Jedenásta sezóna medzi elitou bola v podaní futbalových starších dorastencov Michaloviec (kategória U19) vskutku zaujímavá. Po jesennej časti figurovali v pelotóne na predposlednom jedenástom mieste, keď v 17 zápasoch nazbierali iba 12 bodov. V jari sa karta obrátila – v 16 vystúpeniach dokázali žlto-modrí vydolovať až 32 bodov, čo ich katapultovalo do pokojných vôd prvoligovej tabuľky. Výsledkom bolo konečné siedme miesto, ktoré sa s minuloročným striebrom nedalo porovnávať, avšak vzhľadom na jesennú mizériu ho Zemplínčania brali všetkými desiatimi. K tímu prišiel v zime lodivod Branislav Sokoli, ktorý pri kormidle nahradil Ladislava Šimča. Ambiciózny 46-ročný tréner naučil družstvo opäť vyhrávať a zachránil ho v najvyššej súťaži. Po skončení sezóny sme s ním rozobrali predovšetkým jarnú časť v podaní staršieho dorastu MFK Zemplín Michalovce.

Ste spokojný s tým, ako dopadla sezóna?

„Z dvoch dôvodov by som ju rozdelil na dve časti - jesennú a jarnú. V jeseni kolektív viedol tréner Šimčo, a hoci som niekoľko zápasov videl na videu, neprináleží mi hodnotiť jeho prácu. Výsledky neboli dobré a družstvo sa ocitlo na pozícii, ktorú predtým nepoznalo. V predošlom ročníku sme do posledného kola hrali o majstra, teraz sme zrazu bojovali o záchranu v lige. Treba však povedať, že sme mali k dispozícii aj iný káder. Po mojom zimnom príchode k tímu bolo potrebné pracovať hlavne na sebavedomí hráčov, lebo tam som videl najväčší problém. Samozrejme, potrebovali sme sa aj vhodne posilniť. A to hlavne na pozícii hrotového útočníka a defenzívneho stredového hráča. Tieto posty sme nám podarilo Kurminowským a Romanom Begalom výborne posilniť. Ak k tomu pridám výborné výkony Bednára v zápasoch, v ktorých nám bol k dispozícii, vedeli sme, že s takou zostavou prídu dobré výsledky a posun v tabuľke nahor. Prišiel Harutyunyan, ktorý taktiež priniesol niečo nové. Svojou technikou dokázal viazať pozornosť súpera a vedel sa aj strelecky presadiť. Takisto sme vrátili Vojtoviča a Vojtka na pozície, na ktorých sa cítia najlepšie, a kde môžu naplno ukázať svoje prednosti. Z môjho pohľadu sme s družstvom dosiahli maximum.“

Čo vás najviac potešilo v jarnej časti?

„Predovšetkým to, že chlapci vo väčšine stretnutí podali výkony na hranici svojich možností a boli minimálne vyrovnaným súperom. Tešilo ma aj to, že sme sa dokázali presadiť svojím spôsobom hry.“

Ktoré vystúpenia vás najviac uspokojili?

„Určite sa zhodneme na tom, že veľa záležalo na výsledku v prvom zápase po zimnej prestávke. Doma sme dokázali poraziť mimoriadne silnú Žilinu, ktorá sa aj stala s pohodlným náskokom majstrom tejto kategórie. Hráčom toto víťazstvo dvihlo sebavedomie a presvedčili sa, že dokážu poraziť kohokoľvek. Rozbehli sme vydarenú séria, keď sme neprehrali deväť zápasov v rade. Počas tejto šnúry sme len dvakrát remizovali. Už vtedy bolo jasné, že sa vyhneme bojom o záchranu. Veľmi vydarené duely sme odohrali s Trenčínom, ktorý sme dokázali zdolať doma a po perfektnom výkone aj vonku. Mimoriadne efektívni sme boli aj v domácom meraní síl s Dunajskou Stredou.“

Nevyhli ste sa však ani výbuchom, či už na pôde bratislavského Slovana, Žiliny alebo v poslednom dueli v Bardejove. Kde hľadať príčiny vysokých prehier?

„Tieto zápasy ma mimoriadne mrzia. Hráči sa v nich nedokázali skoncentrovať na svoj výkon, neprejavili emócie a boli málo sebavedomí. Ich hlavy nepracovali tak, ako by mali. Musím však povedať, že Slovan a Žilina hrali proti nám výborne. Súboj s Bardejovom by som k ním neradil, predsa len, hrali sme v úplne inej zostave ako v predošlých zápasoch. Bez Bednára, Špaka, Vojtoviča, Vojtka, Begalovcov, Trusu, Harutyuyana, Kurminowského, Saxu... V derby nám jednoducho chýbala kvalita.“

Ktorí hráči odvádzali najkvalitnejšie výkony a ktorí majú predpoklad, aby sa časom stali aj súčasťou do A-mužstva?

„V prvom rade by som chcel pochváliť kolektív. Chlapci sa dali v zimnej príprave dokopy. Tam som videl najväčšiu silu družstva. Samozrejme, kvalitu našej hry určovali individuálne výkony hráčov, ktorý už trénovali s prvým tímom. Dôležité boli góly Kurminowského, vysoké sebavedomie a kvalita Bednára, popri ňom spoľahlivé výkony Špaka, bojovnosť a nasadenie Vojtoviča, kvalita Harutyunyana, stabilná výkonnosť Vojtka či obidvoch brankárov. Z môjho pohľadu bol však naším najdôležitejším hráčom Roman Begala v strede ihriska. Všetci títo chlapci majú aj šancu bojovať o miesto v A-mužstve.“

Kde vidíte michalovský starší dorast v nasledujúcej prvoligovej sezóne?

„V klube sme sa zhodli na tom, že družstvo bude treba výrazne posilniť, ak nechceme, aby sa opakovala situácia z minuloročnej jesene. Do tímu príde niekoľko  šikovných hráčov z kategórie U17, ale bude potrebné s nimi ešte pracovať. Bohužiaľ, chýbajú tam rozdieloví hráči. Verím však, že klub využije dobré kontakty a dokáže družstvo posilniť minimálne o troch hráčov, ktorí prinesú kvalitu.“

NASTAL ČAS ÍSŤ VYŠŠIE

Misia Branislava Sokoliho v MFK Zemplín sa opäť raz skončla. Jeho trénerská kariéra totiž bude pokračovať v FC Slovan Liberec, kde sa stal asistentom Zsolta Hornyáka pri tamojšom prvom tíme. S Hornyákom spolupracoval už počas minuloročnej jesene v ďalekom Vladivostoku. Čo pre Sokoliho znamená angažmán v poprednom českom klube? „Už po pár dňoch v Slovane som sa presvedčil, že kvalitou a zázemím sa to s našou ligou dá ťažko len porovnávať. Možnosti českých klubov sú ďaleko vyššie. Pre mňa osobne je to výrazný krok vpred, výzva a šanca posunúť sa v kariére. Mám rád, ak sú moje ambície spojené s možnosťami klubu pracovať na vyššej profesionálnej úrovni. V Liberci sú ambície a tradícia hrať o európske pohárové priečky, a to ma najviac oslovilo. V Michalovciach som bol stále spokojný, stretol som tam úžasných ľudí a som im vďačný za šancu, ale cítil som, že je čas ísť vyššie.“

Zdroj: MY Zemplínske noviny