Za sebou má úspešný ročník, zatiaľ nevie, či zostane v MFK Zemplín.

Michal Ranko bol jediný hráč MFK Zemplín Michalovce, ktorý v tejto sezóne zasiahol do všetkých zápasov. Skúsený 28-ročný rodák z Trenčína má za sebou vydarený ročník. V úvodných dvoch dueloch síce iba striedal a odohral v nich spolu 9 minút, no potom už prišli 90-minútové porcie, ktoré ukončil až posledný zápas v Trenčíne, kde Michalovčania remizovali 2:2. Ranko v ňom odohral iba prvý polčas.

Čo sa stalo, že ste sa po prestávke už neobjavili na ihrisku?

„Mali sme výhodu vhadzovania. Išiel som do súboja a súper mi zozadu vletel lakťom do hlavy. Vôbec som sa necítil dobre. Bolo mi zle, motalo ma a nakoniec som išiel aj do nemocnice na vyšetrenie, ktoré našťastie dopadlo dobre. Nemal som nič vážne.“

Zažili ste už takú sezónu, že ste nastúpili vo všetkých zápasoch?

„Nie. Boli sezóny, keď som mal odohraných veľa stretnutí, ale určite som si nezapísal štart vo všetkých zápasoch ako teraz.“

Ako vyzerá vaša budúcnosť?

„Teraz v lete sa mi končí zmluva s Michalovcami a uvidíme, či budem ďalej pokračovať na Zemplíne, alebo nie.“

Je michalovský klub naklonený dať vám nový kontrakt, respektíve, je z vašej strany snaha predĺžiť zmluvu?

„Určite áno. Myslím si, že záujem je z oboch strán. Uvidíme, čo prinesie prestupové obdobie, či ostanem, alebo sa posuniem niekam inam. Nechávame to otvorené.“

Predostreli vám aspoň Michalovčania na stôl konkrétnu ponuku?

„Áno, dali predbežný návrh zmluvy. Teraz je na mne, ako sa rozhodnem. Nemám stanovený termín, dokedy sa mám vyjadriť a oznámiť svoje stanovisko. Ešte je čas.“

Dostávate aj iné ponuky alebo ich nateraz neriešite?

„Zatiaľ je všetko otvorené. Priznám sa, že ja do tohto procesu nejako extra nezasahujem, lebo to rieši môj agent.“

Patrili ste medzi najlepších hráčov Michaloviec. Máte aj vy pocit, že máte za sebou vydarenú sezónu?

„Z osobného hľadiska si myslím, že aj áno. Nastúpil som vo všetkých stretnutiach, takže s mojím výkonom a aj s výkonom celého tímu môže vládnuť spokojnosť. Samozrejme, výsledky mohli byť lepšie, mali sme byť vyššie v tabuľke, ale čo už. Taký je futbal. Podľa mňa to v niektorých zápasoch mohlo byť z našej strany lepšie a mohli sme sa dostať do prvej šestky.“

Bolo to menšie prekvapenie, keď vás angažovali Michalovce. Predsa len, zo západu krajiny nechodí na východ veľa futbalistov. Kvitujete tento krok s odstupom času?

„Áno. Najmä sme si dobre sadli s chlapcami, čo bolo najdôležitejšie. Vytvorili sme dobrú partiu. Opakujem, veľká škoda, že sa nám v niektorých zápasoch nepodarilo bodovať a dostať sa do hornej šestky, čo bol náš cieľ.“

K dosiahnutiu cieľa ste boli veľmi blízko. Po jeseni ste to všetko mali vo svojich rukách...

„Áno, presne tak. To nás asi najviac mrzí. Všetko bolo o nás. Mali sme na jar aj výhodné vyžrebovanie, no v dôležitých zápasoch sa nám nepodarilo zvíťaziť a to nás stálo postup. Predsa len, z diváckeho hľadiska by bol väčší záujem o futbal, keby do Michaloviec zavítali, Slovan, Dunajská Streda či Trnava.“

Možno ste ani vy sami pri podpise zmluvy s Michalovcami nerátali, že budete mať za sebou takú úspešnú sezónu. Je tak?

„To je veru pravda. Sám som nepredpokladal, že to takto vypáli. Našťastie sa mi celkom darilo a najmä slúžilo mi zdravie, čo bolo najdôležitejšie. Je to hlavný predpoklad všetkého.“

Spočiatku to v defenzíve dosť škrípalo. Postupne sa však vykryštalizovala obranná štvorica – vy s Filipom Vaškom ako stopérska dvojica, Alejandro Mendez vľavo, Juraj Kotula vpravo. Cítili ste aj vy zlepšenie v defenzíve a väčšiu zohratosť?

