Adam Žulevič sa stal najlepším strelcom prvej ligy U17.

Aj keď dorastenecké celky Michaloviec až do posledného kola tuho bojovali o zachovanie si prvoligovej príslušnosti, predsa len si MFK Zemplín pripísal jeden veľký úspech. Útočník žlto-modrých Adam Žulevič sa stal najlepším strelcom celej súťaže v kategórii U17! Urastený zakončovateľ narodený 14. septembra 2007 v Medzilaborciach, ktorý prišiel do metropoly Zemplína pred šiestimi rokmi zo Stropkova, bol ústrednou postavou michalovskej „sedemnástky“, a to nielen svojou výškou (198 cm), ale hlavne skvelými štatistikami. Veď posúďte sami. V 23 dueloch, v ktorých nastúpil, zaznamenal 22 presných zásahov, čo predstavuje priemer takmer gól na zápas. A to sa prvýkrát strelecky presadil až v 5. kole doma proti Zlatým Moravciam, kedy si pripísal jeden z troch hetrikov v sezóne. Parádnu streleckú fazónu mal predovšetkým v jarnej časti, v ktorej skóroval 14-krát. Mimochodom, raz napol sieť aj v drese starších dorastencov, a to ešte v jeseni. S talentovaným hrotovým útočníkom sme sa porozprávali nielen o nedávno skončenej sezóne.

Ako chutí prvenstvo medzi kanoniermi v prvej lige v kategórii U17?

„Je to skvelý pocit. Som veľmi rád, že sa mi niečo také podarilo a určite sa pokúsim o to, aby som to dokázal aj v nasledujúcej sezóne.“

Čo sa skrývalo za vašou skvelou streleckou formou?

„Určite to bola poctivá práca a tvrdá drina počas tréningov aj mimo nich. A samozrejme, aj štipka šťastia pri niektorých góloch.“

Keď vezmeme do úvahy, že niekoľko zápasov ste vynechali pre zranenie, tak 22 gólov – a k tomu treba prirátať ešte jeden aj za U19 – je parádne číslo. Súhlasíte?

„Áno súhlasím. Treba však naďalej tvrdo makať, aby sa mi niečo také podarilo dosiahnuť znova.“

Práve po zranení ste strieľali góly ako na bežiacom páse. Čím to bolo?

„Myslím si, že to zranenie ma predtým dosť ovplyvňovalo vo viacerých veciach. Bol som približne tri mesiace bez ligového zápasu, a keď som sa vrátil na ihrisko, mal som veľmi veľkú motiváciu, pretože mi to už chýbalo. Tie góly sú ako odmena za tvrdú prácu.“

Dali ste už niekedy toľko gólov v jednej sezóne?

„Nie, ešte nikdy sa mi to nepodarilo.“

Máte aj zrátané ako ste jednotlivé góly strelili?

„Samozrejme mám. Hlavou som zaznamenal deväť gólov, pravou nohou päť, ľavačkou tri a z penalty päť. A ten jeden gól, ktorý sa mi podarilo streliť za starší dorast, som vsietil pravou nohou.“

Vďaka vášmu vzrastu je asi vašou najväčšou zbraňou hra hlavou. Je to tak?

„Áno je, pretože vďaka mojej výške mam veľkú výhodu v hlavičkových súbojoch.“

Ako sa spätne dívate na celú sezónu v podaní vášho družstva? Práve „sedemnástka“ ťahala Michalovce v boji o záchranu.

„Čo sa týka prístupu hráčov, hodnotím ju pozitívne, aj keď sem-tam sme mali aj horšie chvíle, ale tie sme prekonávali. Chcem sa poďakovať hlavne spoluhráčom a tiež aj trénerom, pretože bez nich by som určite toľko gólov nedal. Podstatné je to, že sme sa zachránili. Som veľmi rád, že som gólmi pomohol k udržaniu medzi elitou, ale toľko by som ich bez pomoci mojich spoluhráčov nikdy nestrelil.“

Aké ohlasy na streleckú formu ste mali z vášho okolia?

„Prijímal som množstvo gratulácií. Som nesmierne vďačný svojim rodičom za to, že ma stále podporujú a snažia sa mi čo najviac pomáhať.“

Vráťme sa ešte do minulosti. Kedy a kde ste začínali s futbalom?

„Začal som s ním, keď som mal šesť rokov. Moje prvé zápasy som odohral ako 8-ročný za MŠK Spartak Medzilaborce.“

Vždy ste chceli byť futbalista? Neskúšali ste napríklad basketbal, kde by ste sa s vašou výškou takisto nestratili?

„Moji rodičia ma odmalička viedli k futbalu a som im zato veľmi vďačný. Nikdy som neskúšal žiadne iné športy.“

Po kom ste zdedili futbalové a strelecké gény?

„Môj ocko hral futbal, ale veľmi sa v ňom nepresadil, tak presedlal na kariéru rozhodcu. Takisto aj dedko bol futbalista a aj veľa ďalších rodinných príslušníkov sa aktívne venovalo tomuto športu. Po kom som však zdedil strelecké gény, tak to naozaj netuším.“

Stále ste boli hrotový útočník?

„Vôbec nie. Ja som stále hrával stredného ofenzívneho záložníka. Prvýkrát som nastúpil na poste útočníka až ako mladší žiak, konkrétne v kategórii U13.“

Aké sú vaše futbalové ciele? Máte nejaký obľúbený klub a hráča?

„Mojim snom je stať sa vynikajúcim futbalistom. Keďže môj najobľúbenejší klub je Real Madrid, tak raz by som sa tam chcel dostať. Z hráčov je mojim vzorom Cristiano Ronaldo.“

Ozvali sa vám už po takej vydarenej sezóne aj iné kluby?

„Áno, registrujem záujem o moje služby, ale zatiaľ sa na to nesústredím.“

Foto: Róbert Andrejov