Denník Šport hodnotí jesennú časť A-mužstva MFK Zemplín.

Najvyššia slovenská súťaž sa dočkala málovídanej situácie. Na konci tabuľky sú až dva kluby, ktoré za celú jeseň nedokázali vyhrať ani jeden zápas. Jeden z nich sú Michalovce. Už počas leta sa dalo tušiť, že Zemplínčanov bude čakať náročnejší ročník, pretože klub opustilo viacero opôr. Nádejali sa však aurou trénera Mareka Petruša, ktorý kam dovtedy prišiel, tam pozdvihol mužstvo. Lenže už jeho angažovanie bolo trochu kostrbaté a nakoniec sa pomyselný zázrak nekonal. Do tímu nezavítala potrebná hráčska kvalita a hoci si tréner prípravu pochvaľoval, nevýraznosť z nej sa preniesla aj do ligy. Keď po sľubnej úvodnej remíze s FC DAC (0:0) začali pribúdať prehry, mužstvo klesalo na duchu a už neverilo vo vlastné sily. Navyše sa v ňom výrazne vyzvŕtal COVID-19, takže kolektív nebol len psychicky, ale aj fyzicky zdecimovný. Hoci v domácom zápase s Trnavou po hororovom prvom polčase (0:4) sa v druhom vzchopil a dotiahol sa na 3:4, bolo to už len povestné kopnutie v agónii. V nasledujúcom kole podľahli Michalovčania doma Podbrezovej 1:5 a tréner Marek Petruš skončil pri mužstve.

Ku kormidlu prišiel Peter Struhár a jeho čarovná palička dokázala vykúzliť maximálne remízy. Nie a nie uťať sériu a pričarovať v šatni radostný pokrik po ligovom víťazstve. Aby sme celkom Michalovčanom nekrivdili, výhry prichádzali v pohári. Hráči MFK uspeli v Rožňave, Vranove nad Topľou, Nových Zámkoch i v Devínskej Novej Vsi, takže na jar si zahrajú vo štvrťfinále. Po každom pohárovom triumfe sme od hráčov unisono počúvali, ako veria, že teraz chcú na toto víťazstvo nadviazať aj v lige, no nadviazali len ďalší dielik do retiazky zápasov bez víťazstva. Strašidelná jeseň akoby nemala konca kraja. Čo z toho, že Michalovčania herne nevybuchli a neraz svojho súpera i prevýšili, no zahadzovali jednu šancu za druhou a v konečnom dôsledku sa im to zakaždým vypomstilo. A šťastena z nich bola z minulosti už taká unavená, že k ním tentoraz ani nezablúdila.

Azda jediná útecha pre michalovských hráčov môže byť tvrdenie, že horšie to už byť nemôže, len lepšie. Ako sa ocitli v marazme, tak sa z neho môžu a musia dostať, ak si chcú uchovať príslušnosť k slovenskej elite. Jeseň je pre hráčov, ale i trénerov a vedenie klubu, obrovský výkričník. Klub musí investovať, aby opory zostali a pribudli posily. Máme na mysli ozajstné posily, nie známe mená, ktorým klub pomôže reštartovať ich kariéru. Zatiaľ to totiž veľmi nevychádzalo.

MOMENTY SEZÓNY

- V Michalovciach si veľa sľubovali od angažovania trénera Mareka Petruša. Prišiel však k mužstvu v nezávideniahodnej pozícii, keď počas leta odišlo 11 hráčov!
- Už príprava naznačila, že najväčší problém bude získať súceho tvorcu hry i zakončovateľa. V siedmich stretnutiach zaznamenali len dva góly a päťkrát vyšli strelecky naprázdno. Prišli úvodné štyri ligové zápasy a v nich ani jeden gól!
- Covidová nočná mora sa vrátila a naplno udrela po zápase 3. kola s Banskou Bystricou (0:3). Postupne až 13 hráčov bolo pozitívnych. Boli i prípady
futbalistov, ktorí sa s chorobou riadne vytrápili, stratili chuť i čuch a bojovali s ňou celý týždeň! Michalovčania dokonca na dva dni prerušili tréningový proces. Odloženie zápasu so Slovanom bol nevyhnutný krok.
- Hoci potom mužstvo začalo strieľať góly, po ôsmich zápasoch platilo, že Zemplínčania bodovali len vtedy, keď nestrelili gól… Na konte mali dve bezgólové remízy.
- Tú druhú však už dosiahli pod vedením nového trénera Petra Struhára. Po domácej prehre 1:5 s Podbrezovou vedenie klubu odvolalo Mareka Petruša. Pozíciu mu nepomohli ustáť ani tri posily, ktoré pribudli začiatkom septembra - Van Kessel, Jeřábek a Zubairu.
- Nový tréner začal sľubne - tromi remízami. V ďalších ôsmich zápasoch však pribudli len dva body za remízy, takže ani jemu sa nepodaril trojbodový úlovok.

