S novým obrancom MFK Zemplín Michalovce Filipom Vaškom o návrate na slovenské trávniky po pôsobení v talianskom Udinese.
Ešte ako tínedžer v lete 2016 opustil FC VSS Košice a vybral sa hľadať svoje šťastie do zahraničia. Po štyroch rokoch v talianskom Udinese sa vrátil na Slovensko, kde sa upísal tímu MFK Zemplín Michalovce. Obranca Filip Vaško (20) zažil na Apeninskom polostrove dva výborné roky, no potom to už nebolo podľa jeho predstáv. Aj pre zdravotné problémy sa nepresadil v prvom tíme účastníka Serie A, a tak sa rozhodol, že to na seniorskej úrovni skúsi doma. Na Zemplíne si od neho veľa sľubujú, do tímu si ho vybral sám tréner Jozef Majoroš ml. „Chcem klubu pomôcť k zopakovaniu úspechu v dvoch predošlých sezónach, keď sa Michalovciam podarilo dostať sa do skupiny o titul,“ povedal okrem iného v rozhovore pre našu ligu rodák z Rožňavy a talentovaný stopér Filip Vaško. Samozrejme, túži aj po tom, aby bol viac na očiach trénerov v reprezentácii do 21 rokov.
Ako sa cítite na novej adrese?
Som veľmi šťastný, že sme sa dohodli. Jednak s Michalovcami a tiež s mojím bývalým klubom Udinese. Teším sa na spoluprácu s novými spoluhráčmi. Cítim novú motiváciu. S mužským futbalom ešte nemáte veľa skúseností.
Je pre vás hlavnou motiváciou etablovať sa na seniorskej úrovni?
Áno. Práve to je pre mňa absolútna priorita. Chcel som sa posunúť niekam, kde dostanem priestor v mužskom futbale. V Taliansku sa mi nedarilo urobiť zlomový krok. V Udinese som bol štyri roky. Mal som všetko k dispozícii, podmienky boli úžasné, ale nepresadil som sa v prvom tíme. Navyše, trápili ma aj zranenia. Návrat na Slovensko mi prišiel ako dobrý nápad v tejto situácii.
Aké sú vaše pocity z michalovského tímu?
Tvoríme mladý tím. V predchádzajúcich týždňoch odišlo z Michaloviec viacero hráčov. Nevadí, všetci máme veľkú chuť pobiť sa o čo najlepšie výsledky. Pokiaľ budeme plniť pokyny trénera, verím, že budeme dobre reprezentovať Michalovce a že dosiahneme dobré výsledky.
V uplynulých dvoch sezónach sa Michalovce kvalifikovali do hornej šestky a v klube túžia po zopakovaní tohto výsledku. Na Zemplíne dúfajú, že im v tom ako jeden z lídrov defenzívy pomôžete. Cítite okamžite zodpovednosť na svojich pleciach?
Uvedomujem si, že určite bude veľa závisieť od dobre organizovanej obrany. V prvých zápasoch nebudem k dispozícii, pretože tesne pred prestupom som sa zranil. Na poslednom tréningu Udinese som si natiahol sval. Pracujem na tom, aby som bol čo najskôr pri tíme.
Kedy by ste mohli byť k dispozícii tímu?
Verím, že budem čoskoro stopercentne fit.
Aké sú vaše plány na túto sezónu z tímového i osobného pohľadu?
Chcel by som odohrať čo najviac minút, podávať stabilné výkony a stále sa zlepšovať. Verím, že pomôžem k tomu, aby sme zopakovali výsledky z dvoch predošlých vydarených sezón. To je náš základný cieľ.
V posledných dvoch sezónach ste toho veľa nenahrali. Kedy a prečo nastal zlom vo vašej kariére?
Prvé dva roky som nastupoval stabilne v dorasteneckých kategóriách Udinese. Chcel som odísť na hosťovanie, aby som sa posunul do seniorského futbalu. Bohužiaľ, nepodarilo sa mi nájsť si klub v nižšej lige. Rozhodli sme sa, že zostanem ešte polsezónu vo svojom kmeňovom tíme a potom sa pokúsim posunúť ďalej. Bohužiaľ, v prvom zápase som si zlomil kostičku v chodidle. Bolo to pomerne vážne zranenie a vypadol som z tempa na šesť mesiacov. Zlomenina sa mi nezrástla dobre, a tak som potom pár zápasov odohral s bolesťami. Počas minulého leta som musel podstúpiť operáciu a mimo som bol ďalších šesť mesiacov. V januári som začal hrávať, no, bohužiaľ, nie za prvý tím.
A následne udrela v Taliansku pandémia…
Presne tak, to bola ďalšia komplikácia. Vtedy som už vážne uvažoval nad odchodom.
Nečrtalo sa vám hosťovanie v Taliansku?
