Rozhovor s trénerom Struhárom v denníku Šport.
Zemplínčania majú za sebou najhoršiu jeseň medzi elitou vo svojej histórii. Chudobných šesť bodov bez jediného víťazstva ich nasmerovalo do tvrdého jarného boja o záchranu, prípadne vyhnutiu sa baráži. Michalovčanov teda čaká náročná zimná príprava. Ešte pred jej začiatkom sme sa s trénerom Petrom Struhárom obzreli za nevydarenou jeseňou.
Michalovce nevyhrali na jeseň ani jeden zápas. Čo vám prvé napadne pri vypočutí si tejto vety?
„Určite to vnímam podobne ako verejnosť. Vzhľadom na odohraný počet zápasov by jedno ligové mužstvo malo bezpodmienečne aspoň raz zvíťaziť. Prišli sme k mužstvu, ktoré na tom nebolo psychicky dobre po šiestich prehrách v sérii. Chceli sme čo najskôr vyhrať, žiaľ, do konca jesene sa nám to nepodarilo.“
K mužstvu ste prišli po siedmich zápasoch, keď malo na svojom konte jediný bod, a začali ste celkom sľubnou remízovou postupkou v - 0:0 v Ružomberku, 1:1 so Žilinou a 2:2 v Zlatých Moravciach. Pozitívny impulz sa teda dostavil. Vnímali ste to tak aj vy?
„Určite áno. Mužstvo už vyzeralo lepšie a prvotný cieľ - stabilizovať obranu - sa nám celkom podarilo. Áno, bolo fajn, že sme prestali prehrávať, získali sme nejaké body a dostali sme sa z posledného miesta. Hoci si myslím, že v Zlatých Moravciach sme mali na víťazstvo. Ušlo nám však po nešťastnom góle, ktorý sme nemali dostať. V opačnom prípade by psychika mužstva bola úplne inde.“
Do konca jesene ste však z nasledujúcich ôsmich zápasov vydolovali len dva body. Bolo to pre vás veľké sklamanie?
„Čakal nás nahustený program proti veľmi kvalitným súperom. V poli sme ešte boli vyrovnané mužstvo, no ukázala sa kvalita v oboch šestnástkach. Proti Trenčínu sme siahali na víťazstvo, ale doplácali sme na starú bolesť - efektivitu. Vliekla sa s nami až do konca súťaže. V Košiciach sme odohrali nešťastný zápas, keď sme siahali po bode. Navyše sme nepremenili jedenástku a nakoniec sme inkasovali gól v nadstavenom čase. Doma so Skalicou sme chceli jeseň zakončiť víťazstvom, no nakoniec sme iba doťahovali náskok súpera.“
Kedy ste podľa vás mali najbližšie k trom bodom a čo podľa vás chýba mužstvu, aby zlomilo zápas vo svoj prospech?
„Najbližšie sme mali k víťazstvu vo veľmi dôležitom zápase v Zlatých Moravciach. V prvom polčase sme vôbec nevyzerali dobre, ale v druhom sa priebeh úplne zmenil. Otočili sme súboj vo svoj prospech a mohli sme ísť do vedenia na 3:1. Nestalo sa tak a v závere sme dostali nešťastný gól. Nehovoriac, že sme prišli aj o zraneného Igora Žofčáka. Vtedy sa asi úplne lámala jeseň. Chlapci dobre pracovali na tréningu a z psychického pohľadu to potrebovali potvrdiť víťazstvom. Myslím si, že v zápase s Trenčínom sme mali také vyložené šance, že sme mohli a mali strhnúť zápas vo svoj prospech. Podobne by som mohol hovoriť aj o zápase v Košiciach, kde sme herne vyzerali veľmi dobre, ale asi nám nebolo súdené bodovať. Určite musíme zapracovať na efektivite. Jasná priorita v prípravnom období.“
Povedali by ste pri podpise zmluvy s Michalovcami, že ani vám sa nepodarí doviesť mužstvo k trom bodom?
„Veru, ani vo sne by mi to nenapadlo. Vedel som, do čoho idem a mužstvo mi to i potvrdzuje v zápasoch. Vie si vytvoriť šance, hráči sa do nich vedia dostať, ale že až takto nám to nepôjde v koncovke a v zbieraní bodov, to som veru nepredpokladal.“
Kto bol najlepší hráč vášho mužstva a kto najlepší hráč celej súťaže?
„Po nešťastnom zranení Igora Žofčáka sa Matúš Marcin solídne zhostil svojej úlohy. Taktiež bol aj celkom úspešný v produktivite. Určite by som teda vyzdvihol asi jeho, hoci si on i my uvedomujeme, že pokojne mohol atakovať tých najlepších strelcov ligy. V druhom prípade by som vyzdvihol asi Roba Polievku. Často som spomínal, že keby sme mali my takýto typ hráča, tak určite sa pohybujeme v strede tabuľky. Ozaj je to hráč, ktorý vedel aj sám urobiť zápas.“
Zdroj: denník Šport