PLUSY a MÍNUSY

+ Michalovčania boli na jeseň jediný tím, ktorý nevidel červenú kartu
+ strelecké presadenie sa Matúša Marcina, ktorý dal 6 gólov a pridal i 2 asistencie, navyše, štyri góly strelil i v Slovnaft Cupe. Pravda, dvojnásobok tutoviek spálil
+ postup do štvrťfinále Slovnaft Cupu
– ani jedno víťazstvo za celú jeseň
– iba 62 striel na bránku za 18 jesenných zápasov
– zhodné výprasky 1:5 od Podbrezovej a od Slovana
– s 13 strelenými gólmi druhá najslabšia ofenzíva a s 37 inkasovanými gólmi druhá najhoršia defenzíva
– slabý divácky záujem, napriek tomu, že sa priemer na zápas zvýšil z vlaňajších 1041 divákov na 1192 divákov, MFK Zemplín sa prepadol z predposledného na posledné miesto v návštevnosti

VYSVEDČENIE MUŽSTVA

BRANKÁRI 4
Zdalo sa, že Száraz s Ružinským nazbierali už dostatok skúseností na to, aby sa stali oporami v bránke, no nebolo to tak. Jeden svetlý moment prekryli dva temné. A tak to pokračovalo celú jeseň, pričom bolo jedno, kto stál v bránke. Zdalo sa nám, že pokoj na tomto poste priniesol až príchod Slovinca Freliha.

OBRANCOVIA 3
Veľmi dlho trvalo, kým sa vykryštalizovalo defenzívne kvarteto. Marjanovič s Volanakisom tvorili najmladšiu stopérsku dvojicu v lige a, žiaľ, bolo to poznať. Príchod skúseného Jeřábka bol veľké pozitívum najmä pre Volanakisa, ktorý odvtedy išiel výkonnostne hore. Na krajoch sa postupne začali udomácňovať Šimko a Bahi.

STREDOPOLIARI 3
Odchody Peňu a Kanua boli veľmi citeľné, dlho sa Zemplínčanom nedarilo nahradiť ich. Súcu posilu nezískali, a tak siahli po Dankovi. Z núdze bola nakoniec cnosť. Z kola na kolo sa zlepšoval a výbornou jeseňou si vypýtal novú zmluvu. Sľubne sa začal ukazovať Šimamura, takisto Adekunle do zranenia. Pozitívum boli i výkony Vaška. Zranenie Žofčáka bola veľká rana pre MFK Zemplín. Viac sa čakalo od Bednára, Steinhübela, Zubaira, no predovšetkým Karasjuka. Jeho výkony boli sklamanie.

ÚTOČNÍCI 3
Jánošík dlho laboroval so zranením a po ňom sa ťažko dostával na úroveň z minulej sezóny. Pavúk veľa vody nenamútil a výkonnosť Van Kessela presne zodpovedala jeho kariére v poslednom období. Pri jeho mene sa určite čakal výraznejší reštart. Zaujal len Matúš Marcin. Bilancia 6+2 určite poteší, no skúsený útočník sám najlepšie vie, koľko vyložených šancí dokázal pozahadzovať.

LAVIČKA 4
Len veľmi chabá bola odozva striedajúcich hráčov na vývoj zápasu. Iba o máloktorom by sa dalo povedať, že by bol povestný žolík, ktorý otočí kormidlom. Tlak na hráčov základnej zostavy nebol dostatočný, hoci kvalitatívne na tom lavička nebola vyslovene zle, no postavenie v tabuľke len dokresľuje kvalitu a šírku kádra.

TRÉNERI 4
Mužstvo nevyhralo ani jeden zápas. To hovorí asi za všetko. Samozrejme, tréneri góly nestrelia a ani im nezabránia, no zdalo sa nám, že nie vždy mali šťastnú ruku pri zvolení zostavy. Pochopiteľne, Peter Struhár už len pracoval s kádrom, ktorý mal k dispozícii, no i tak si myslíme, že sa z neho dalo vyžmýkať viac. Bude preto zaujímavé sledovať jarné predstavenie Zemplínčanov.

