Len pred niekoľkými minútami ste podpísali kontrakt s MFK Ružomberok. Ako sa cítite?

„Mám z toho radosť. Teším sa na nové pôsobisko. V klube mi ihneď ukázali zázemie, zo všetkého mám dobrý pocit. Tréner mi už telefonoval skôr s tým, že má určite chce do mužstva. Teším sa na novú výzvu, nový klub a na nových spoluhráčov.”

Po tom, čo vás Michalovce na jar ani raz nepustili do zápasu, ste sa dostali do klubu, ktorý bude hrať predkolo Európskej ligy...

„Trochu som očakával, že ma budú chcieť vidieť na skúške, ale tréner Ružomberka mi vravel, že si ma pamätá ešte z obdobia, keď som pravidelne hrával a je rozhodnutý. Klub mi ponúkol slušné podmienky, takže som neváhal a dohodli sme sa celkom rýchlo. Do 30. júna mám ešte zmluvu s Michalovcami, ale dúfam, že kluby nájdu spoločnú reč, aby som mohol hrať za Ružomberok už v predkole Európskej ligy.”

Konkurencia v útoku je v Ružomberku dosť silná. S akými ambíciami prichádzate pod Čebrať?

„Uvedomujem si, že konkurencia bude teraz oveľa väčšia, než bola v Michalovciach. V prvom rade sa chcem dostať do základnej zostavy a potom pomôcť mužstvu dobrými výkonmi, gólmi a asistenciami k čo najlepšiemu umiestneniu v lige. A samozrejme aj v pohárovej Európe.”

S Michalovcami ste hrali najmä o záchranu. Dlho ste uvažovali, keď o vás prejavil záujem klub, ktorý sa predstaví v Európskej lige?

„Každého futbalistu láka zahrať si v Euróspej lige a ja som na tom rovnako. A keď mal o mňa záujem aj tréner, tak som neváhal. Viac-menej som ponuku prial ihneď. Síce som chcel ísť do zahraničia, ale Európska liga a záujem trénera ma presvedčili, že vybrať si Ružomberok bude správny krok.”

Odchádzate z klubu, v ktorom ste vyrastali. Bude vám MFK Zemplín Michalovce chýbať?

„Na odchod som sa pripravoval pol roka. S mužstvom som už ani netrénoval. Čo už, keď sme sa rozišli takto... Ja som sa chcel rozlúčiť v niektorom zápase. Alebo aspoň trénovať s chlapcami. Skončil som však v ‚béčku’, pripravoval som sa individuálne. Aj napriek všetkému sa mi nebude odchádzať jednoducho. Strávil som v klube veľa času. Zažil som postup i záchranárske práce. K tomuto klubu ma viaže množstvo zážitkov a spomienok, mám tu veľa kamarátov. Nebude to jednoduché, ale už sa teším na zmenu a nové prostredie.”

Po tom všetkom máte na michalovský klub ťažké srdce?

„Mám zmiešané pocity. Vyrastal som tu, takže som nečakal, že to skončí takto a preradia ma do ‚béčka’. Možno by som prijal to, že som nemohol hrávať za prvý tím, ale mrzelo ma, že mi zakázali s ‚áčkom’ aj trénovať. Nuž, taký je futbal, zobral som to športovo. Ja sa na nikoho nehnevám. Dúfam, že sa rozídeme v dobrom a uvidíme, čo prinesie život. Možno sa do Michaloviec ešte niekedy vrátim. Nechcem za sebou spáliť všetky mosty.”