„Samozrejme. Pre obranu je najdôležitejšia zohratosť a súhra v zlomových okamihoch. Žiadny tréning nenahradí zápas. Čím viac sme spolu hrali, tým lepšie sme hrali. Vedeli sme, čo môže jeden od druhého čakať.“

VEĽKÝ ŠPORTOVÝ FANÚŠIK

Urastený stopér nemá priateľku, takže vo voľnom čase sa mohol venovať svojej vášni. Málokto vie, že Michal je obrovský športový fanúšik. „Veľmi mi vyhovovalo, že v Michalovciach sa hrá aj špičkový hokej a ženská hádzaná. S chlapcami som často chodil na zimák i do haly. Rozhodne som sa nenudil,“ poznamenal Michal Ranko. Ako Trenčan je samozrejme veľký fanúšik tamojšej Dukly, no i v Michalovciach je Dukla. Pravda, nie je Dukla ako Dukla. „Ja hovorím stále to isté – Dukla je len jedna,“ zasmial sa Michal, ktorý však ocenil michalovských hokejistov. „Celkove mali Michalovčania dobrý tím, len škoda, že im to nevyšlo v play-off. Po olympiáde som sa chodil pozerať najmä na Pavla Regendu. Aj som sa s ním spoznal, lebo je spolužiak s brankárom Tomášom Drábom, tak párkrát sme si boli vonku sadnúť na kávu. Super chalanisko. Pochopiteľne, teraz som sledoval našich na majstrovstvách sveta. Nenechal som si ujsť žiaden ich zápas.“

Veľký „pohoďák“ z obrany však ukázal i značný prehľad v ženskej hádzanej. „Iuventa je obrovský fenomén na Slovensku. Baby všetko vyhrávajú. Vyhrali MOL-ku i pohár s Dunajskou Stredou. A nebolo to po prvý raz, ale opakovane, takže super a klobúk dolu pred nimi.“ Ak momentálne nie je žiadna športová akcia, tak voľný čas sa dá stráviť aj objavovaním krás prírody. A na Zemplíne veru je čo vidieť. „Samozrejme, boli sme na Zemplínskej šírave, pri jazere Vinné a taktiež sme sa boli pozrieť na Morské oko. Akurát sme neboli na Sninskom kameni,“ ukázal prehľad o Zemplíne Michal Ranko. Výstup na Sninský kameň by si nemal nechať ujsť, lebo výhľad z neho je očarujúci.

VIE, ČO JE „ŠMAĽEC“, MATURITU VŠAK NEDAL

Pre človeka z opačnej časti Slovenska je priame, každodenné, stretnutie s východniarskym nárečím menší kultúrny šok. Pocítil to aj Michal Ranko po príchode na Zemplín. Ako však priznal, úplné nóvum to preňho tiež nebolo, keďže v predchádzajúcich kluboch boli vždy nejakí hráči z východného Slovenska. Akú-takú skúsenosť teda už mal. Samozrejme, za uplynulý rok sa naňho nalepilo najviac slovíčok, hoci s viacerými mal problém a potreboval pomôcť s „odborným“ prekladom. „Významu niektorých slov som síce vôbec nerozumel, ale po vysvetlení od chlapcov, mi už bolo všetko jasné,“ zasmial sa Michal a hneď aj vytiahol z rukáva jeden príklad: „Chlib zo šmaľcom.“ Pri lúštení tohto slovného spojenia mal 50-percentnú úspešnosť. Vedel akurát, že „chlib“ je chlieb. Ale, čo je „šmaľec“, tam už končila jeho predstavivosť. „Chlapci mi potom povedali, že je to bravčová masť.“

Prišlo i na tradičnú východniarsku maturitu, čo je číslo 7777 – „šidzemtišicšidzemstošidzemdzešatšidzem“. „Tak toto som nedal. Skúšali to chlapci na mňa i na Kotyho (Juraj Kotula), ktorý je z Bratislavy, no bez šance. Vôbec som sa nepohol. S Kotym sme si s tým nevedeli poradiť,“ smial sa pri spomienke na jazykový hlavolam bývalý hráč Trenčína, Dubnice, Nemšovej, Nového Mesta nad Váhom, Zlatých Moraviec, Senice, Skalice, ale i poľského Lublinu.

Zdroj: denník Šport

Foto: Róbert Andrejov