Denník Šport priniesol rozhovor so Stanislavom Dankom.

Ak by sme v michalovskom tíme hľadali najpríjemnejšie prekvapenie v tejto sezóne, tak Stanislav Danko by sa umiestnil na najvrchnejších priečkach. Ak vôbec nie na tej najvyššej. Keď niekto zmizne z najvyššej súťaže na dve sezóny do nižšej, na návrat medzi elitu môže ťažko pomýšľať. Tobôž, keď má 29 rokov. Odchovancovi MFK Zemplín sa takýto „comeback“ podaril a aktuálne je v známkovaní štvrtý najlepší v tíme.

V Michalovciach ste v lete 2020 skončili, pol roka ste nemali klub. Nakoniec ste jar odohrali v Seredi, no tam ste v 8 zápasoch veľa vody nenamútili a po sezóne ste sa v lete 2021 vrátili na Zemplín, ale do druholigového Trebišova. Odohrali ste tam dve sezóny. Verili ste, že sa v 29 rokoch ešte raz vrátite medzi elitu?

„Veril som. Snažil som sa hrať najlepšie, ako viem. Stále som dúfal, že sa ešte môžem posunúť vyššie. A o tom to je. Keď človek pracuje pre to, v čo verí, tak sa mu plán môže vydariť.”

V Trebišove ste mali vydarené sezóny - 6 gólov + 4 asistencie a následne 4 góly a 5 asistencií, no i tak, ak sa raz človek vytratí z očí prvoligistov, návrat je v 29 rokoch skôr výnimka...

„Je to tak. Na druhej strane mu však k cieľu pomôže i krok späť. Som rád, že som znova v Michalovciach a snažím sa hrať čo najlepšie.”

Niekedy naozaj musí človek urobiť krok dozadu, aby potom spravil dva kroky dopredu. V tomto smere ste ukážkový prípad. Po trebišovskom kroku vzad, prišiel prvý krok dopredu v podaní michalovského angažmánu a druhým krokom vpred bolo decembrové predĺženie zmluvy do konca budúcej sezóny. Tiež to tak vnímate?

„Presne tak. Úplný súhlas.”

Bez toho, aby sme dehonestovali váš návrat, do Michaloviec ste prichádzali ako z núdze cnosť. Klub totiž v lete opustili dvaja ofenzívni ťahúni Peňa s Kanum a zrazu chýbal v zálohe tvorca hry. Počas leta sa nepodarilo pritiahnuť adekvátnu náhradu, a tak funkcionári siahli do Trebišova. Nakoniec je z toho parádny návrat. Váš pohľad?

„Ja som bol s pánom Rusnákom v kontakte už pred dvoma rokmi, no vtedy to nevyšlo. Som rád, že sa to podarilo teraz a môžem pomôcť klubu, ktorého som odchovancom.”

Zemplínu ste až na polročnú zastávku v Seredi verný celú kariéru. A teda i žlto-modrým farbám, keďže tie majú rovnaké Michalovce i Trebišov.

„Je to tak. Pochádzam z Pozdišoviec, teraz bývam v neďalekej obci Žbince a odmalička som bol hráč Michaloviec. Prakticky od prípravky. Z tohto pohľadu som tu naozaj doma.”

Prvý gól v sezóne, vďaka ktorému ste v uplynulom kole porazili Košice 1:0, musel byť pre vás veľkým zadosťučinením.

„Bol, nebudem to tajiť. Veľmi ma potešil. Som ofenzívny záložník a mojou úlohou je pripravovať góly a aj ich strieľať. Nejaké štatistiky teda musím mať. Tri asistencie som už mal na svojom konte, no gól mi po návrate do ligy chýbal. Som rád, že prišiel v pravý čas v dôležitom derby.”

Gól ste strelili dva dni pred svojou tridsiatkou, ktorú ste mali 17. marca. Boli oslavy o to radostnejšie?

„Určite áno. Mali sme voľný víkend, takže som mohol oslavovať s rodinou a so svojimi najbližšími. Vládla oveľa uvoľnenejšia atmosféra. Rodinka mi gratulovala, že som konečne skóroval a hlavne, že sme začali víťaziť. Gól na štadióne videli moja manželka so synom i ocino, ktorý chodí pravidelne na naše stretnutia.”

Ako s odstupom času vnímate málo vídanú sériu 21 zápasov bez víťazstva?

„Boli sme z toho všetci skormútení. Ak naplno trénujete, na ihrisku odovzdávate všetko a nedokážete vyhrať ligový zápas niekoľko mesiacov, tak nečudo, že sme z toho boli všetci zdrvení. Stále sme však verili, že príde konečne zápas, ktorý zlomíme a bude nasledovať lepšia séria.”

Čo sa dialo v šatni alebo na tréningoch, keď ste pri toľkých zápasoch nedokázali vyhrať? Menili ste nejaké rituály?

„Hlavne sme sa držali systému, ktorý hráme. Tréneri nás nabádali, aby sme tomu verili a úspech sa dostaví. Žiaľ, hoci sme všetky stretnutia neprehrávali, platí, že sme nedokázali vyhrať. Samozrejme, bol to už aj nápor na psychiku.”

A do toho pozápasové rozhovory a dookola sa opakujúce novinárske otázky…

„Cha-cha-cha. Presne. Keď si človek uvedomí, že znova budú tie isté otázky, ani sa mu nechcelo ísť do mixzóny.”

Čo zmenil tréner Straka, že ste zrazu začali vyhrávať?

„Sám na to neviem odpovedať. Asi priniesol novú energiu do šatne. Hneď ako prišiel, všetci zbystrili. Má svoj prejav, ktorým sa odlišuje od iných trénerov. Možno je to aj tým, že to padlo akurát na Moravce, s ktorými máme dobrú bilanciu. Musím uznať, že má dar reči. Zmenil nám nastavenie v hlavách a asi to pomohlo. Verím, že budeme pokračovať v tomto trende i naďalej. Máme pred sebou ešte dosť zápasov.”

Asi aj utužuje kolektív. Vidieť to aj po zápase, keď je s vami spolu v kruhu v strede ihriska. Alebo spoločné akcie mimo ihriska...

„Áno, boli sme sa spolu pozrieť na hokejový zápas s Popradom. Deň pred stretnutím s Košicami sme išli do hotela Glamour na Zemplínskej Šírave. Mali sme spoločnú večeru, raňajky, prechádzku, rozcvičku. Takéto predzápasové sústredenie sme mali vôbec prvý raz. Uvidíme, či to bude mať i pokračovanie. Čo sa týka reprezentačnej prestávky, tak sme mali v piatok ráno tréning a počas víkendu sme dostali voľno.”

Pri spoločných akciách s ním asi musíte pomaly rozprávať a hlavne nie po východniarsky…

„To je pravda. Nárečiu vôbec nerozumie. Úplne sa v ňom stráca.”

Pod jeho vedením ste v štyroch zápasoch získali 10 bodov, čo je krásna porcia. Trochu ste aj neľutovali, že prišla reprezentačná prestávka, keď ste už boli v takom laufe?

„S tým nič nenarobíme. Prestávka vie niekedy pomôcť a niekedy uškodiť. Verím, že nám neuškodí, skôr prospeje. Boli sme všetci s rodinami, čo bolo super. Zisk dôležitých bodov nás teší. Škoda zápasu v Žiline, kde nám rozhodca odpískal prísnu penaltu. Verím, že zabodujeme i v Skalici.”