Prišiel, videl, zvíťazil. Aj takto môžeme zhodnotiť návrat kormidelníka Antona Šoltisa na michalovskú lavičku. Žlto-modrých sa mu podarilo zachrániť vo Fortuna lige vďaka zlepšenému finišu. Od svojho opätovného príchodu do MFK Zemplín v polovici apríla v šiestich stretnutiach zaznamenal bilanciu dve víťazstvá, tri remízy a iba jednu prehru, aj to hneď v úvodnom vystúpení, a mužstvo vytiahol z poslednej priečky na konečnú desiatu, ktorá znamená vyhnutie sa nielen priamemu zostupu, ale aj baráži s druhým najlepším druholigistom. S košickým rodákom Šoltisom sme sa po záverečnom dueli sezóny v Nitre, kde jeho zverenci triumfovali 4:0, pozhovárali.

Na úvod gratulujeme nielen k víťazstvu, ale hlavne k záchrane.

„Ďakujeme pekne. Sme veľmi šťastní, že sa nám to podarilo. A k tomu bez baráže.“

Čo poviete na margo zápasu v Nitre?

„Pod Zobor sme išli s jednoznačným cieľom zvíťaziť a som rád, že sme to aj potvrdili. Chlapci hrali dobre, aj keď na začiatku tam bola nejaká nervozita, kým sme zápas gólovo otvorili. Podstatné je, že sme to zvládli. Veľká vďaka chlapcom za to, ako pristúpili k svojim povinnostiam hlavne v tomto poslednom dueli.“

Vedeli hráči cez prestávku o tom, že Senica prehráva 0:2?

„My sme im o priebežnom stave zo Zlatých Moraviec nehovorili, ale myslím si, že niektorí si pozreli do mobilov, aký je tam stav. Neviem to však potvrdiť. My v realizačnom tíme sme vedeli o priebežnom výsledku Senice, klamal by som, kebyže nie. Stále to však bol iba polčas a nič sme nemali isté. Boli sme však spokojní.“

Vy osobne ste kedy boli definitívne presvedčení o záchrane?

„Keď sme dali tretí a potom aj štvrtý gól, bolo jasné, že my svoj zápas vyhráme. Kontrolovali sme si ho už do konca. Čo sa týka druhého zápasu, keď bol v 88. minúte medzi Sereďou a Senicou 3:1, ešte stále som mal maličké pochybnosti. Človek totiž nikdy nevie, čo sa ešte za päť minút stane. Keď však domáci dali v nadstavenom čase štvrtý gól, už to bolo jasné.“

Čo ste prežívali po záverečnom hvizde rozhodcu? Padol vám veľký kameň zo srdca?

„Boli sme veľmi spokojní, emócie takisto pracovali naplno. Ani by som nepovedal, že mi padol kameň zo srdca, v prvom rade sme boli šťastní z toho, že sme splnili cieľ, kvôli ktorému sme k mužstvu prišli.“

Misiu ste teda splnili, hoci ste prvý zápas prehrali, odvtedy ste bodovali pravidelne. Ako hodnotíte vaše krátke obdobie pri tíme?

„Počas tých šiestich týždňoch, čo sme boli pri mužstve, sme mali jediný cieľ, ktorým bolo udržať Michalovce vo Fortuna lige. Snažili sme sa hlavne nejako chlapcov nastaviť, veľa sa toho zmeniť nedalo. Priniesli sme nový impulz, možno nejaké iné zmýšľanie. Ďakujem hráčom aj celému realizačnému tímu za spoluprácu. Každý dal do toho všetko, aj keď niekedy sa nám darilo viac a niekedy menej. Záchranárske práce boli ťažké, ale vypadnutie sme si nepripúšťali. Už pri svojom návrate do Michaloviec som povedal, že keby ma oslovil iný klub, asi by som do toho v takej situácii nešiel. Toto mesto a klub poznám, preto som mu prišiel pomôcť.“

Čo sa musí v klube zmeniť, aby sa takáto náročná sezóna už neopakovala?

„Vedenie klubu musí začať premýšľať nad tým, ako trošku zmeniť jeho fungovanie a systém. Nech funkcionári sami zanalyzujú, prečo k tomu došlo a nech hľadajú návod k tomu, ako pozmeniť smerovanie klubu, aby sa zlepšil a napredoval. My sme si svoju úlohu splnili, ale to aj vďaka všetkým ľuďom, ktorí sú súčasťou klubu, pretože všetci sme ťahali za jeden koniec povrazu.“

Bol zápas v Nitre váš posledný na lavičke MFK Zemplín?

„Áno. S klubovými funkcionármi sme sa dohodli na spolupráci iba na tých šesť zápasov, respektíve keby sme hrali aj baráž, tak na osem. Som však rád, že je to bez baráže (smiech). Uvidíme, čo bude ďalej a čo nám život prinesie.“

Budete mať aj nejaké záverečné posedenie alebo ste sa už s hráčmi rozlúčili?

„Nie, nie, hneď po stretnutí sme to rozpustili a všetci sa rozišli na dovolenky. Chlapcom som sa poďakoval za to, že sa oddali a urobili všetko pre záchranu Michaloviec v lige. Cestou z Nitry sme pooslavovali, zastavili sme sa na viacerých pumpách dovolili sme im dať si nejaké to pivko či vínko. Myslím si, že si to chlapci zaslúžia. Takéto situácie, keď sa zachránite v poslednom kole, nezažijete veľakrát.“