OČAMI EXPERTA

MARTIN MIKULIČ, televízny analytik a bývalý útočník

Kritická každá situácia v zápase

V družstve Zemplína, ako je zvyk každú sezónu, bolo rušno aj počas celej jesennej časti ligy. V prvej polovici sa mužstvo vždy buduje. Hráčske posily chodili rok čo rok do tímu neskoro a postupne. Každému trénerovi, ktorý prichádza na Zemplín, musí byť jasné, že klub tak pracuje. Neskôr pribudli do kádra aj hráči zvučných mien ako Gino van Kessel, Zubairu či Jeřábek. Nie je však jednoduché pre hráča prísť už počas rozbehnutej sezóny. Rovnako pre trénera nie je ľahké takéhoto hráča začleniť do systému hry.

Michalovčania inkasovali veľmi veľa gólov najmä v domácom prostredí. Posledné dve prehry boli pre trénera Mareka Petruša veľmi kruté, v týchto zápasoch dostali Zemplínčania doma dovedna až deväť gólov. Aj keď v súboji proti Trnave som videl záblesk potenciálu, ktorý drieme v hráčoch Michaloviec. Zmobilizovali sa za stavu 0:3 a zápas nakoniec dospel do dramatického záveru. Aj tak to znamenalo prehru a koniec hlavného trénera. Marek Petruš bol prvý odvolaný tréner v tejto sezóne Niké ligy. Podmienky, v akých tréner pracuje, sú jedna vec, ale jeden bod zo siedmich zápasov je veľmi málo. Preto prišiel Peter Struhár. Tomu sa však zatiaľ takisto nepodarilo rozhýbať družstvo k lepším výsledkom. Stále platí, že Michalovce držia najdlhšiu sériu bez víťazstva, spoločne s FC ViOn Zlaté Moravce, v našej lige.

Ani brankársky post nemal svoju stálicu. Benjamín Száraz toho odchytal najviac a bol jednotka až do 12. kola. Vtedy ho vystriedal Matúš Ružinský, ktorý chytal do 15. kola. V tomto kole sa postavil medzi žrde slovinský brankár Žiga Frelih a jesennú časť dochytal. Všeobecne brankári taktiež „dokázali“ dostať gól aj z málo pravdepodobných situácií.

Ďalšia pohroma pre MFK prišla v 11. kole. Legenda klubu Igor Žofčák prišiel pomôcť svojmu družstvu z lavičky, ale po pár momentoch na ihrisku sa vážne zranil. Diagnóza znela zlomená kľúčna kosť. Bola to rana pre Igora, ale aj pre celý tím. Svojimi skúsenosťami v kritických situáciách by vedel najlepšie pomôcť priamo na ihrisku. A teraz je pre Michalovce kritická každá situácia v každom zápase. Namočili sa až po uši do bojov o udržanie sa v najvyššej súťaži. Jediné šťastie pre nich je, že v tabuľke pod nimi je družstvo, ktoré sa trápi ešte viac.

Matúš Marcin je taká michalovská istota. Je isté, že sa vie v zápase dostať do sľubných šancí. A je isté, že dá aspoň päť gólov. V tejto sezóne zažíva progres vo svojej výkonnosti. V sedemnástich zápasoch dokázal streliť šesť gólov a na vyrovnanie svojho osobného maxima mu zostáva pridať ešte jeden. Predpokladám, že by mohol v tomto ročníku dosiahnuť aj hranicu desať presných zásahov.

Filip Vaško odohral pätnásť zápasov počas jesennej časti s priemernou minutážou 54 minút. Priemerne za zápas vyprodukoval 29 prihrávok s 85% úspešnosťou. Za ten čas, ktorý bol na ihrisku, stihol adresovať štyri prihrávky do útočnej zóny a jednu do pokutového územia. K strelám sa dostával len zriedka. Na svoje konto si pripísal jednu prihrávku na gól.

Stanislav Danko vyprodukoval za šestnásť odohraných zápasov 360 prihrávok. Z nich bolo 282 presných, čo predstavuje 78% úspešnosť. Jeho úspešnosť sa veľmi líši v súvislosti s tým, či je na vlastnej polovici ihriska (84%), alebo na súperovej (66%).

Zdroj: denník Šport