petrom Struhárom sme sa registrovali, keď naše mužstvá hrávali proti sebe. V stredu, deň pred nástupom do Michaloviec, mi zavolal ohľadom spolupráce. Povedal som mu, že si to premyslím a do večera mu dám vedieť. Napokon som na jeho ponuku reagoval kladne. Dosť tomu pomohlo aj to, že v Prešove, kde som po konci v Trenčíne mal pod palcom brankárov v akadémii a popritom som vypomáhal aj pri áčku, som stále nemal podpísanú zmluvu. Tak som zvolil odchod do MFK Zemplín,“ vysvetlil okolnosti návratu Maroš Ferenc, ktorý na rozdiel od Petra Struhára oveľa viac poznal asistenta Patrika Durkáča. „Obaja pochádzame z Prešova, spolu sme vyrastali aj hrávali. Stretli sme sa aj v Senici a tiež bol donedávna štyri mesiace v Tatrane.“
V Michalovciach vedie brankárske duo Benjamín Száraz – Matúš Ružinský, ktorých sem-tam dopĺňa na tréningoch aj dorastenec Patrick Bodnár. „Keďže dlhodobo sa pohybujem v prvej lige, tak mám prehľad o všetkých brankároch v súťaži. Aj Benjiho a Ružu som poznal, aj keď som s nimi ešte nespolupracoval. Sú to kvalitní, pracovití a už aj skúsení gólmani. V tréningu vidieť ich profesionalizmus a robí sa mi s nimi dobre. Využívame aj mladíkov z U19, keďže traja brankári v tréningovom procese sú potrební. Je to i pre nich prospešné, aj jeden-dva tréningy do týždňa s A-mužstvom im dodajú skúsenosti,“ uviedol Maroš Ferenc.
Od jeho príchodu inkasoval Benjamín Száraz v dvoch ligových dueloch proti silným súperom (v Ružomberku 0:0 a so Žilinou 1:1) jediný gól, čo je výborná vizitka. „Defenzíva mužstva v týchto zápasoch pracovala dobre, keďže predtým dostávala veľa gólov. Stojíme nohami pevne na zemi, dva získané body si ceníme, ale už by sme privítali aj víťazstvo, aby sme sa odrazili. Som presvedčený, že výhry prídu a chlapcom dodajú sebavedomie a chuť do ďalšej roboty.“
Foto: Róbert Andrejov