Zotrvať v Taliansku bol môj prvotný zámer, ale žiadny vážny záujemca sa nenašiel. Myslím si, že návratom na Slovenskom som urobil správny krok a to z viacerých uhlov pohľadu. Hrával som aj za dorastenecké reprezentačné kategórie a trochu ma tu poznajú. Myslím si, že v Michalovciach mám väčšiu šancu nazbierať skúsenosti v seniorskom futbale.
V Udinese ste trénovali s prvým tímom a občas ste sa ocitli aj na lavičke áčka. Aké to boli pre vás skúsenosti?
Počas štyroch rokov som absolvoval veľa tréningov s áčkom. Nazbieral som naozaj úžasné skúsenosti. Jediný problém spočíval v tom, že sa často menili tréneri. Vždy, keď som sa už dostával do pozornosti trénera, prišiel nový… Stále sa to opakovalo a aj preto sa mi nepodarilo urobiť zlomový krok. V Serii A pôsobia mnohí vynikajúci obrancovia.
Snažili sa vám skúsenejší stopéri pomáhať v tréningovom procese?
Áno. Spomenul by som napríklad skúseného brazílskeho obrancu Danila, ktorý ale už odišiel do Bologne. Takisto veľmi nápomocný bol Holanďan Bram Nuytinck, ale aj Nigérijčan William Paul Troost-Ekong. Všetci ma skvele prijali do svojej skupiny a počas tréningov mi radili, ako sa mám zlepšovať. Bolo to super. Mal som radosť, že môžem s nimi trénovať.
Je vaším snom vrátiť sa do Talianska silnejší a znova sa pobiť o miesto na slnku?
Určite to nevylučujem. Teraz cítim novú motiváciu a rád by som dokázal, že som si roky v Udinese zaslúžil. Chcem na sebe ďalej pracovať, aby som sa zlepšoval a dostal sa časom do silnejšej európskej ligy.
V čom najmä cítite rozdiely po príchode do slovenskej šatne?
Najväčší rozdiel, samozrejme, cítim v podmienkach na tréning. Udinese je silný klub, ktorý mám zázemie na úplne inej úrovni. Nechcem ale, aby to vyznelo, že sa sťažujem. Počítal som s tým, dopredu som sa na to nastavil a rešpektujem súčasný stav. Teším sa, že som v Michalovciach, kde sa môžem zlepšovať.
Máte radosť aj z toho, že môžete v šatni rozprávať po slovensky, alebo musíte občas v hlave hľadať správne slovíčko, pretože sa vám na jazyk tlačí taliančina?
V šatni tvoríme zaujímavý mix. Polovica hráčov pochádza zo Slovenska, zvyšok zo zahraničia. Keď sa dostanem na ihrisko, budem musieť hľadať nielen naše, ale aj anglické slovíčka. Vaša otázka mi pripomenula situáciu spred polroka, keď som sa bol na zraze reprezentačnej dvadsaťjednotky. Počas tréningov sa mi veru tlačili na jazyk slová v taliančine, pretože som rozmýšľal po taliansky. Musím sa prestaviť.
Aký pocit máte z trénera Jozefa Majoroša ml., ktorý si vás vybral do tímu?
Veľmi dobrý. Poznám ho z dorasteneckých kategórií v Košiciach. Som veľmi rád, že prejavil o mňa záujem. Verím, že mu budem môcť dokázať správnosť jeho rozhodnutia. Veľmi sa teším na spoluprácu s celým realizačným tímom.
V Udinese ste trénovali s mnohými výbornými spoluhráčmi. V Michalovciach zase budete mať príležitosť rásť po boku Igora Žofčáka. Aké je to byť v jednej šatni s takouto osobnosťou?
Pre mňa je to veľmi dobrá skúsenosť. Je to líder a kľúčový hráč, ktorého budeme v tejto sezóne veľmi potrebovať. Má toho za sebou skutočne veľa, vrátane veľkých úspechov. Mám radosť, že máme v šatni takúto osobnosť.
Aké je to byť po rokoch blízko domova?
Príjemné. Spoločne s manželkou bývame v byte v Michalovciach, ktorý nám zabezpečil klub. Som veľmi spokojný.
Čo vám dali roky v Taliansku z pohľadu životných skúseností?
Veľmi veľa. Človeka posunie vpred, keď sa musí osamostatniť od rodiny. Dospel som, naučil som sa inak rozmýšľať. Takéto skúsenosti vám pomôžu pri vývoji vašej mentality a charakteru.
Filip Vaško reprezentoval Slovensko vo všetkých dorasteneckých reprezentačných kategóriách a je na radare aj trénerov národného tímu do 21 rokov. Talentovaný mladík verí, že návrat domov mu dopomôže aj k tomu, aby bol pravidelný účastník reprezentačných zrazov tímu trénera Jaroslava Kentoša. „Jeden z mojich cieľov je reprezentovať Slovensko. Pre futbalistu nie je nič viac ako nosiť dres svojej rodnej krajiny. Verím, že ak budem vo Fortuna lige podávať stabilné výkony, dostanem šancu v dvadsaťjednotke,“ povedal Filip Vaško.
