Igor Žofčák je už po operácii zlomenej kľúčnej kosti.

Prišiel, fauloval, dostal žltú a odišiel. So zlomenou kľúčnou kosťou… To všetko stihol za minútu! Stredopoliar MFK Zemplín Michalovce Igor Žofčák nebude v najlepšom spomínať na piatkový duel 11. kola Niké ligy pred týždňom v Zlatých Moravciach. Na ihrisko vybehol v 74. min., keď vystriedal Stanislava Danka. Dlho však na ňom nepobudol. Vzápätí fauloval Karola Mondeka, nešťastne dopadol na kľúčnu kosť a po svojich opustil trávnik, aby ho nahradil Filip Vaško.

Aký je váš aktuálny zdravotný stav?

„V pondelok som absolvoval operáciu v michalovskej nemocnici. Na druhý deň ma prepustili domov, takže teraz trávim dni mimo futbalového prostredia. Neostáva mi už nič iné len čakať.”

Operácia dopadla dobre?

„Áno, všetko je v poriadku. Chcem sa touto cestou poďakovať lekárom i zdravotníckemu personálu za starostlivosť.”

Čo presne sa vám prihodilo?

„Na dvoch miestach som mal zlomenú kľúčnu kosť. Lekári mi ju teda museli dať do poriadku. Operácia trvala vyše hodinky. V rámci nej mi z jednej i z druhej strany dali nejaké pliešky a skrutky.”

Aká je prognóza lekárov na najbližšie dni a týždne?

„Dostal som ortézu, ktorú by som mal nosiť približne tri týždne. Na budúci piatok idem na kontrolu a v rámci nej mi majú vybrať stehy. Zároveň mi urobia aj kontrolný röntgen a na základe neho mi lekári oznámia harmonogram na ďalšie týždne.”

Takže postupne by ste mali začať rehabilitovať?

„Áno, ak všetko bude v poriadku, tak by som mohol pomaly začať rehabilitovať a neskôr i začať pomaličky behať. Samozrejme, nie v rámci futbalu. Skôr pôjde o výklusy, bez žiadnych kontaktov.”

Vyzerá to tak, že do konca roka si dosýta užijete rodinky a po Troch kráľoch by ste sa mohli naplno zapojiť do zimnej prípravy.

„Tiež som tak premýšľal.”

Teda, ak chcete ďalej pokračovať v kariére. Ak ste si medzičasom nepovedali, že to bola posledná kvapka, akýsi výkričník a kopačky vešiate na klinec. Máte teda chuť zapojiť sa do zimnej prípravy?

„Neexistuje, aby som takto ukončil kariéru! Nič ma nemôže položiť, aby duel v Zlatých Moravciach bol mojím posledným zápasom v kariére. Určite nie. Na druhej strane, človek nikdy nevie. Uvidíme, ako sa bude dávať do poriadku kľúčna kosť. Ak by nastala nejaká komplikácia a naozaj by hrozilo, že už nejde ďalej pokračovať v kariére na vrcholnej úrovni, tak je jasné, že by som to už nesílil. Zdravie je zdravie, o tom ani nemusíme debatovať.”

Neostáva než súhlasiť, že po takej krásnej kariére by nebolo dvakrát štýlové takto skončiť s futbalom. Predpokladáme, že vnútorná motivácia i nastavenie na predĺženie kariéry ešte narástli a veľkú podporu ste dostali i od rodinky. Stále ešte máte, čo ukázať na ihrisku. Viacerí tréneri sa vyjadrujú, že ste nezmar. Čo vy na to?

„Samozrejme ma to teší. Veľká vďaka patrí všetkým trénerom a hráčom. Bez nich by som nebol na vrchole tak dlho, ako som. Všetkým ďakujem. Určite sa budem chcieť vrátiť na trávnik, aby v Moravciach nebol môj posledný zápas.”

Najvážnejšie zranenie v kariére?

„Myslím si, že vážnejším bola zlomenina nohy.”

Máte ešte pred očami, čo sa prihodilo štvrťhodinu pred koncom na štadióne v Zlatých Moravciach?

„Mám, ale nič si z toho nerobím. Najväčší problém celej tejto vzniknutej situácie je, že si nemôžem zobrať na ruky ročného synčeka Félixa. Stále sa pýta na ruky, no nejde to, nemôžem sa s ním teraz mojkať.”

Každopádne bolo to dosť kostrbaté zranenie. Ani nevieme, či už ste sa niekedy s niečím podobným stretli v kariére, aby hráč prišiel na trávnik, fauloval, zranil sa pri tom a ešte vyfasoval žltú kartu.

„Osobne si teraz narýchlo nespomínam na podobný prípad. Každopádne išlo o jasný faul, bez debaty. Len ten pád bol dosť nešťastný. Pritom, podobných pádov človek zažije pri športe mnoho za tie roky, no niekedy sa pritrafí aj takýto smoliarsky dopad. Neberiem to však tragicky. Na druhej strane, fakt som niečo také nezažil, aby som za minútu na ihrisku zažil všetko - striedanie, faul, kartu, zranenie a ďalšie striedanie.”

Vedeli ste hneď, že je zle?

„Áno, hneď som to vedel, lebo som počul, že mi praskla kosť. Okamžite som mal jasno, že ide o zlomeninu. Preto som aj bez okolkov hlavnému rozhodcovi povedal, nech volá lekára, lebo mám zlomenú kľúčnu kosť. Hneď teda kývol na lavičku. Popritom som si všimol aj žltú kartu v jeho ruke…”

Čo na zranenie vraveli spoluhráči a tréner Peter Struhár?

„Všetci sú z toho smutní. Písali mi a dostal som veľa pozitívnych správ, ktoré ma potešili. Nič s tým už nenarobím. Jednoducho, tak to je a musíme to všetci rešpektovať. Aj zranenia patria k športu. Dejú sa aj horšie veci. Celé to beriem už skôr z inej stránky, že nemôžem zobrať malého na ruky.”

ĎUBEK HO PODPORIL

Vo vzájomnom zápase Zlaté Moravce - Michalovce (2:2) sa stretli dvaja rekordéri Niké ligy v počte štartov v najvyššej slovenskej súťaži. Mladším je stredopoliar ViOnu Tomáš Ďubek, ktorý v januári oslávi 37. narodeniny. Na svojom konte má aktuálne 459 štartov a 76 gólov. Záložník MFK Zemplín Igor Žofčák oslávil v apríli okrúhlu štyridsiatku a po poslednom zápase má na svojom konte 457 štartov a 59 gólov. Hoci možno na diaľku bojujú o posúvanie rekordnej hranice, v súkromí sú kamaráti. „Písal mi po zranení a zaujímal sa o môj zdravotný stav. Ďakujem mu za pozitívne slová,” poznamenal Igor Žofčák na margo Tomáša Ďubeka.

Zdroj: denník Šport