Ďalšou letnou posilou prvoligového MFK Zemplín Michalovce je ofenzívny futbalista Matúš Marcin. Niekdajší veľký talent slovenského futbalu, ktorého v rozlete pribrzdili zranenia, prichádza k Laborcu z poľského klubu Elana Toruň. Prešovský rodák je po Wisdomovi Kanuovi a Erikovi Šuľovi oficiálne tretím novým prírastkom v michalovskom kádri.
„Môj príchod sem sa zrodil tak, že ma oslovil tréner Ondrík, s ktorým som v minulosti spolupracoval v Tatrane Prešov. Následne ma kontaktoval aj športový riaditeľ pán Rusnák, odtrénoval som týždeň, odohral zápas v Humennom a keďže bol obojstranný záujem, dohodli sme sa celkom rýchlo,“ prezradil 27-ročný bývalý mládežnícky reprezentant, ktorý so žlto-modrými podpísal dvojročnú zmluvu.
Matúš Marcin sa narodil 6. apríla 1994 v Prešove, je odchovancom tamojšieho Tatrana, za ktorý v lige debutoval už ako 18-ročný. V lete 2013 zamieril do českého FC Vysočina Jihlava, odkiaľ hneď odišiel na hosťovanie do vtedy prvoligovej Dukly Banská Bystrica. Potom sa do Jihlavy vrátil, ale veľa za ňu kvôli viacerým vážnym zraneniam veľa neodohral. Svoju kariéru potom reštartoval vo štvrtoligových Ľuboticiach, po pol roku sa v lete 2019 dohodol s Podbrezovou, aby následne v zime odišiel do poľskej Elany Toruň. Tam najprv hrával tretiu najvyššiu súťaž a v klube zostal aj po vypadnutí do štvrtej, kde v 21 zápasoch nastrieľal 8 gólov.
„Teším sa, že sa vraciam do prvej ligy. Káder sa ešte za pochodu mení, ale s chlapcami, ktorí sú tu, zatiaľ vychádzam v pohode. Partia je mladá a veľmi dobrá. Verím, že sa to potom prenesie aj do výsledkov v lige,“ uviedol Marcin, ktorý sa v michalovskom drese už dvakrát stihol zapísať do streleckej listiny.
Návratu na východ sa potešil, aj keď mu vôbec neprekážalo, že bol ďalej od domova, „lebo spoločnosť mi robili manželka s malým synčekom. Určite sú však aj oni radi, že sme sa vrátili, budeme mať bližšie rodinu a môžeme sa častejšie navštevovať,“ podotkol krídelník či útočník, ktorý pôvodne plánoval pokračovať v Poľsku. „V polovici apríla som si vyvrtol lakeť, dával som sa dokopy a preto som svoju budúcnosť neriešil. Celkom rýchlo som však dokázal zrehabilitovať, aj sa dostať do formy, takže napokon som prišiel do Michaloviec. Ale návratu do Poľska sa nebránim.“
Foto: Róbert Andrejov
