Denník Šport vyspovedal nášho útočníka Matúša Marcina.

Michalovce druhýkrát po sebe zdolali Zlaté Moravce, pričom k domácemu triumfu 4:1 pridali teraz víťazstvo na pôde súpera 2:0. Zatiaľ čo v prvom meraní síl strelil Matúš Marcin jeden gól, tentoraz sa strelecky nepresadil. Útočník tímu MFK Zemplín však predviedol výborný výkon, v rámci ktorého potvrdil svoje vodcovské schopnosti.

V 75. minúte, keď ste stále viedli len o jeden gól, sa po vašej prihrávke dostal do vyloženej šance Enzo Arevalo, ktorý ju však nepremenil. Vy ste sa okamžite chytili za hlavu. Čo vám v tej chvíli preblesklo mysľou?

„Dlho som nad tým nepremýšľal, pretože zápas plynul ďalej. No v hlave som mal myšlienku, že ak by sme vtedy strelili druhý gól, Zlaté Moravce by s tým už potom nedokázali nič spraviť. Našťastie ten druhý gól prišiel o niekoľko minút neskôr, keď sa presadil Lukáš Šimko.“

V sobotu vám významným spôsobom pomohli hráči prichádzajúci z lavičky, ktorí dokázali ovplyvniť dianie na trávniku. Ako sa vám páčil ich prínos?

„Tréner nám neustále prízvukuje, že sila lavičky je veľmi dôležitá. Tí, ktorí ideme do základnej zostavy, máme na začiatku veľa síl, no tie postupom času ubúdajú. Po 70. minúte sa zápas môže začať lámať, pričom čerství hráči z lavičky majú ideálnu príležitosť, aby sa to podarilo práve im. Naši hráči, ktorí nám prišli pomôcť, potvrdili, že majú kvalitu a dobre zapadli do stretnutia.“

Spomenuli ste Lukáša Šimka, ktorý sa v Žiline za stavu 1:0 dopustil nešťastného zákroku v šestnástke, po ktorom domáci vyrovnali z pokutového kopu. V Zlatých Moravciach za stavu 1:0 strelil váš druhý gól. Z psychického pohľadu to pre neho musí znamenať veľa. Súhlasíte?

„Áno. Už po zápase v Žiline sme sa ho snažili pozitívne nabudiť, pretože v tej chvíli sme stále čakali na prvé víťazstvo v sezóne. Tento moment nás však oň pripravil. Teraz v Zlatých Moravciach najprv nehral na svojej pozícii, bol skôr na krídle, no udržal pre nás veľa lôpt. Gól mu určite pomôže, každému by pomohol, pretože potom sa človek lepšie cíti na ihrisku. Aj preto si myslím, že Lukáš ešte pôjde výkonnostne hore.“

Posledné zápasy jasne ukázali, že v prípade Michaloviec to nestojí a nepadá iba na niekoľkých jednotlivcoch. K bodovým ziskom vám pomohlo mnoho hráčov, pričom každý zabral v správnej chvíli. Ako to vnímate?

„Vždy je to lepšie, keď je úspech mužstva postavený na tímovom výkone a nie na jednotlivcoch. Ak by sme mali na súpiske, dajme tomu, len dvoch hráčov, ktorí by boli produktívni, súperi by sa na nás dokázali lepšie pripraviť. My sa snažíme hrať kolektívne a vždy to má iný výsledok. Raz sa presadí jeden, inokedy druhý. Toto nám dodáva väčšiu variabilitu.“

Čo vám najviac utkvelo v pamäti v súvislosti s posledným zápasom? Ktorý moment bol pre vás najvýraznejší?

