Za obdobie 70. rokov boli do Siene slávy uvedení Ladislav Hurčík a Milan Maťaš. Tu sú ich charakteristiky.

60–te roky:

 Milan Maťaš (in memoriam)

- futbalista pochádzajúci z neďalekých Malčíc odohral za Zemplín 258 majstrovských zápasov v časoch svojej aktívnej kariéry, čo bol najvyšší počet odohratých zápasov v období jeho aktívnej činnosti. Celú svoju športovú kariéru prežil v Michalovciach (okrem krátkeho pôsobenia v Lokomotíve Košice). Začínal ešte v oblastnej súťaži a od roku 1957 hrával  I. SNL, II. moravsko–slovenskú ligu i II. celoštátnu československú ligu. Väčšinou hrával v defenzíve ako stopér alebo ľavý obranca. Vynikal rýchlym štartom na loptu, vysokým výskokom, a preto bol výborný hlavičkár. Svojim dôrazom a burcujúcim optimizmom bol hnacím motorom svojho tímu.

- cenu prebrala dcéra Martina Murajdová

Ladislav Hurčík

–  populárny „Kajla“ pochádza z neďalekých Laškoviec. V Zemplíne začínal v roku 1961, keď klub Michaloviec hrával Východoslovenskú divíziu. Hneď sa prejavil ako rodený strelec, keď zaznamenal 21 gólov a stal sa najlepším strelcom vtedajšej súťaže. Takýto úspech sa mu podaril ešte dvakrát. Celkovo v odohratých 222 majstrovských zápasoch vsietil 115 gólov – čo je úplne najviac v novodobej histórii michalovského futbalu. Hrával na poste ľavej spojky a vynikal vysokou postavou, ktorú vedel využiť pri hlavičkových súbojoch. Presadzoval sa vynikajúcou technikou a hlavne prudkou strelou zo svojej ľavačky. Postupne hrával v súťažiach od divízie až po II. celoštátnu československú ligu a vždy sa vedel strelecky presadiť. Bol to strelec, ktorý sa narodí raz za 100 rokov, a preto nie je náhoda, že hral práve v období najväčších úspechov michalovského futbalu.

- cenu prebral osobne