„Asi to bude náš úvodný gól. Prvý polčas nebol z našej strany dobrý a vtedy je veľmi dôležité, ako vstúpite do druhého. My sme to zvládli podľa našich predstáv a bolo vidieť, že sa na trávniku cítime dobre. Stále nám však chýbalo niečo, čo by nás definitívne upokojilo. No a vtedy prišiel prvý gól. Od tej chvíle som bol pre- svedčený, že si domov môžeme odniesť tri body.“

Ako hodnotíte prínos Janisa Niarchosa? Ten si pri prvom góle pripísal asistenciu a navyše po celý čas hneval domácich fanúšikov, ktorí mu vyčítali nedostatok úcty k bývalému klubu. Už v prvom polčase dostal žltú kartu, ale napriek tomu nepoľavil.

„Určite sa hrá ťažšie, keď už máte na svojom konte žltú kartu, pretože do osobných súbojov nemôžete chodiť s rovnakou intenzitou. Janis je súbojový hráč a je možné, že mal v hlave, aby sa zbytočne nevykartoval. Myslím si, že na ihrisku odviedol kus dobrej roboty. Áno, v minulosti hral za Zlaté Moravce, ale dnes je hráč Michaloviec. No a keďže je profesionál, tak presne tak k tomu pristupuje. V našom drese sa vždy snaží predviesť maximum.“

Po zápase v Žiline rozprával František Straka o Igorovi Žofčákovi ako o svojej predĺženej ruke na ihrisku. V Zlatých Moravciach to rozšíril, pričom vás označil za svoju druhú predĺženú ruku. Čo si o tom myslíte?

„Povedal by som, že s koučom Františkom Strakom sme si od začiatku sadli. Dal mi najavo, že Žofiho a mňa vníma ako svoje predĺžené ruky na ihrisku. Samozrejme, Igor je legenda nášho klubu a nesmierne skúsený hráč. Pre mňa je česť, že s nimi môžem debatovať o dôležitých veciach a ponúkať svoj názor. To ma teší. Tréner je inteligentný človek, ktorý je ochotný si nás vypočuť a následne dať na naše názory. Táto úloha v rámci tímu ma teší.“

Vás osobne už v minulosti ľudia vnímali ako lídra, ale v posledných zápasoch ste to podľa mnohých posunuli ešte vyššie. Neprekvapilo vás, ako sa tieto schopnosti u vás rozvinuli?

„Človek si vždy nejako buduje svoju pozíciu v mužstve. Ja som sa už v minulej sezóne snažil hrať a správať ako líder. Napríklad, keď na trávniku nebol Igor, cítil som, že niekto tú zodpovednosť na seba musí zobrať. Možno ma k tomu predurčovali moje čísla, možno herný prejav. Povedal by som to takto: chlapci vedia, čo majú na ihrisku robiť. Niekedy je však treba ich trošku usmerniť. Igor je v tomto fantastický a ja sa ho snažím dopĺňať.“

V prípade vás a Igora Žofčáka je tu krásna symbolika v súvislosti s kapitánskou páskou. Keď schádza z ihriska, pásku si berie so sebou, pričom vy si na ruku navlečiete inú. Iný je zároveň aj váš štýl líderstva. Máme pravdu?

„Určite je ten štýl iný. Čo sa týka pásky, Igor má svoju vlastnú, takže ja si po jeho odchode beriem klubovú. Ja sa snažím byť predovšetkým pozitívny. Z druhej strany, Igor vie byť aj prísnejší a dokáže pritlačiť, ak to situácia vyžaduje. Niektorí hráči, ktorí nie sú v zápase, si možno vstúpia do svedomia a začnú pracovať ešte viac.“

V posledných troch zápasoch ste síce získali sedem bodov, no v súvislosti s bojom o záchranu nie je ešte ani zďaleka nič vybavené. V piatok je tu ďalší dôležitý duel proti Košiciam…

„Je pred nami ešte deväť stretnutí. Kouč nám stále vraví, aby sme sa na vec nepozerali z globálneho pohľadu a nevenovali pozornosť tabuľke. Zaujíma nás vždy iba najbližší súper. Možno nás predtým súperi brali tak, že proti nám ľahko získajú body, ale zomkli sme sa a teraz sa proti nám hrá veľmi ťažko. V piatok to budeme chcieť potvrdiť.